Ja sa volam Jarka, a som závislá a je mi si jo a som veľmi rada a vďok, že v čúčte a že môžem sdielať na dnešnom speakerskom meetingu moju vlastnú skúsenosť v uzdravovaní. Ja by som strašne z toho chcela strašne veľa povedať, ale proste mám plnú hlavu myšlienok a zazdelám vlastne o tom, čo pre mňa znamená chorob závislosti, prečo som si vybrala, alebo ako som prišla k programu potom, čo mi program dal a že mi naozaj dal oveľa viacej, ako som očakávala, keď som do programu prišla. No, takže moja chorob závislosti. Z môjho pohľadu je o tom, že som nedokázala zvládnuť množstvo bolestí, ktorú som prostě zažívala už od dětstva a boli naozaj prišerne veľa a ja som o tom vôbec nevedela, že sa niečo také mi deje. Len som o tej bolesti sa snažila čo najúčnejšie uniknúť rôznymi spôsoby, už ako dieťa, že som si našla, ja neviem, čítala som knihy veľa, alebo som proste robila veci, ktoré mi naozaj pomáhali o tej bolesti uniknúť, ale to nebolo riešenie, pretože ja som nevedela, čo s ňou si počrať, tak som potom v tej poverte našla, objavila alkohol a potom neskôr aj tvrdé drogy, lebo ten alkohol mi samozrejme nestačil. Takže vlastne som ceste drohy hľadala tú cestu od bolestí preč a bolo to účiné na začiatku veľmi. Nao mi to vtedy pomohlo. Možno mi to aj zachrilo života ťažko povedať teraz v tejto chvíli. Ale vlastne bolo to pre mý riešenie vtedy a ja som si na to veľmi rých zvykla a veľmi rýchlo som podlála tomu životu v tej závislosti, že som tu drogu dala vlastne napré miesto, pretože som naozaj vtedy si myslela, že som objavila ten najlepší liek na svete. Lebo to bolo také náhle a vlastne to bolo určené, takže som samozrejme, sa na to namotala hneď. Normali, poznáme to všetci, ale ja nechcem zdelať veľmi o môjí, pretože to brnie. Dostalo ma iba po určitý bod, kde mne tá droga pomohla, ale potom časom mi tá droga začala viacej vrať, ako dávať a v podstate som ja tomu celému, čo som potrebovala riešiť vôbec, že až vôbec neunikla. Ale naopak, keď som tie drogy prestala bráť, tak vlastne mi sa to všetko vrátilo a ja som s tým potrebovala niečo začať robiť konštruktívne, nejak to inak riešiť, nejakou inou cestou ísť na tú boles, pričom boles bežne patrí k životu a cez bolesť v programme sa i naučala, že cez bolest dokáže aj rásť, ale dokážem cez ňu rásť až tak až vtedy, keď vlastne cezňu je to ochotná ísť, ale nemůže vtedy použít ten únik. Musím cez ňou naozaj ísť a vtedy může mít cestu bolest ráť. Ale bolest normálně běžně patrí k životu a já jsem toto vůbec nevěděl. Já jsem si myslela, že ta bolest byla samozřejmě neznistitelná, ale hlavně tam bylo to, že tím, že jsem se té bolesti snažila vyhnut, tak já jsem si zarobila na taký stýl života, když jsem zkoušila v takové útrpení, přest, že jsem o té bolesti unikala. No, a když jsem prišla do programu, tak já už jsem byla nějaký ten čas čistá. Už jsem se teda rozhodla, že nebudím brát drogy a udržávala jsem se jako, že byť čistou, nebrala jsem ani alkohol, ani žádné drogy. Brala jsem nějaké léky, ale to jsem si potom vysadila. Ale když jsem šel do programu, už jsem byla čistá od Lěkou, a vtedy jsem vlastně spoznala velmi, veľa zajímavých lidí, který prostě mi pripadali strašně v pohodě a já jsem velmi chcela mať to, co oni, nebo já jsem z nich necítila, taky strach, jaký jsem cítila sama v sebe, že jsem byla naozaj velmi vystrašená a cítila jsem se strašně vinná za to všechno, co jsem v životě urobila v minulosti, že jsem byla neschopná mama, že jsem prostě nezvladla, že jsem byla jako prostitutka, která si zarábala na drogý, že jsem vlastně kradla, byla jsem vození, že jsem prežila všechny tyto věci, které běžně jakože k závislosti patrí naozaj to štýl života. A já jsem