How to say "Hello" and "Goodbye" in Slovak; About Slovak castles; Legend about Spiš Castle; S1 E1

In this episode you will learn some greetings and other small, but important words in Slovak. The next time you see your friends or family in Slovakia, you can impress them with your newly learned vocabulary. You are also going to find out how many castles and châteaux are in Slovakia and listen to a Legend about Spiš Castle and the beautiful Hedviga.

Episode Notes

This is Season 1 so we are starting with the basic Slovak words and phrases. In the following seasons we will move to more advanced material.

In addition to learning language, you will get some interesting facts, stories, and other information about practically anything Slovak, all in English!

However, at the end of my show, I will have a story in the Slovak language. This is mainly for more advanced students of Slovak, but even complete beginners should listen to the rhythm and intonation of the Slovak language.

Refer to the timestamps below to skip to the section you are interested in:
00:45  Information about the podcast
02:44 Fun fact
06:25 Slovak lesson
12:03 Recap of greetings and "magic words"
16:34 Legend of Spiš Castle (in Slovak)
23:33 Final thoughts

Review
1.    Dobrý deň - Good day or Hello
2.    Dovidenia - Goodbye
3.    Ahoj - Hello, Hi
4.    Čau - Hello, Hi
5.    Haló - Hello
6.    Dopočutia - Until I hear from you again
7.    Prepáčte - Excuse me
8.    Áno - Yes
9.    Možno - Maybe
10.  Nie - No
11.  Počúvajte! - Listen!
12.  Zopakujte! - Repeat!
13.  Čo na to poviete? What do you say?

If you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com

© All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

Transcript

LEGENDA O SPIŠSKOM HRADE A KRÁSNEJ HEDVIGE 

 Niekde vo svete je svetadiel Európa. Niekde v Európe je krajina Slovensko. Niekde na východe Slovenska je Spišský hrad. Tento hrad je rozlohou najvätší zo všetkých hradov v Európe. Na hrade žije šľachtic Filip a jeho mladá manželka. Jedného dňa sa im narodí krásna dcérka a oni ju pomenujú Barborka. Ale matka dievčatka zomrie a pán Filip je veľmi nešťastný. Chodí po hrade hore a dolu, nemôže sa zbaviť svojho smútku. 

Pán Filip má mladšiu sestru, ktorá sa volá Hedviga. Hedviga je veľmi pekná a ešte nemá manžela ani snúbenca. Jedného dňa Hedviga hovorí:

“Brat môj, ty naozaj nevyzeráš dobre. Choď von z hradu a trochu si zapoľuj. Ty máš predsa poľovačky rád, či nie?”

Pán Filip povedal: “Áno, mám rád poľovačky, ale nechcem nechať moju dcérku Barborku samu na hrade.”

Hedviga sa mu pozrie do očí a povie: “Brat môj, ja mám Barborku veľmi rada, tak veľmi rada, ako ju ty máš rád, ja sa o ňu postarám.”

Pán Filip rozmýšľa, rozmýšľa a nakoniec povie: “No dobre, postaraj sa o ňu. Ale pamätaj, na hrade je veľa ľudí, ktorým nemôžeme veriť. A preto, TY musíš byť stále pri Barborke, nikdy ju nesmieš nechať samú. Sľubuješ, že ju nenecháš samú?”

“Áno, brat môj, sľubujem. Nikdy nenechám Barborku samú”, povie Hedviga z celého svojho srdca.

A tak sa pán Filip vybral z hradu von na poľovačku. Ide lesom pomaly a zrazu počuje nejaký šum v kríkoch. Pán Filip si myslí, že je to diviak a vystrelí. A tu počuje hrozný detský plač. Ide za hlasom, pozrie sa do kríkov a tam leží malý chlapec s veľkou ranou na hrudi. Pán Filip chce chlapcovi pomôcť, ale zrazu prídu muži na koňoch a chcú pána Filipa zabiť. Pána Filip musí rýchlo utekať preč. Muži idú za ním a tak pán Filip uteká domov, na svoj hrad. Tam ho nemôžu dostať, hrad je nedobytný.

Na druhý deň, pán Filip dostane list od poľského šľachtica Stanislava, ktorý hovorí:

“…  život môjho dieťaťa za život tvojho dieťaťa…”

Pán Filip prikáže svojím vojakom strážiť hrad vo dne a v noci a ešte viac sa bojí o svoju dcéru Barborku. Jeho sestra Hedviga mu pomáha ako môže.

A tak dni idú, idú aj týždne, idú aj mesiace a pán Filip je stale smutnejší a smutnejší. Jeho sestra to vidí a chce mu pomôcť. A tak hovorí:

“Brat môj, vyber sa ty zase na lov, to ťa poteší. Ja sa postarám o Barborku, ani oko z nej nespustím. Hrad je nedobytný, nemusíš sa báť.”

Pán Filip rozmýšľa, rozmýšľa a nakoniec sa rozhodne, že ide na poľovačku.

On má poľovačky veľmi rád a povie: “Dobre, idem, ale nebudem dlho. Dávaj pozor na Barborku.” 

Pán Filip si berie zo sebou len niekoľko mužov a ostatní a celá hradná posádka musia strážiť Barborku.

Lenčo pán Filip opustil hradné múry, už pod nimi krásne spieva pekný trubadúr. Hedviga ho počuje a myslí si:” Aj ja sa potrebujem potešiť a tento trubadúr spieva krásne a má také pekné piesne.” Potom pozve trubadúra na hrad. Trubadúr ja veľmi slušný, má dobré vychovanie a vie rozosmiať mladú Hedvigu. Hedvige sa tento trubadúr veľmi páči. A tak rozhodne, že trubadúr môže ostať na hrade.

Príde noc a všetci už spia. Iba mladý trubadúr nespí, hľadá tajné dvere do hradu. Keď ich nájde, otvorí ich a privedie do hradu niekoľko vojakov, ktorí ukradnú Barborku. 

Ráno sa Hedviga zobudí a Barborka je preč. Veľmi sa zĺakne a hľadá Barborku po celom hrade. Nikde ju nemôže nájsť. A nemôže nájsť ani trubadúra. Hedviga behá po hrade a volá Barborkine meno. Žiadna odpoveď. 

Zrazu pride jej brat pán Filip domov z poľovačky. Volá Barborku, ale žiadna odpoveď. Volá Hedvigu a tá príde, ale je celá bledá a hovorí, že nemôže nájsť Barborku. Pán Filip hneď vie, že poľský šľachtic má teraz jeho Barborku. Otočí sa na koni a hneď letí z hradu za poľským šľachticom.  

Príde pán Filip ku Staroľubovnianskemu hradu, kde býva poľský šľachtic Stanislav, a zdola na neho volá. Výjde Stanislav na hradné múry a v rukách má Barborku. Pán Filip prosí, aby mu dal Barborku a poľský šľachtic sa iba smeje a potom zhodí dieťa z múru dolu. Pán Filip beží ku dieťaťu, ale už je neskoro, Barborka je mŕtva.  

Pán Filip je smutný. Vráti sa na svoj hrad. Keď zbadá svoju sestru, vytiahne svoj meč a ako ona k nemu ruky naťahuje, odtne jej obe ruky. Hedviga plače. Plače a uteká k hradným múrom. Potom skočí z múru do priepasti.

Odvtedy, za mesačných nocí, ľudia vidia dievča v bielych šatách blúdiť po Spišskom hrade, vlasy jej vejú vo vetre, chodí z jedného miesta na druhé a vyvoláva meno Barborky.