Čaute, volám som Marek a som závislí. Čaute všetci no, vybral som si túto tému v podstate z takého dôvodu, lebo sa mi pripominala taká jedna spomienka, ktorú mal z obdobia brania. A bolo to 20 minút na to jedno. To už nie je tak. Vlastne bola to taká spomienka ako by na taký bežný den, bežný deň počas brania. A ja som tak proste uvedomil, že toto vzdielanie by som tak chcel venovať tej vďáčnosti za ten život, ktorý mám prostě, ktorý mám možnosť težiť teraz. Za ten čistý život. Pretože ja som tak spomenul, že tak jeden deň, keďže som vakni v bráni, tak som proste. A pamiętam si, že ten večer som si proste nechal, aby som mal šluka na ráno. Aby som mal prostě šluka na ráno, nech mi je dobre. A ja si pamiętam, že ja som proste išiel spať s takým dobrým pocomky, že mám ešte na rano. To bolo také super pocit, si pamiętam. A ráno som sa zobudil normálne šťastný a štelička, že ja som sa, ja som normálně vstal z postela, ja som proste išel najezu my tzuby porobí věci. Ja som proste a v hlave som jediné, čo proste v tom momente rozmýšľal, že ako sa proste teším na to, že si dám. A to bolo prosté jediné, s čím som zaspával, to bolo tá hlavná myšlienka, ten pocit, ktorý som zaspával, a takisto, ktorý som sa zobudzal a išiel som si prosté s radosťou zuby. A ja som sa celý den na to tešil až do toho bodu, keď som si to nedal, a ja som si to proste dal a zrazu došla druhá myšlienka. Zrazu došla druhá myšlienka, druhý pocit. Tak to bolo posledné z deta, a potom. že už viac nemám vlastne. A zrazu už to nemal proste dôvod sa tešiť. A z ten dôvod tešiť zmizov, už to mal len ten stav, ktorý mi vydržal možno hodinku, dve, ten stav, a potom už nič. Potom už nič. Pozol som to peňažníky peňažné a práza samozrejme, takže som ani nové na to, aby som si vybil ďalšie. Nemal som poste mal som pocit, že nemám čo robiť reálne, že mal som pocit, že nemá čo robiť. A keby som celý deň prežil len kvôli tomu, aby som proste vydržal, až do kým budem mať ďalšiu dávku niekedy, neviem kedy to bolo. Ale ten deň to už nebo. Ten som vedel, že to nemám penáze, nemal som prosteť tie peniaze, nemal som kde si vybaviť, a to bol proste taký. Bežný deň v tom mojom, v živote bránia, že keď som to mal, som sa extrémne tešil. Po tom keď sa to minlo, tak už som sa nešil, už ten dôvod prosne na ten šťastný život zmizol. A vlastne takto som plával, ja som ešte neprišel do toho bodu vtedy, že to zbrania, že by som prišiel do bodu, že mám ten pocit, že drogi ma nerobia šťastný, že proste beriem len, aby som nejako prežil, ja som ešte stále mi to dával ten pocit, ten dobrý pocit tie drogy. Lenšie to bolo horšie to bolo bez nich. Oršie to bolo bez nich. A toto aj nebol, chcem povedal, že toto ani nebolte najhorší deň z toho brania. Som som si tak spomínul, na to, čo sa tak hovorí, že najhorší deň, teraz v čistote sa nevyrovna to ani tomu, takže aj sa nevyrovna aj tom najlepšiemu dnu v tom čase aktívneho brania. A ten najlepší deň bol vždy ten, kedy som mal. To vždycky je ten najlepší deň. A tak som ja to spomenul, že teraz, keď je rozdiel vlastne v tom živote, že teraz keď už sa zobudím ráno, ja nepotrebujem to nazval, reálne by som to nazval, že toho boha tej drogi. ktorý mi proste ovládal celý život. Ja už tam nemám toho Boha v tej droge, ako som mal KDC vyšiu sílu Boha v tej droge. Teraz nepotrebujem si zaplatiť 10 eur na to, aby som mal 1 gram svojho boha. A teraz mám svoje boha zadarmo zadarmo, takos. To je zrno. Teraz nepotrebujem si platiť, teraz nepotrebujem. Reálne teraz