strašně tužila po jinom štýle života, který by bol čistý, který by bol vlastně nějaký, já neviem, že by som cítila konečně nějakou dôstojnosť svoju, že by som cítila seba úctu, že by som cítila seba vedomie a strašne som potom tužila. Ja som tých ľudí stretla na mitinku a vidě som, ako sú, ja som to z nich cítila, ja som nepotrebovala ich poznávať ani, že ich hneď nejak lepšie, ale ja som to hneď tam cítila na tom mieste. Tak ja som prvýkrát pocitila vlastne od týchto ľudí, ktorí prežili to isté čo ja. Ja som pocitila to prijatie, že som konečne počula, že my rozumie, že my sme prežili to isté čo ty a my sme robili tie isté veci, čo ty a my vlastne my ti vieme, akože pomôcť, ale poďme sa ako keby následovať. A to je pekne, že následujú následujú nás. Dobre, tak ja som sa teda rozhodla, že budem robiť program, ktorým prešli aj oni a že si nájdeme sponzorku a že idem na tú cestu, o ktorej som vôbec netušila, že kam povedie, pretože to bolo niečo celkom nové pre mňa a okrem toho, tam som sa v tej chvíli už rozhodovala urobiť niečo, čo konečne v živote raz dokončím. Ja som nedokončovala žiadne veci. Tak ja som sa rozhodla, že teda idem do toho, aj keď som nevedela, čo ma čáka. Našla som si pozorku a bola to žena, ktorá prešla úplne podobný vecami ako ja a vedela mi, ako povedať o tom svoj, tú svoju skúsenosť, tú svoju časť a vlastne odozvať mi to, čo ona sama získala v tom programe. A toto je ináš skvelé, lebo toto je presne, že kľúčové pre mňa aj teraz v dnešnej dobe, keď ja už som sponzorka, môžem odozávať to, čo som získala ja cez program a môžem zazdelať aj to, čo som ja prežila a môžem dať prijate naspäť proste nejakej žene, ktorá prišla do programu možno, takisto vystrašená, takisto s obrovským pocitom viny a hmy odozdať to, čo dalej program mne. No takže keď som začala ten program robiť, tak ja som vlastne nevedela, čo ma čaká a len som bola taká odhodlaná, že idem do toho a idem teda pracovať samé na sebe. A to bolo dobré. To bolo to bolo fakt rozhodnutie naozaj jedno z najlepších v mojom živote, kedy ja som začala písať prvý krok. A bola som ochotná počúvať tú sponzorku, čo mi hovorí. Ja som možno prvýkrát v živote v prvýkrát v môjom živote aplikovala niečo ako úprimnosť sama v sebe. Nieče ako ochotnu urobiť niečo pre seba, urobiť niečo časom potom aj pre spoločenstvo, že odozť náspäť, to čo som na zádarmu dostala, a že vlastne som si otvorila aj moju mysl, že som bola schopná počúva iných ľudí, čo mi hovoria. A prijať niečo, čo vlastne som niekedy myslela, že mám len pravdu, ale naučila som sa chápať aj to, že môže mať pravdu aj niekto iný a že naozaj mi v tom spoločenstve nikto nechce zle. Nie tam nikto nechcel ublížiť v skutočnosti, neverím tomu. Takže ten program mi dal vlastne to, že ja som začala dávať pozornosť sama sebe a začala som skúmať to moje vlastné uvolené vnútro, ktoré som si nišla celým tým životom a nevedela som čo s tým. A ten program mi dal na to nástroje ako inak pre cestú bolesť ktorom nezvľadala vlastne celý život. A stala som sa ochotnúť cez program tej bolesti aj čeliť a naozaj ňou prechádza, lebo mám na to dneska nástroje. Čne to, že ja som nedokázala prijať život taký, aký je, aký mi prichádza a že vlastne urobiť si alebo vybudovať si nový vzťah so silou vyšou, ako som ja, ktorá v programe sa odporúča byť, aby bola láskava, aby bola mala tie všetky skvelé vlastnosti, ktoré ja som potrebovala na to, aby ja som si našla naspäť láskavú cestu sama k sebe, aby som dokázala prijať samu seba, prijať ostatní ľudia, aby som dokázala zobudiť v sebe niečo ako súcit a niečo ako suscit. Zobudiť sebe súcit, ale súcit aj k sebe a k ostatným ľuďom. Tú kľúčovú vec, kde som mohla skutočne