SPEAKER_00 0:00

Čaute volám sa Lukáš, že som závislý. Ja by som chcel veľmi pekne podakovať za príležitosť za službu za myetnik. Ja vlastne bol som oslovený Ivanka ma oslovila, že či by som urobil speaker a tak som neodmietol. Ako keby že sa tak snažím takéto veci neodmietať a vlastne že sme sa tak bavili, že aká téma alebo že by som ako by som sa pripravil na to vzdelanie, tak sme sa dohodli, že by som nejako povedal o sebe a skúsi by som to prepojiť s tým trojuholníkom seba posadnutosti a s programom NER ako vlastne ho teraz momentálne vnímam a ako ho robím alebo ak mám skúsenosti. Tamto, čo sa robil ten plakatník, tak tamto troška tá umelá inteligencia popletla, ale to nevadí, že vlastne ja by som tak začal svojim detstvom. V podstate ja som vyrastal v rodine kompletnej, že otec, mama, proste súrodenci, bratranci na dedine. Jednoducho bolo to začiatkom 90. rokov a to je také pre mňa, ako keby, že čo som písal štvrtom kroku, a ako keby čo som aj riešil v detce, tak ja som mal relatívne, že dobré detstvo. Podmienky neboli akože nejaké nepriaznivé alebo tak, ale ja som počas celého toho detstva to tak nevnímal. Jednoducho ja som to vnímal svojim spôsobom a myslím si, že je to taká hlavná zložka ako keby moje závislosti, lebo ja som do prvej tredy na základnej škole. Ja si nepametam prost, že by som sa na cítil zle, alebo tak, mám nejaké spomienky a ja som bol stále s otcom, proste oce sa mi venoval, hral ma náby, boli sme dosť často spolu, prost dával mi lásku, obím mal, hráli sme sa spolu a tak. A to bolo také fajn to bolo fajn a potom. Potom vlastne keď som začal chodiť na základnú školu, tak z nejakého dôvodu to otec prestal robiť. A ja som začal fungovať takým štýlom, že čo sa týka odneho, tak to boli príkazy, rozkazy, tresty hej, jednoducho už to nebolo také intenzívne ako do tej prvej tredy a ja som ostal na starosť vlastne starším súrodencom a hlavne som veľa trávil s bratom. Oni je o 5 rokov starší. Mô brat je tiež závislý, on abstinuje 16 rokov, má rodinu, vlastne deti a tak, že sa mu táří už dlho. On eši informu. A vlastne ale v tom deteste to bolo také, že ja som sím trábil ten čas a ja som bol v tej rodine najmladší. A ono sa to tak celé spojilo, že ja som bol najmladší a stále som bol zo staršími, ktorí proste mali svoje záujmy, nechceli ma tam, vždy ma mali nastarosť a jednoducho mi to dávali pocíť. V podstate je o to, že to detstvo som celé vyrástal v takom prežívaní, že ja som bol stále odsúvaný, nekovaný, nevypočutý, nepodporený, proste jednoducho stále som bol odtláčený. Tuto se ešte si mali aň taký, a tam taký a všetko, čo som povedal, bolo proste jednoducho zekované. A toto som zažíval proste, dá sa povedať, celú základnú školu. A ja som presvedčený o tom, že sa vo mne tak vyvinula vlastne istým spôsobom taká trauma. A tá sa potom prejavila v mojich vzorcoch vlastne. Ten brad mi bol stále negatívny vzor, lebo on je aj t starší chalani, proste ja som od 7 rokov fáčil, cigarety, pornočiasopisy, proste všeliaké také špekulácie, kradli sme sladkosti. Jednoducho otec bol prísný, tak ja som sa naučil tortori obchádzať, hlavne rodičov od malička od 8 rokov všetko sofistikované krádežie klamstva. Výbala som. Stále som sa ako že tváril že som dobrý chlapec a keď som bol sám alebo s tými kamarátmi alebo s brátom, tak sme robili proste naplechu. A v podstate