nepotrebujem nič z vonkášho sveta na to aby som mal svoju vyšiu silu pri sebe. Stačí stačil, keď chcem, tak by prostě i nájdem. Takže dneska se už zobudzám s takým pocitom. Niekedy ja s takým šťastným pocitom, ako jsem má vtedy, s to drogou. Ale a keď nie, a keď sa zobudím taký, že dneska do roboty, musím zrozumieć do roboty na aese, to go za určite na vlak, oka by z home office. Key on home office, tak to je chilik. To je paradiska. Za to som veľmi vťažný, že máme takú robotu, že možná robić homeoffy. Ale jak je ten deň, že musí iść do oficiu. Najhorší deň. Najhorší deň v trezosti, jak musím išť do ofice. A to sa verru, a to sa naozaj nevíhrom na tom najlepšemu dňu, ktorý som mal počas aktivnej. Ale vlastně, že tak tá vďočnosť za ten život, ktorý teraz živem, že sa nemusím zobudacým pocitom, že potrebujem niečo zohnat, nemusím sa naháňať za ničím takým vonkajším, aby som nějak pocitoval to šťastie. A často sa mi, ale často sa mi ale stáva, že tá zíslacká hlava stále si do nedokážeme len, tak sa toho zbaviť. Preto nevím, doteraz mi úplně nefungoval, aby som žádná tabletka nefungoval, aby som zbil toho záčko v moje hlave. Keby prostě stále šrocuje, stále chce niečo z toho vonkášho sveta, prostě niečo si kúpiť si jen to, kúpi si tam to, alebo prostě, že jen tak jedlo toto tam to prostě. Takže na to som ještě nenašel ani, že by som to permanentne vypol. Prostě do konce života už nie som závisl. Takže vlastne s tým, som sa naučil ží, a takže sami stáva. Sami stava je to normálne, prírodzene. Neveram to tak, že by som bol, že by to bolo niečo divné v môjom živote. To som závislý, takže to mám prijate. Takže vlastne prijímam to, že ty myšlienky prichádzajú, prijam to, že ty myšlienky prichádzajú, že chce. To moje zabýfacke ego, že chce niečo nasítiť, že proste nenasitne. Ale niekedy mi fakt, že stačí si tam tak pripomenuť. Alebo si tak pripomenuť vlastne, že keby taky proste nasilu, že ty. A nesem povedal, že tak z násiluje, že to je nejaké násilne, že to je proste agresívne, ale že tak proste tú myšlienku, ktorú mám z toho závíslaka, tak len pretlačiť tou zdravou myšlienku nejakú, že vlastne radovať sa len z toho, čo máme a byť vzťahne a tá vďačnosť v tom momente, keď mi príde na to, tak to mi veľmi pomáha. Predo som sa toto zdanie, tak vlastne za zamerať na tento život, ktorý mám, pretože niekedy som na to ťažnosť zabúdal. Zabúdal som na to byť vďačne, zabúval som na to, že vlastne to, čo teraz mám není samozrejme, zabudal som na to, že mám teraz parádny život, že veci, ktoré mám teraz, by som, za by som nikdy nebol ťažný počas aktívnej, to je jasné. Mám kde bývať, mám domov, mám siu za čo platiť, mám stabilnú prácu, mám svoje koníčky, mám priateľov, mám partnerku, mám. Mekné starosti, mám prostre starosti. Pekné starosti, starosti o to zvieratko, starosti o domácnosti, starosti o seba, starosti o svoje uzdravanie, že vlastne že to, že týmto sa dokážem aj cez ten deň vlastne naplniť. A robím to radosť. Keď sa cítim v tej depresi, v takej tej apatii, že sa nič vlastne nechce, tak začal naozaj jedné, čo mi tak pravidelne na to funguje. Aby som sa nečil neciť taký nevťačný a proste smutný z toho života. Tak vlastne ísť, keď som domal prostý sa prejsť pobyte. Posrie sa, že čo treba spraví, vidím, že Marek včera zapo umývačku, tak Marek dnes to musí vybrať tú umývačku. Bohužia, preklíznam čo Marek včeraši, ale vlastne nastavil mi tam, nastavil mi tam tú rotu, ten včerajší, a že ten marek či dnes, ten má ten má. Keď chcem, tak si