SPEAKER_00 0:00

Aj tiež vám sa sveto a som závislý. Troška sa mi bude ďalšie vzdielať, ale ja to prekonám. Lebo priateľka mi oznámila pre hľadám, že zomrel je taký známy. Tak sať smutná a ja väčšinou, keď niekto zomerá a aj s rodinami zomrel, tak som to zleznášal a aj to vznášam ešte, učím sa spracovať tieto veci. Takže by som začal týmstom. Detstvo a potom prejdem fakti. Tak ja som mal celkom man dectvo a mal som aj otca, aj mamú sestru po 5 rokov staršiu a žili sme si celkom dobre na tú dobu mali sme vždy čo jeť. Mama sa on starala o sestru od mňa, dala nám lásku, jedlo domov a všetko, čo potrebuje mladý človek. Bom som taký celkom taký tichý, uzavreté dieťa a na tej základnej som bol dobrý študent, mal som dvojky jednotný a zom prišiel až keď som mal 10 rokov. Do toho času som neužíval nič faktick to, čo mi dali, to mi dala rodina nejakú slivovicu dočajú alebo tak to som mal takýba prvý kontakt. Také asi čo máme spoločné všetci, že ten okol je legálny, čiže v kuchyni sa normálne vystavol a používali ho rodičá oslavili rôzne príbitky. Keď som mal 10 to bolo v 4. triede tak som prišiel zo školy domov a všetci boli takí pochmúli a viem, čo sa deje. Zomrel. Nesko som sa dozvedel, že sa obesil spachal samovraždu, a boli mi to strašné ľudivo. Od tej doby som nie sol všetky takéto pocity smrť a takéto som vyčítal som si a nevedel som to spracovať tieto pocity a už tedy som sa choval inak a uzavral som sa do seba ešte viac. Prešiel som na druhú školu, lebo mašikanovali. A spoložiaci boli tam ajónski občania a nemal som ich hrad ani na zilenia. Tak som prešiel na druhú základnú školu, tam boli ďalší chalní, ktorí ubližovali a tiež taká romka. Brániť. Ale som sa nevedel som sa obraniť, bol som zračný totálny. Dal som sa proste konfliktu a dal som sa ublíženia alebo že blížím, ale fakticky o nie ublžovali m. A toto sa ťahalo táto šika na celú základnú. Všte aj keď som prešiel do robil som zúšky do D triedy tak som nejakomat zobrali a tam už sa dalkom dobre dýchať. Tam boli asi 16 pába šty, čiže tam ju tak neobbližovali. No a po tej základnej škole som išiel na strednú elekrotechnickú školu v Minecra tam sa to fakticky začalo, že znana účenia, nevedel som sa, ako sa mám učitovko účiva a všetko sa mi zdalo ťažké. Tak ešte v 9. trede na konci roku som sa nesaly a kedy sa mi to zapáčilo tam okohol nejakero, že pustím starosti. Na tej strednej to išlo dosť rýchlo s tým alcoholom a pridali sa aj ďalšie drogy. Chcel som tiež zapadnúť do tých do toho kolektívu boli na 32 chámenov. Zkrátim to, že už kô sme chodili cez 5 sobotých mechodu iného diskoty a popíali sme sa a kto vypie viac a neviem čo. Keď som bol v tom opojený, tak som si vždy vyčítal túcelú smrť, že za to môžem ja sa rodičia rozmádzali. Po tej strednej som nevedel vôbec, čo chcem v živote robiť, chcel som byť trajér osobný, išiel som dobystrice na vysokú školu telesnej výchovy a prakticky nevyšlo mi to a zamestnania, robil som veľa vecí elektrikárské veci alebo v závode, kde sa vyrábali súčiastky pre automobil. No a popri tomužíval, užíval som si života alebo páry ja neviem čo. No fakticky nevedel som sa uplatniť v tom živote. Stále som hľadal niečo nejaké rýchle potešenie alebo ako získať peniaze bez roboty alebo tak. Bol som dosť ambiciózny a robil som si rôzne kurzy vo 20 