takto to prebiehalo až do strednej školy. Som už mal aj nejaké ideály a tak, a vlastne celý ten výsledok bol, už v tom dospievaný, že ja som proste, šáde som bol, ako keby robil som také excesi, šade som sa ukazoval, tlačil som sa jednoducho všetko hlupáka som zo seba robil, a jednoducho mal som pokrútené hodnoty aj tie ideály, že som bol hrdý na to, že som narkoman a vlastne skončil som na ulici a tam v podstate po vojne som zažil také prve dno a tu vyzeralo, že ja som taký apatický, ako keby nevedel som fungovať. A ja som potom išiel na liečbu ako 21 ročný a do resodcu a ja som bol potom 10 rokov čistý. A proste som normálne sa snažil abstinovať, fungoval som v živote, bol som naviazan na ten resod svojim spôsobom. A mňa ako keby tá trauma z toho detstva ešte vyživovala. Ja som sa stále snažil jednoducho dosahovať niečo, mal som kapely, proste v robote som sa pretlačal a jednoducho neriešil som nejako svoje preživanie, ja som mal iba zásadník, ako keby že toto môžem, toto nemôž, ako keby a všetko iba tak seba stredne, prostre na seba. A vlastne počas tých 10. rokov, ja si památam, že 6 rokov bolo takých, že ja som bol dosť pohodl, dosom bol taký spokojný, veci sa mi darili. Bolo to také pekné obdobie života, ale ja som sa potom začal nabalovať do recidivy. A vlastne ten zon bol taký, že ja som si po 6 rokoch ja som dostal taký dar, že ja som mal odpor k drogám, proste, ja som nem mal chute, ja som sa baledivy, jednoducho stále som mal ten rešpekt, a ja som mal taký ten pocit, pamiętam tú myšlienku, že ja už si to nikdy nedám, že ja to nechcem, že aké to odporné proste. A tak som si povedal, že som vyliečený, že som pohodičke a vlastne prestal som chodiť ako keby na skupiny a tak. A ja som v podstate sa napadil do tej recidívy štýlom, že ja už som si myslel, že som všetko zral modro sveta, že som najlepší, že ja viem a tak. A cez sexualitu, som sa proste jednoducho tak spustil, potom som kvôli tomu začal krádnúť, klamať, podvádzať, a vlastne 4 roky trvalo, keď som sa dostal k látke. No a potom som mal recidívu po 10 rokoch. Tá recidíva to bola katastrofa, proste jednoducho trvala 2,5 roka a všetko, čo som vybudoval za 10 rokov som proste všetko som prišiel a skončil som zase na ulici. A v podstate doteraz, ako keby je to taká tá recidiva prvá po tých 10 rokoch to je jednoducho. Vyslovene sa to do mňa zapísalo ako trauma. Sa stále sníval o tom, že buď sa mi sníva z detvá nejaké také veci, alebo sa mi sníval o tom prosteľnej recidíve, že tieto veci. A tam naozaj cíti ma veľkú bolesť. A vtedy ma jediné podržalo to, že keď som už padol na to dno svoje, tak som išiel na liečbu a držalo, že ja to vrátim späť. A vtedy ja som bol v pezinku a tam som išiel na Nating. Prvýkrát som to počul, spoznal, bol tam speaker a on mi bol potom sponzorom. Ja som tak počúval, len tak pekne rozprával. Veľmi ambiciózny človek, a proste z neho ide aj taká motivácia, tá vyššia síla. Ja som tam pocitil to connečne a ja som dostal chuť fungovať a jednoducho idem do inej. A on sa mi potom stál aj sponzorom, som ho oslovil a on bol taký bombardér, že išiel zoznámy všetko, presne na časom musel voláť a tak. A ja som z tej liečby išiel do brány do života do Bratislavy. A vlastne tam som fungoval zhruba 3 roky a dostal som sa poštvý krok, robibil som veľa služby. Proste žil som tým Ej a mi to dalo, bolo