nájdem. Keď chcem proste sa utapať z tej depresi v tej svojej hlave, tej svojej závislosti, tak to proste budem robiť. Keď chcem niečo urobiť pre seba, keď chcem sa od toho keby odreagovať a byť tu a teraz, tak ja sa tu možno znám, môžem spraviť, keď len chcem. Aj počas práce, aj som vonku, či som vo vlaku, či som v robote v Bratislave, alebo proste hoci, keď dokážeme sa dokonci tú hlavu tak nastaviť, aby som bol tu a teraz za vďačený. Vlastne som vďačený za to, že mám všetky nohy, všetky dve obydve, že mám všetky končatiny, že dokážeme sa dopraviť nejak do práce, že ešte mám ten zrak ako tak, že môžem naši šošovky. Spamnám prvýkrát, som si dal minulý rok šošovky, lebo som vtedy nikdy nerošil šošovky. Tak ja som si dal tie šošovky a pozerám na ten svet úplne s novými očama, že tak to vyzerá. A preto to niečo nové, proste, niečo nové. Videl som to. Dovtedy som to videl takisto, ale zrozal som to videl bez okúre, bez toho rámčaka ešte okolo. A že wauco, že takto to vidia normálni ľudia, čo nie sú slepí. V tom živote je toľko teraz, teraz v tom čistom živote naozaj veľa radostí, že som si na začiatku ani nemyslel. Ja som si na začiatku nemyslel, že dokážem žťý život, ktorý ma reálne, že aj baví. Abo ja som nevedel, ja som nevedel, čo chcem vlastne od života. Ja som nevedel, čím sa chcem živiť ja som nevedel, že čo ma baví, ja som nevedel, nevedel to som. Ja a keď prišli drogi, to bolo ešte vlastne predtým akým bráním, lebo ja som mal ako dosť myšľáš v hlave, dosť myšmár v hlavie od puberty a potom prišli drogy a tie drogi mi to tam vtedy naplňili, mi to tak nahradilo asi ten pocit toho, že neviem, čo chcem. Zrav som vedel, čo chcem zravel, som vedel, že chcem prosetovať. Potom to zmizlo a zase som nevedel. A aj doteraz niekedy som si taký, som si taký není som si som si istý som si istý, že vlastne dokonca života ale čo viem, je že ja to nemusím všetko vedieť. Nemusí mať všetko zmaknúť, nemusí mať dnes v tomto momente, nemusí mať dnes odpoveď na všetko, nemusí mať dnes odpoveď na to, ako to dopadne zatrá, nemus mať dnes odpoveď na to, ako to dopadne 10 rokov. Pretože je to čas tak často hovorím, že ten život, ako žijem teraz, že bíram na byte, mám priateľku, mám mačku a sedím teraz tu na tejto stoličke pre stole a hovorím na mitingu, tak to by som ani. Predovám týždňami nevedelo predpoveďa, že takto tu bude, hne v tomto momente. Takže za mňa trápiť sa vlastne nad tým, ako to, ako čo dopadne budúci týžne, keď, alebo zajtra, alebo 10 rokov, tak vlastne to nemá pre mňa zmysl, pokiaľ to neovplyvím. A tým sa snažím, tým sa snažím naozaj, že riadiť. Niekedy mi chyba tá múdrosť, tak úpriem poviem, žeked mi chyba tá múdrosť, rozlíšiť, že čo môžem ovplyvňať, čo nemôžem ovplyvniť. Najradšej by som tá apatia vo mňa, čo mi tak zostala ešte z tých drog, tá apatia vo mne byť tak najradš chcela, aby som nedokázal nič ovplyvniť. A všetko vyrieši proste bez mňa a ja nemusím nič robiť. Ale tá realita je inde a niekedy tu múdrosť potrebujem viac než len to vlastne rozdišiť, že aby som vedel, aby som vedel rozlíšiť, že čo môžem a čo nemôžem ovplyvniť. A to asi všetko, čo som takte zazdel, že aj tých 15 minút som to stihol. Ja som sa myslel, som si aj myslel napríklad, že je to 20 alebo 15 minút. Až neriešil som to nejako, že ak to proste vidie, tak to ide. Takže som rád, že som mohol takto zazdelať a tu múdros by som si chcel odťaň to zobrať. A ďakujem vám ďakujem, že som mohol vzdielať, ďakujem, že ste ma oslovili Ivanka za zazdelanie. Ďakujem vám.