8. Čo nám hmyz hovorí o zdraví rastlín?

V tejto epizóde AgReg Podcastu Saška a Ľubo diskutujú o úlohe hmyzu v regeneratívnom poľnohospodárstve. Ponúkajú iný pohľad na hmyz – nie ako nepriateľa či škodcu, ale ako na dôležitý indikátor zdravia rastlín a agroekosystémov. Venujú sa komunikácii hmyzu s rastlinami, ich vzájomným vzťahom a dôležitosti biodiverzity. Prinášajú informácie o možnosti využitia metódy BRIX na posúdenie zdravia rastlín a tiež o dopadoch používania pesticídov.

Viac podrobností o tom, ako hmyz nenapáda zdravé rastliny, nájdete tu:

John Kempf a Tom Dykstra:

https://www.youtube.com/watch?v=-pbFc7JR4qI (podcast)

Vývoj likvidácie produkcie citrusov na Floride a súvislosti s používaním pesticídov (Tom Dykstra):

https://www.youtube.com/watch?v=eAgqEdKDXzk 

John Kempf a Joe Lewis (komunikácia rastlín s hmyzom):

https://www.youtube.com/watch?v=D_BJPFUfcq8&list=PLvDZ_2dgT-0WYmveRvHMntnjsARQNWuMn&index=105

Tom Dykstra a Elaine Ingham (webinár):

https://www.youtube.com/watch?v=w7BMVlCjQQE 

Veľa inšpirácie!

