Takže čaute, som z vraj som závysl vybral som si tému hanba nad dnes, lebo je to momentálne taká téma, ktoré sa dos pohybujem v môjem uzdraví. Teraz sa žambím, čo som si vybral, ale treba aj z cesta. Kde by som začal, chcem začať od začiatku, kde tá hamba začala, alebo sú rôzne typy a vlastne začalo to s tým, že som mal som nad tým, prečo som začal bráť a že čo mi chýba, že mám nejaké, že prečo som mal tu takú tú medzeru v sebe takú nejakú dieru, ktorom musel vyplňať drogami. A vlastne ide to už od detstva, kedy som. U nás boli, boli na zbytky, naša rodina nefungovala, rozvedli sa naši, ale čo bolo také najviac, je asi to, že síce tam fyzickí rodičia nejak boli, ale nemali, neboli tam emočne pre mňa. Moja mama dosť odsudzovala tak a bola na mňa tvrdá, alebo mala proste svoje nejaké veci. Čiže tie emocie som nemal, kde nemal sa zoko oprieť a nemal som taký mysť, keď ma keď ma niečo trápilo, nemohl som sa zeriť, lebo som bol absolut úplne odsudený. A zároveň potom aj znehodnocovaný a tak. Takže som všetko musel rešiť sám a znám takú dievru, ktorú som potom začal vyplňať neskôr drogami. Ale veľa ľudí tu tak má, ja to tak mám, že som začal som skateovať a to ma začal naplňať. Poprvé, bola to taká komunita, kde to boli väčšinou ľudia z rozbitých rodín, čiže sme si rozumeli, boli sme pankačí, proste robili sme všetko a bavilo nás to. A to fungovalo. V tom skateboardingu som filtroval všetku moju bolesť, všetko moje šťastie, všetko tam išlo a fungovalo to. A potom som vega a popri tom začal alkohol, že nevedel som nadvazovať napríklad sťahy, nevedel som sa uvoľniť a chábil som sa, keďže som bol odcudzovaný tými rodičmi, alebo teda taký, že nemal som tam tú, tak som potreboval niečo na pozbudenie, aby som tie som sa vedel vyjadriť, aby som bol sám s sebou, dá sa povedať. Takže som sa hámbil, už aj radšej som nič nepovedal, le som sa báľ, že ma niekto odmietne, alebo už mi povie, že tá je dlbosť. A zase sa mi tam premietne tá trama vlastne z toho. Po tom, keď som si. Keď som použil nejakú laatku, tak som bol zrazu vyrečný, ľudia ma nespoznávali, oni super, funguje to, takže vyriešený problém, prečo v tom nepokračovať. No a lenže najpôt to bola sanda, potom to bola sranda a problémy, nakonec to boli len problémy. Došli nelen alkohol aj drogy. A skateboarding časom počase som mal úraz a vlastne som ho nemohol až tak robiť. A vtedy to prišlo ten veľký boum, kedy som podľol tomu hlavne. A som bol v takom veku, že zača už normálny života, čiže nie som musel, aj som odišel z domu a tak. Takže všetko naraz. A tam začala ďalšia hanba, že som sa začal hámbiť, že čo robím. Samozrejme spraviť niečo, že som išiel na nejakú party a proste som to prehnal, ktorý som sa hámbil ešte som tú deru v sebe som si prehľboval a tým pádom som sa dával ešte viacej dole a tým pádom zase to riešenie easy, ľahká cesta, bolo zase vrať. A týmto kolobom som sa dostal až do takéhá, že som v podstate nevychádzal a išiel som všetko som to reiešil v sebe a nevedel som prestať. Takže až teda Nej bola posledná moja šansa, keď som už fakt nevedel, čo som vyskúšal. 10 rokov som sa snažil prestať všetkým možný spôsobom. Niečne som totiž nebol, ale inej bolo že posledná možnosť a potom, že už musím zenie. A doteraz mi to funguje, som čistý rok aj skoro 4 mesiace myslím. A tá hamba tam stále je. Takže chcem len toľko povedať, že dobre. Skončil som so všetkými látkami, som čistý, ale stále sa musím vysporadávať s tým hlasom, čo mám vnútri, že radš nepoviem slovo to dojež alebo že také mám také nálady, že raz tak, raz tak. Ale dôležité je, že sa snažím ísť cestu a je to vlastne to, čo chcem odozdať, aj tu, že není to, že teraz že skončím, s zbraním a všetko sa skončí a už len šťastný život, že to