som si spravil vodičák, za čo som ťačný. Koncov som to nevyužil v praxi možno len na chvíľu. Brzdil ma v tom môj životný štýl, rozdzovanie peňazí, zábava a takto išlo ďalej. Ke som chodil do práce, tak po práci muselo byť nejaké to uvoľnenie. Podobe alkoholu alebo iných drog. tiež jednu drogu nelegálnu, zapačilo sa mi to a vtedy som ju užíval. Cokkom sa mi to darilo, že rekreačne mal som dobré stay na tom. Ale koniec koncov, keď som to užíval dlho je tráví z minulosti, tak ma to dostávalo iba do depresí, do úzkosti a nevedel som čo s tým. Prešlo pár rokov, roku 2016, 24. maja som nastúpil na moje prvé liečenie do bankej bystrice a predtým prechádzalo dosť také tragické obdobie, lebože čal som si úver, pracoval som ako kešír v kasíne a tam sa pridalo aj hráctvo, čiže som si tam neuvedom, bavil ma strašne automaty, hrania ruleta, stávky. Nočné podlako ľudia zli, veťiaci bez domovicy, tak čo chceli vyhrať, chodili tam a ja som v tomto toxickom prostredí pracoval, dával ma to dolne, mal som proste z toho hnev a agresivi na tých ľudí na to prostredie, že tam musím robiť, potreboval som peniaze. Celkom som dobré zarábal, ale tie peniaze som používal na hranie fakticky. No a keď mi došli peniaze, tak som feťackým spôsobom išiel do banky jednej, druhej tretej. Zmanipul pracovníčky, že UR potrebujem auto, potom som si vymyslel na prerábanie bytu, potom som si tiež niečo vymyslel, a vor som si navyšoval z 2000 bol 4 a tak ďalej a dostal som sa na čiatku dosť vysokú, bolo to 22 tisíc euró. A ja som si stále myslel vzduchu, že ja to vyhrám všaký jackpod alebo niečo, ja to vyhrám, splatím si úver, budem čistý a kúpím si auky a budem pekné živívať peniaze. No, ale tak sa nestalo. Ta šielená myšlienka bola stále mahná. Vždy keď som prehral svoje peniaze, chodil som všade možné automovom hrať a keď som prehral také peniaze, tak som to musel proste sa odlačiť pocity a hnebu úskosti, že som to peňazí tisíc prehrala a fakticky som sa tou drogou mojou primárnou najpomáhala v tom, aby som mal ďalej fungovať. No a prakticky už som bol totálne na dne prehal som všetky peňazí ostalím ešte 2000 euro. A keď som šiel z tej hérne, čo som tam bol od 8. do 5 rána buď výhrá, alebo nevýhra, chcel som splatiť ten úver, alebo to bolo dosť aj tie peniaze, ktoré som prehral, už mi proste došlo, že buď vyhrám, alebo je už je koniec mal som proste samé vragen myšlienky, o 4. ráno som všetko prehrál v automáte. Vodil som z celej síli peňaženku na zem som brúne nervy. Ešte predtým som si užil rogu a zafetoval som si sa u pokojní a to nepomáh, išiel som išiel som zmerom na také ja zero, kde som sa chodil kúpať, v lete tam bol fajn. A chcel som to tam napáčiť do jazera, že nie už skončí tento život, ja už nechcem. Poste takto či mal som výčky, že zoberamé peniaze. Brutálny strach som mal, strach ma prenasledoval všetci démoni, a bolo to brutálne, ja som mal totálne nasratý hlavé. Jediné východníko bolo, že sa opäť zaben a mne to jedno, či budú plákať nieko za mňa alebo čo. A cel som proste skončiť tento život. Lebo už som nemal cenu. Všetky priateľky som stratil, práce, všetko nie sa mi nedarilo, lebo som bolý ďakujem, lebo som bol v tom celom ponorený v krátkosti. Nastúpil som 216 na liečenie a 3 mesiace v bystrici tam som sa dal na poriadku a dodržoval som, čo som sa tam naučil. A pomáhlo mi to liečenie. 