Transcript

[Saška] (0:06 - 1:00)
Mili priatelia, vitajte pri počúvaní v 8. epizóde Agrek Podcastu. Dnes sa pozrieme na hmyz,
nevšak ako na nepriateľa, ale ako na dôležitého sprievodcu, ktorý nám veľa napovie o zdraví
našich rastlín a celého agroekosystemu.
Jednou z častých obav pri prechode na regeneratívne polnohospodárstvo je strach, že bez
pesticídov zostanú polia bez úrody, pretože ich zničia Škocovia. Tento strach je jednou z
hlavných zbraní odporcov regenerácie. Realita je však často úplne iná.
V tejto epizóde sa spolu s Ľubom Marhavim pozrieme na to, ako hmyz komunikuje s rastlínami,
ako si vyberá porasty a ako nám môže pomôcť vybudovať zdravé a odolné plodiny. Ahoj Ľubo,
vítaj späť pri mikrofóne.
[Ľubo] (1:00 - 1:02)
Ahoj Saška, ďakujem za pozvanie.
[Saška] (1:02 - 2:28)
Viacerí farmári alebo experti z oblasti regeneratívneho polnohospodárstva pri otázke hmyzých
Škocov a pesticídov zdieľali svoje aha-momenty, ktoré boli dôležitým impulzom na ich
regeneratívnej ceste. John Kempf sa napríklad na viacerých forách podelil o svoju skúsenosť s
pestovaním melónov. Kým na jeho poli, intenzívne ošetrovanom odporúčanými pesticídmi, boli
melóny naďalej napádané škocami a chorobami, hneď na vedľajšom, prenajímanom poli od
suseda, neošetrenom, boli rastliny úplne zdravé a bez škocov.
To vzbudilo jeho zvedavosť a podnetilo hľadanie odpovedí na otázky, ako môžu niektoré rastliny
odolávať škocom a chorobám bezprostredne vedľa rastlín, ktoré sú nimi postihnuté. Iný prípad.
Jeden z jeho hostí zdieľal svoju spomienku na to, ako si ako dieťa chcel otrhnúť nejakú zeleninu
či ovocie na poli a rodiči a farmári mu to nedovolili, že teraz nemôže, lebo práve postriekali
rastliny jedom.
A dotretíce príklad zo Slovenska. Robo Dohal, z PD Krakovany, často spomína svoj formatívny
zážitok, keď navždy opustil cestu insekticídov po paseke, ktorú na odporúčanie poradcu na
ochranu rastlín spôsobil na svojom poli lienkam prilákaným vožkami. Máš aj ty nejaký podobný
zážitok, alebo príklad, ktorý bol zásadným vo vzťahu k hmyzu a používaniu insekticídov vo
všeobecnosti na tvojej regeneratívnej ceste?
[Ľubo] (2:30 - 4:13)
Nevýslím si, že je úplne taký, že by som videl veľkú paseku. Samozrejme, častokrát na tých
poliach u klientov, ktorí používajú konvečné prístupy, vidím, dá sa povedať, že prevahu tých tzv.
škodcov, ktorých my vnímame a nevidím tam predátorov alebo iných hmyz, ktoré častokrát sú
schopné efektívne potlačiť tieto komunity.
Takže za mňa v podstate, ak by sme to mali rozobrať trošku detaľnejšie, rastliny majú určité
úrovnie vlastnej ochrany a pokiaľ nevedia sa chrániť samé, tak si vedia dokonca privolať ešte
nejakých ochráncov, tzv. predátorov, ktorí likvidujú tých, ktorých ich poškodzujú. My častokrát,
bohužiaľ vďaka tomu, že nepoužívame nejakým spôsobom selektívne ochranné prostriedky, tie
nejakých hmyz vnímame ako škodcu, používame vlastne necielené prípravky, ktoré zabíjajú
všetko živé.
A v tomto prípade sa dostávame do blúdneho krhu, kde okrem tých, ktorých považujeme za
škodcov, že nám ukrádajú z našej potenciálnej úrady, tak zabijeme predátorov, ktorí majú
bohužiaľ v tomto prípade v prírode väčšinou pomalejší cyklus množenia, teda všetko v prírode
prebieha v cykloch. A dostávame sa vlastne do stavu, kedy tým, že zlikvidujeme spolu so
škodcami aj predátorov, tak v ďalšom kroku alebo následovne ešte niekedy aj v tej vegetačnej
sezóne príde ďalšia vlna, ale už len škodcov. Takže si vlastne vytvárame podmienky pri
pestovaní, kde v rámci tých porastov potrebujeme opakovanie, ochranu oči nejakému
konkrétnemu škodcovi.
[Saška] (4:14 - 4:54)
Takže vlastne narušíme tento celý kolobeh, ktorý bol dovtedy v rovnováhe v prírode. Ďalším z
dôležitých aspektov, na ktorých poukazovala jeden z tých príkladov, je, že dôležitá v tom celom
je prírodzená imunita alebo zdravie rastliny. Entomolog Tom Dijkstra na viacerých fórach šíri
pomerne prevrátny pohľad na problematiku hmyzých škodcov v poľnohospodárstve.