spoznať tú naozaj mňa vnútri, ktorá som, tie moje vlastnosti, ktoré ja mám, ktoré obsahuje moja osobnosť, aká som ja povahovo, kde som. Aké talenty mám možno, aké zručnosti, alebo čo vlastne ja dokážem tomuto svetu odozdať a nájsť vlastne moje vlastné miesto v tomto svete. Pretože ja som bola pred programom veľmi odpojená sama od seba a veľmi odpojená od celého sveta. Ja som si dokonca myslela, že ja som sa narodila v nesprny čas na nesprávnom mieste a že ja sa vôbec nepatrím. Odmietala som celú seba, odmietala som aj celý svet a to sa v programme veľmi zmenilo. Pretože ja som vlastne nadobudla niečo ako, že som začala byť normálne hrdná na to, že som závisla, začala som byť vďačná za to, že ja som prežila chorobu závislosti. Ja som tu závislosť začala. Ďakujem pekne. Ja som tu závislosť začala vnímať ako teda, že to je choroba, že ja nie som tá choroba tej závislosti, ale chcela som tu závislosť poznať čo najlepšie, lebo poznaj svojho nepriatela, takže ma to veľmi zaujímalo a tým som vlastne spoznávala aj seba a oddelovala som potom od seba, že toto je tá choroba závislosti, to nie som skutočný ja som takto konala, a že ja som konala na chorobu závislosti, ale že ja by som to urobila naozaj ja zdravá, aby som to urobila nejak inak a vlastne toto mi tiež program naozaj ukázal v inventúre som to videla a potom ďalej následne som s tým naozaj dokázala niečo urobiť a odozdať to a vlastne rozhodnúť sa a vyjsť z tej obete, ktorom žila a rozhodnúť sa pre svoj život, povedať tomu životu áno, vlastne, že ja hovorím životu áno dneska. Ja chcem naozaj žť zdravý život a chcem žiť plnohodnotný život a chcem patriť na tento svet a hľadám si to miesto na tom svete. Stane sa mi občas, že som veľmi stratená, stane sa mi, že som neistá, stane sa mi, že som vystrašená, ale ja mám vždy na to nástroje, ktorý ukázal program, keď ho viem používať naozaj každý deň. A vrácať sa na mitingy a robíte veci, ktoré mi boli odporúčané, robiť službu, byť sponzorkou, robiť program každý deň. Zdielať na mitingoch, voláť členmi, kopec kopec iných nástrojov a kopäť takých dobrých duchovných princípov, ktoré program ponúka a ktoré môžem aplikovať vo svojom živote a ktoré mi dávajú tú istotu, tú seba istotu, aj to seba vedomie a nakoniec aj tú spokojnosť samej so sebou, lebo o čo išlo? Ja som nikdy nebola spokojná sama so sebou predtým, ale dnes už spokojná sama so sebou byť dokáž. A to je proste úžasný úspech, vlastne cez ten program, ktorý som sa rozhodla robiť. Posledná vec, ktorá je pre mňa veľmi dôležitá, cesto hľadanie si toho miesta na tomto svete pre mňa. Hľadanie samej seba, čo sa mi už teda darí, kde už vlastne dokážem rozoznať aj moje dobré aj zlé vlastnosti, dokážem sa rozhodnúť. Možno vždy, ale dokážem sa rozhodnúť, že keďú vlastnosť použij, že kedy sa nachádzam vakej životnej úlohe a tak ďalej, že strašne veľa dobrých vecí ohľadom toho seba poznávania. A veľmi veľká dôvera voči životu, že život a Boh mi prinášajú len veci, ktoré sú pre mňa prospešné, a že dokážem púšťať veci, ktoré vlastne mi nepatia alebo ktoré teraz momentálne nepotrebujem. Dokážem sa rozhodnúť, ktorú vec potrebujem urobiť ako prvu. Takže keď som teraz prežívala teda z rok obdobie, kedy som bola strašne veľmi dosť zratená. Ja som bola chvíľka, že strašne načená pre niečo a potom znova som ako zostala taká zeknutá a nebola som schopná niečo urobiť. A ja som si musela upratať, vlastne, že moje priority a že čo ja vlastne chcem v živote urobiť ako prvú vec, ktorú potrebujem urobiť ako prvú, a to som sa naučala tiež vlastne programy aj vďaka vám. Takže to som zapovil, že dôležitosť toho miesta na tomto svete pre mňa. Mi pomohlo naj program vlastne aj cez to, že som