dieťa tam stále je zranené. A preto na tom pracujem tým, že sa vzdelávam a vlastne programom, krokmi, proste tým, že chodím na mitingy, tým, že som už len napríklad prvá služba, keď si spomenem, že zobral som nejaké čítanie na začiatku, tak to bola už pre mňa taká výzva, že som sa odhodľal pomaly tri mitenky, ale išiel som cez seba. Spravil som jedno čítanie, potom druhé, tretie. Potom bola situácia, že som skončil mi vzťah, bol som na dovolenke vtedy v Nikaráve, proste dosychov a už som bol 3 mesiace čistý. A už som vedel, že toto je taký nejaký point, že môže to byť tragické, že môžem nejako zrecidiovať alebo tak, tak som zobral službu, že budem viac mít nedeľný. Nemal som skúsenosti. Niekedy dávno na vysokej škole som prednášal, že ako nejaké prezentácie, ale to všetko išlo pre s tou hambou, ktorom som si vybudoval počas zbáňa, lebo som sa hámbil a doteraz sa hámbím, doteraz mi chodia chodia všetky ústričky z toho, čo sa stalo. Furcami výjavu, fur mám sny, takže som chelť, že to tam stále je, že není to skončí tým, že budem čistý. Ale je to ďalšia práca, ďalšie dvere. A zobral som ďalšiu službu vedenie mitingu a nakoniec to robím až doseraz, už tretí krát, tuším. A teda sa vzdielávam na tom. Taktiež som odpustil rodičom, lebo tým, že sa o to zaujímav, tak som pochopil, že oni vlastne ani nevedeli, čo robia. A to, že to tak už je, to tak je. Čiže aj to je ďalšia úlava, aj keď samozrejme nemôžeme ísť do určitých téjem s nimi alebo viem, kedy skončiť a tak. A dôležité je to, že znova nezobrať. To je najdôležitejšie, lebo tá hanba tam je, tam čaká, a potom je to zase tá hanba. Čiže mám. Teraz som aj taký malý chec, už mám ten rok aj dačo, ale som ako úplný malý chlapec, napríklad v spoznavaní nových ľudí, lebo idem načisto. Predtým som si vždycky dal niečo, aby som proste vedel byť sociálny a teraz to je, že úplne sa to smejem ako z druj strany, lebo však čo in nám zostáva. Plakať tým sa nič nevyrieši, takže snažím sa na to pozrieť z to akého uhlu, že dobre, tak teraz je ten malý júrko, a ideš sa znova učiť. Jak spoznávať ľudí, ak ne byť proste hambliví, že už sa nemám za čo hambiť a pomaličky si to budujeme to podľa mňa, ako neviem, ak dlhý proces to bude, ani si nedávám nejaké méty. Len tým kráčam, lebo v podstate takto je. Testa sa ukazuje každým krokom. Každým krokom v programe sa tiež viac poznávame a získávame tu. Nie to po anglicky knowledge vedomosti o samých sebe. Takže to je super. A proste na týchingoch to ma úplne zachráni. Ako fa keby není je, tak som stále niekde zavretý, alebo nejaké inštitúci, alebo nejakom trávu, to je jedno kde, ale určite som nie tam, kde som. Dalo mi to, ako dáva mi to neskutočne veľa spoznávať ľudí. Ja sa liečím iba cezum. Bol som na asi trochingoch, keď som bol asi 3 dní v Bratislave, keď som ešte potom stále bral, ale vrátil som sa cezum, a dá sa to. Doteraz mi to funguje, viem sa spať celým svetom. Cesta není problém na z hoci kedy meeting, takže je to super. A stále mám problém, ako by vzdielať. Vzdelal som na americkom meetingu, teraz vzdelám prvýkrát na Slovenskom, takto ako speaker? Mám napríklad problém vzdielať na mitingov veľmi. Kôli tomuto, stále s tým bojujem. Stále s tou hambou. Stále tam niečo je. Ale po malých kročikoch sa to zlepšuje. Koľko vám času prepáčuje? Martin. 9 minút, čo som ešte chcel povedať o hambe. No, že ten. Najťažšie bolo ten zdolateľ, to prvé, to zostať čistý tie prvé mesiace, lebo tak to bolo náročné skrz tú hanbu, čo som všetko spravil. Ale každý deň si dávam, si refresujem a obživujem a oživujem to, že to je milosť a teraz som, kde som a žijem len pre tento deň. Takže funguje to. Myslím, že neviem, asi už by som asi už nemám viac čo povedať. Ďakujem, že ste vám počúvali.