9 mesiacov som abstinoval. Zase som z recidoval v februára 2017 som šel zase na detox a potom som šel na posilovačku z téma vyhodili. V novembri 2017 som šiel na hrácké odelenie tam som bol dva mesiace a takto išlo potom predná hora a nakoniec už som bol tak zle na tom, že už na tej psychiatri mi chceli dávať elektróčbu, šoky a fakticky som sa pozviechala moja psychika a nakoniec mi tu chvíľu vydržalo, ale to bolo proste liečenia, chvíľučistý a nešlo to proste. Ešte som mal v jednom rescu v 2019, tam som bol 10 mesiacov a takti tam som sa celkom. Ako som sa dostal do jajnej ešte poviem. Najprø som začal 2 roky dozadu na liečení som bol, tam boli anuminý narkomani, počul som vzdelania jedného vedúceho mitingu tak zasiahlo, tak ucítil som takú lásku, také bezpečie a pokračoval som ďalej bez liečenia na mitingováčka, chcel som robiť program, ale skústil som anonimnych narkomanov. Voviem, že som závisie aj na alkohole, ale umráv, že buď si 100% alkohol alebo žiadny. Keď sa cítiš viace feťahovať do anonimnych narkomanov. Tak som poslúchol, vtedy pri hľadaniu prvého sponzora som zrecidioval, potom mi pomohla jeden člen napíš, ako by mal, ktoré vlastnosti by mal mať môj sponor, opísal som to na papier, on ma fakticky vedol. Ďakujem. Môžem povedať Joškovi Zenej, ktorý ma fakticky uviedol do toho Nej, ako to tam funguje. To bol prvý kontakt po telefóne. No a ďakujem. Začal som chodiť viaci na my, spravil som 90 vyššie 90, som si vyššie 90 mitingov 90 dní a našel som si sponzora, ktorý ma sprevádzal, spravil som, začal som to mi neskutočne pomohlo ako v 10 dní v kúze rozprával som mňa ten sponzor a spoznávali sme sa a cítil som to priate, že on je presne taký istý a zažil presne to čo ja máme spoločné koníčky, šport a tak ďalej. Fakticky prevádzba máš do dne, za čo ďakujem. Po nejakých 5 mesiaco som tiež zreciviloval, to bola krátka recidiva. Od augusta robím zase prvý krok som robil. Ďakujem ešte dokončím nejaké dve minúky a boli obdobia posledných 8 mesiacov, kedy som bol čistý, ale nemám duľom diagnózu, skôš depresívnu poruchu. Ja som riešil závislosť a neriešil som depresiju. Ja som nevedel, čo mám robiť. Začal som postupne aj to riešiť a pomocou krokov síce horko ťažko, pomocou vyššej pomocou váškých. Sa mi teraz darí. začal som písať čtvrtý krok. Nesmerne ďakujem NIK, že mi dalo to prijatie. Nikdy mi nepol nehovorili, že už sa nevrácaj, alebo si úplný debiu si fekák, vždy ma prijali s láskou, s porozumením a za čo som veľmi vďný. Toľko lásky som nikdy nedostal v uzdravovaní. Niž mi nefungovalo, fakt niež mi nefungovalo, však mám 5 liečený za sebou a 11 letov. Stále som si myslel, že ja to zvládam, ja to zvláďam. A poviem na konci, že. Keby nebolo tohto programu členov, keby som nemal tú ochotu a túžbu prestať brať, tak by som tu nebol. spoločenstvu a vyššej síli sa mi začína konečne otvárať nová cesta životom a všetky veci, ktoré som prišiel na ceste toho ničenia tej ničivej síly závislosti, tak táto vyššia sila a tento program, tak postupne som všetko znova nadobudnúť späť. Ďakujem, že som mohol byť dneska speakerom a vás všetkých rád a ďakujem vám za podporu a za každý telefonát a za každú radu, ako to máte. A prájem vám, aby sa aj vám darilo o uzdraví a spolucládnene. Ďakujem.