prijala to, že som závislá, že mám chorbu závislosti a že som si prežila určité veci a podarilo sa mi v uzdravovaní proste sa niekam posunúť vyrazť treba ce cestú boles, ktorú som bola schopná akce a prijať ako súčasť života. A že to to môžem oddávať ďalej. A toto je pre mňa obrovská, že to môžem oddávať, ale že si to nenechávam pre seba, že mi to dáva zrazu taký zmysel života, kedy viem, že na svete je obrovské množstvo závislých a viem, že naše spoločenstvo funguje celos svetovo. A je to skvelé, že ja môžem byť v hoci ako v štáte na myling prostě nepotrebujem, ani poznať jazyk, ale že sa viem napojiť na vyššiu silu a naprosté uzravania kdekoľvek na svete chcem, a ja toto môžem odostávať naozaj ďalej. Tu moju vlastnú skúsenosť to, čo vlastne som dostala vďakavom programe, že to priate, že to pochopenie porozumenie, že vlastne vysvetlenie pochopenie priate principov a že očom ten program je, aj keď je to veľmi osobná záležitosť, pre každého jedného je program veľmi osobná záležitosť a viem si v ňom nájsť proste presne to, čo ja som potrebovala nájsť takisto keď príjem na mynik a sadem si tam nadok a budem počúvať ľudí a príjdem tam s nejakou mojou térou a zrazu počujem trikrát vetu, ktorú som potrebovala presne ten večer počuť, že to je neuveriteľné, že ja na každom mitinku dostaniem odpoveď presne na to, čo potrebujem. A ja som z húpstal do také novej závislosti a tá je, že ripadne sa samej v sebe a hľadať niečo vo mne, čo je čo je nesprávne. Ale program mi zase ukázal, že ja som v poriadku. Že som v poriadku a že som človek. A že môže si dovoliť robiť aj chyba a cezne sa učiť, že nemusím mať ten pocit viny a vlastne odsudzovania samej seba, že ja som dôležitá sama pre seba v môjom živote a že jediný vzťah, ktorý mi dokonca života ďakujem vydrží, je vzťah samej so sebou. A toto ja chcem rozdávať ľuďom, toto ja rada odozdám tým ľuďom, že nemusím sa zrazu cítiť v môjom tele nebezpečne, že môžem cítiť bezpečie v môjom tele, že môžem veriť môjmu telu, že vlastne moja misel bola chora a že niekedy naozaj nemôžem veriť môj vlastnej hlave, že fakt potrebujem byť na ten miting a počuť vás a počuť vaše zdieľania, aby ja som si vedela upratať moje myšlienky alebo vedieť meditovať, alebo naučiť sa, ja neviem, milovať ten život, ísť na tanec a tancovať a tam meditovať, alebo ísť ja neviem proste ísť hoci kde na svete bez toho, aby ja som si potrebovala kúpiť znova drogu, aby ja som potrebovala vlastne tú druhu niekde si zohnať, alebo kvôli tej droge neídekam. Ja mám slobodný život. A toto všetko mi dal program. Toto mi dalo NE, toto ste mi dali vy. A ja sa cítim teraz oveľa o slobodnejšia, ako keď som brala tie drogy a ja cítim, to, čo mi dala droga, to bolo ilúcia, bolo to falošné. Preto aj ten môj strach a všetky tie výhľá, ktoré som predtým zažívali, boli iba ilúcia. A ja somela prísť s touto cestou cez program a cez službu, cez mitinky, cez vás. Ja by som na to sama neprišla. Sama by som sa s mojou vlastnou hlavou z toho nedostala, lebo moja vlastná hlama celý život klamala. A dnes už sa vie spojiť s môj vlastným tom a to telo má hovorím o klame. Tam sa cítím bezpečne. A každý ráno sa vie zobudiť, soveloma lepším pocitom ako úzkosti, ktoré som prežívala predtým a strach z toho ďalšieho dňa, ktorý príde. Takže veľmi rada toto bude odzdávať ďalej. Veľda budeme robiť ďalej službu a vem si veľmi rada stále pripomínať na mytingoch, že som závislá. A zároveň si poviem, nie nebola to moja chyba. Bol to môj iba včajší výber a ja som dneska veľmi vďačná za to, že som mohla prejsť v chorobou závislosti, pretože mi dala to, kde som dneska a nestala by som sa toho, kým som dnes. Takže ďakujem veľmi pekne, že ste na počovali.