to fajn. Ale aj napriek tomu ja som sa proste postupne nabalil do recidívy. A mal som recidívu. A vlastne odtedy som mal potom takú sériu recidív, že ako keby ja som chodil aj na fetovaný na mylingy, stále som sa na vracal, objavoval, mizol, jednoducho už som videl aj na členok, že aj mi hovorili, že proste už boli aj oni takí vyčerpani z toho, ako keby nechápali to, ja som stále do toho padal, chodil som po všetakých zariadeniach, detoxoch, to proste bolo to také obdobie, že bolo toho dosť. A stále som len tak upadal a už som nebol taký seba stredný, ale mňa strašne ničilo ma sebalú dosť. Jednoducho. Ja som ja som nezľábil byť sám zo sebou strašne, nenávis som začal v sebe cítiť. A tou sériou tých recidiov som sa dopracoval aj v také úplnej samote a vlastne k samovražebným myšlienkám. A v podstate ja som neveril už na ten čistý život, že to sa nedá. Jednoducho ja som ani nič neoddzu, ale ja som len poste vždycky nezľadol svoje pocity, išiel som sa nafetovať, fetoval som potom som nejako to stopol a aj to sa proste prestalo daríť, už som sa nevedel na liečby dostať, jednoducho už som bol takú príťažok aj pre všetkých tých ľudí okolo mňa a čo som veľmi vďačený, a preto som aj tu, ako keby stále čo len, že tu naozaj stále bolo. Stále to bolo Nej, že to jediné, čo ostalo a samozrejme mal som kartičku po istenia, čo tiež není samozrejme a to mi ešte zachránilo tak prdel. Ja som sa potom dostal do resodcu. Z resodcu som teraz ako keby z toho programu som roka pol, a úplne ako prečo zvolena som roký vlastne som čistý 3 roky a ja som, keď som bol v programme v tom resoci, som nerobil, ja som iba tak kontaktoval sa s ľuďmi, ešte, ktorí ostali nejak v mobile a tak. Ale ten program som nerobil, že ako keby nemalo to ani zmysel. A keď som išiel do piatej fázi do tej poslednej, tak hneď som proste nabehol na program. Našiel som si sponzor a začal som chodiť na online a začal som písať kroky. A vlastne dostal som sa aj k nejakým letákom a mňa veľmi oslovil ten letak trojoľných seba posadnutí, lebo veľmi mi pomohol, ako keby aj doteraz mi pomáha pre mňa to taký odrazový most do programu pochopiť ako keby samého seba, že čo je tá závislosť, že je ten problém, lebo po tých všetkých recidívach, skúsenostiach s programom, so zariadeniami, recidívny, čistý život, hento, toto, tamto, ja som hľadal tú odpoveď, že čo mi vlastne je, lebo ja som, ja som ja som v podstate už od tých 21 rokov mal to myšlienku v sebe, že ja nechcem takto žiť a ja som mal túžbu prestať brať a nevedel som to pochopiť, a vlastne cestaľných sabodností. Som tak dospel k tomu, že pre mňa je to vlastne otázka prežitia tu je napísané vlastne taká tvrdá dosť ťažká veta, keď som si prvýkrát prečítal, tak ma veľmi ziahala. A vlastne je to napísané, že trpíme chorobu závislosti, ktorá nás nákoniec privedie k hľadaniu pomoci. Máme len jednu možnosť a chceme prežiť. Preto musíme zlomiť trojovaný seba posadnutosti, musíme dospieť alebo zomrieť. A vlastne toto bola aj súčasť môho prvého kroku, že ja nechcem zomrieť. Necem zomrieť a nechcem trpieť, nechcem brať roky. Proste chcem žťot a čo najdlhšie. Dúfam, že sa dožije aj stovky, alebo také bola, že jednoducho, ale ako, keď ja som v sebe mal proste, hoci, čo ma rozhodilo, jednoducho ja som v sebe mal totálnu nenávisť a ja som nemal sílu stáť z postele, ja som nemal zmysel v