A síce, že zdravé rastliny nie sú terčom hmyzu. Že hmyz nenapácha škody na zdravých
porastoch. Hmyz likviduje len tie porasty, ktoré sú nejakým spôsobom oslabené alebo v
nezdravom stave.
Môžeš vysvetliť tento jeho pohľad a ako to vidíš ty?
[Ľubo] (4:55 - 8:05)
No vidím to veľmi podobne, z tým, že ak by som to zobral trošku zo širšieho pohľadu, ale nie
veľmi. My ako ľudia máme určitý kôl pohľadu. To znamená, že vecinové veci nemáme.
Už sme si to v minulosti spomínali, že si to trošku zjednodušujeme, pretože v rámci prírody je
veľa vecí, ktoré majú spolo obrovské súvislosti, sú komplexné a vlastne ten holistický pohľad na
veci nám trošku chýba. Pretože z pohľadu komplexnosti, či už je to pôvoda alebo po ekosystémy
na tejto planete, tak tie veci sú potom natoľko komplikované, že to nevieme zatiaľ spracovať.
Takže si väčšinou veci relativizujeme.
A to je napríklad aj otázka, čo sa týka napadania určitých druhov hmyzu nejakých rastlín. Ak by
som možno trošku odbočil napríklad od polnohospodárstva na chvíľočku, možno ľudia viacej
vynímajú povedzme lesné ekosystémy a mali sme tu alebo teda ešte máme určite dosť
kontroverznú tému otázka likožrúta, ale je to zase len uhol pohľadu, pretože likožrút nie je v
podstate hmyz, ktorý je určený na to, aby likvidoval lesy. On je v podstate niečo ako lekár,
pretože príroda recikluje.
Podobne tu máme aj s rastlínami. Pokiaľ nejaké rastliny nemajú dobrý metabolizmus, nemajú
vyváženú ako keby výživu, nevyvíjajú sa dobre, tak existujú vlastne vždy v prírode nejakých
hmyz, ktorí svojím spôsobom tieto rastliny ako keby likviduje. My ich samozrejme považujeme
tento hmyz za Škocu.
Napríklad ten likožrút v podstate napáda iba chorej stromy. Ale my ako ľudia už neriešime
prečo napadol chorej stromy, aby sme odstranili príčinu. Nám vadí len, že je Škoca, lebo
likviduje naše stromy, ktoré my považujeme, že pestujeme pre seba.
A toto sú vlastne obdobné veci, ktoré sa týkajú napolí. Pokiaľ tam máme monokultúru nejakej
plodiny, príde nejaké obdobie, kedy v podstate tým, ako pestujeme tieto plodiny, tak
nevytvárame zdravý ekosystém. A v rámci toho sa vyselektuje nejaký Škocak, ktorý v dávnom
čase príde a začne napádať tie porasty, na čo my hneď reagujeme, ale bez toho, aby sme si
našledovali súvislosti.
Možno ešte keby som k tomu doplnil, v rámci systému aj agronomického vzdelávania, taká
možno ukážková vec, učíme sa na škole systematicky aj napríklad z hľadiska entomologie, teda
poznávať rôzne druhy hmyzu, ale skončený agronóm je v podstate systémovo nastavený, že
keď ide na pole do porastu, tak hľada škocu. Nájde kohútika v pšenici, alebo tam nájde ložky,
proste nájde tam nejakého škocu, ale už nie, aby hľadal v tom istom čase, na tom istom poli, že
mám tam lienky, mám tam pzdochy, mám tam neviem, ucholaky alebo mám tam povedzme
pavúčiky. To sú všetko vlastne predátory, ktorí dokážu tieto populácie výrazne znížiť, ale my
sme naučení, že budeme hľadať toho konkrétneho, ktorý si myslíme, že nám škodí a ideme ho
likvidovať.
Samozrejme zvolíme nejaký neselektívny insecticíd a zabijeme všetko.
[Saška] (8:06 - 8:28)
Takže hmyz nie je v podstate našou konkurenciou, ale nejakým takým upratovačom alebo
smetiarom, ktorý likviduje pre nás nevhodné nejakým spôsobom nezdravé rastliny a vracia ich
ako organické zvyšky späť do kolobehu živín. Takže sme pri nejakom dosť diametrálne odlišnom
pohľade oproti tomu konvenčnému prístupu. Tentokrát u hmyzu.
[Ľubo] (8:28 - 8:52)
Áno, v myslom to prípade v tej rastlinnej ríši alebo čo sa týka rastlín, v rámci toho ekosystému
robí podobnú funkciu ako napríklad zdochlinožravce, čo sa týka cicavcov. To znamená, upratujú
to, čo je nezdravé alebo tie jedince, ktoré sú chore, ktoré v podstate už by neviedli k zdravému
vývoju v rámci nejakej komunity. Takže niečo takéto ma príroda alebo pre niečo takéto, pre
takýto účel, má príroda a mysl.
[Saška] (8:53 - 9:11)
Tomto porovnáva aj s prírodnými ekosystémami a možno to nemusí byť len dažďový prales, kde