budúcnosti len strachy v prítomnosti mi bolo napiť a jednoducho minulosť, však to bolo to bola jedna veľká katastrofa, ako keby takýto zmetok. A tam som vlastne dúšil, že ako keby tam napísan, že minulosť je vlastne zatrknutosť, prítomnosť, že hnev a budúcnosť, že strach. A potom, ja som riešil ten trohoľník a bavil som sa členmi nejakú literatúru som čítala tak, tak som zistil, že je troholník zotavenia. A vlastne je to, že priateľ a vier, je tam napísané. A ja som bol rok a pol v nejakom programe, ktorý mi veľmi pomôh, som za mnou vďačný. A ja som aj cez ten prvý krok, chcel sa napojiť na aj nieko a chcel som získať tú dôveru, aj vo vyššiu sílu aj spoločenstvo, že vlastne budem pokračovať v niečo, čo má zmysel a čo mi naozaj, keby bude robiť dobre, čo mi pomôže ostať čistým a čo ma podrží v tom živote, aby som jednoducho nezomrel. A tým, že som mal aj skúsenosti ako keby spredným programom, než vždycky jeden teraz je sponzor, jeden člen hovoril, že to naše vnútro je ako taká kuchyňa a že my tam vieme navariť prosé dobré jedlo za každých okolností, že my to vieme navariť a že všetky ingrediencie a sporáky, a možy, a panvice, všetko je tam, hej mixéri, že všetko máme v sebe. A jednoducho len my to tam musíme nájsť. A ako keby, že ten tromý seba posadnutosti, tá choroba je to, že ja to stále hľadám vonku, že to je ten resentiment, že stále to hľadám vonku vonku vonku vonku. A keď sa mám pozrieť do seba, tak radej si sa odpojím od tela, jednoducho, a budem všetko možno, všetci za to môžu, budem sa lutovať alebo povyšovať, alebo všetky tieto možné veci, len aby som proste jednoducho netrpel, lebo väčšinou to, tá seba hodnot, tá seba láska, proste tie ingrediencie idú cez tú bolesť, proste jednoducho cez tú takú prvú vrstu alebo druhú tej cibule, ako keby som obalený to závislosťou. A ja som vlastne začal písať prvý krok, ja som ho dopísal, prečítal som ho sponzorovi a som si tak povedal, že mi to sedí. Je to duchovný program a ideme riešiť moju dušu. A ja som proste v sebe nadobú takú myšlienku, že jednoducho tá závislosť je ako keby nejaké zlo, ktoré chce moju duši pre seba, chce ju zničiť. Abstinencia, program čistý život, vyššia síla je to dobro, ktoré chce, aby som žil. A ja som si tak povedal, že ja už nedám tomu zlu ani kúsúcu zo svojej duše a začal som oprácať pozornosť tomu dobru programu a vlastne mám minútu dokonca, tak v podstate píšem tie kroky, veľa vecí sa mi tam zopakovalo, ako keby mi to tak aj zase sedelo s tým, čo som riešil s profesionálmi, napríklad tá morálna inventúra alebo proste šesti krok. Ale tam som neriešil tú spiritualitu a na to je tento program krásny, že presne tam tá vyššia sila tá spiritualita, to niečo neuchopiteľné. A v podstate sa teraz držím, týmto aj ukončím. Držím sa len ztyroch vecí, že odinov vlastne služby, sponzor a krokov, ako keby nič iné nepotrebujem robiť. Dalo by sa to rozvíjať jednoducho dlhšie, lebo je to krásna téma a ja verím tomu, že tým, že som mohol mať takúto možnosť, ako keby že som to takto započal, tak budem to v sebe rozvíjať aj vo spoločenstve, jednoducho, lebo je to proste pre mňa veľmi dôležité, aby som, jak som už hovoril, aby som prežil ten život v relatívnom pokoji, v láske, v sile vo viere a v týchto veciach, a neostal niekde dodrbaný sám, chorý, proste v úplnom šiávenstve. Takže ďakujem, že ste ma počúvali.