sa premnoženie nejakého druhu hmyzu v podstate nevyskytuje. Čím sa takéto systémy bránia
premnoženiu jedného druhu hmyzu a likvidácii pomerne, povedzme, rozsiahlých porastov?
[Ľubo] (9:12 - 10:19)
Bránia sa, nechcem teraz povedať, že homeostázov, pretože to je taký pojem, ktorý skôr
berieme v rámci nejakých vnútorných metabolických systémov, ale brávia sa rovnováhou počte
predátorov a v počte vlastne tých, ktorí sú jediní alebo na ktorých ten predáčny tlak sa vyvíja.
Nemusíme riešiť, povedzme, len cicálce. Sme sa v minulosti rozprávali o hrabošoch, ale v
podstate vždy ide o to, aby v tej prírode tá nerovnováha nedastala, pokiaľ samozrejme tam
nemáme zatiaľ nejaký negatívny vplyv človeka, tak príroda si v tých ekosystémoch reguluje ten
počet a je vidieť, že prebiehajú tieto veci cyklicky.
To znamená, keď my dostaneme ten ekosystém do nerovnováhy a napríklad sa nám premnoží
ten hraboš, keď už som ho spomínal, tak následne máme väčšiu populáciu, povedzme, čo sa
týka lietevcich, dravcov alebo lyšiek, pretože majú väčší zdroje obživy. A takto cyklicky to
prebieha. Pokiaľ by bola rovnováha, tak nebudeme mať vlastne premnožené nejaký druh a
nedochádza vlastne k tomu, aby sme my mohli niektoré veci z hľadiska populácie určitých
živočichov vnímať ako katastrofické alebo ako problematické.
[Saška] (10:19 - 10:32)
Keď sa vrátim k zdraviu rastliny, Tom Dijkstra hovorí, že hmyz má tráviací systém na rozdiel od
nás od ľudí prispôsobený na trávenie nezdravých porastov. V čom to je, že je ten systém iný?
[Ľubo] (10:32 - 12:37)
Tak v zásade sa jedná o nejaké dva prístupy z pohľadu prírody. A ten prvý je vlastne likvidácia
tých slabších jedincov, ktorí už nejakým spôsobom sa nedokážu vyviať takým spôsobom, aby im
boli zdraví a vytvorili ďalšiu zdravú populáciu. To je jedna vec.
A to sa týka aj rastlinnej ríše. A druhá vec je vlastne potom nejaký ten potravinový zdroj, ktorý je
pre určitých špecifických hmyz, ktorý potrebuje, ktorý je ako láka. Ale v tomto prípade príroda
vymyslela, že rastliny sa dokážu aktivne chrániť napríklad tým, že dokážu produkovať špecifické
molekuly, ktoré prilakajú nejakého predátora, keď sú napadnuté.
Takže toto sú dva prístupy. A keď to zoberiem z toho pohľadu, ako si myslím, že to ten Dichter
vnímal, tak je to hlavne o tom, či rastlina je schopná zabezpečiť všetky svoje fyziologické
funkcie, pretože častokrát v tých našich systémoch pestovania dostávame tie veci do
nerovnováhy aj z pohľadu výživy, z pohľadu pôdnych podmienok. Takže rastliny dokážu ani v
rámci vlastného metabolizmu, v rámci svojej produkcie alebo tvorby autoimmunity zabezpečiť
všetky látky, ktoré sú potrebné.
A HMIS na základe elektromagnetických vln dokáže tieto veci vycítiť. To znamená, že viek, ktorá
rastina svojim spôsobom rastie bez toho, aby bola v strese. Nemá žiadne biotické stresy, má
dostatok viac živín a vyvíja sa.
A na druhej strane viek, ktorá rastina má z nejakého rôzneho dôvodu nerovnováhu v svojom
metabolizme a poškodzuje primárne túto rastlinu. Niekedy to ale býva aj z toho pohľadu, že
pokiaľ v tom prostredí nie je iná rastlina, ktorá by bola ako keby v vôdzovkách zdravá, tak HMIS
sa tedy potom ako keby sústredí na ten zdroj, ktorý je dobrá výživa pre ňoho. Častokrát si
človek môže všimnúť, že aj v záhradách pychlia, že je pre nás nepriateľ, ale pokiaľ si ho niekto v
záhrade nechá, tak sú fázy v rámci vegetačného obdobia, kedy ten pychliač má tak voniavé
šťavy a nedokáže sa brániť, že vlastne vošky sú len na ňom a nie sú na ostatných rastlinách.
A neznamená to, že ostatné rastliny sú zdravé, ale ten zdroj je lákavý a ten pychliač sa nedokáže
brániť.
[Saška] (12:38 - 13:01)
Ako vie HMIS rozpoznať tieto rastliny? Ako je možné, že jedno pole napadne a hneď vedľajšie
nechá nepovšimnuté? Takých príkladov sú množstva vrátanie útokov aj obrovských mračín
kobyliek, ktoré zlikvidujú kompletne rozsiahle porasty a iné zasa nechajú stať.
Ako prebieha tá vzájomná komunikácia rastliny a HMISu? Načrtol si teda, že je to
elektromagnetické vlnenie?
[Ľubo] (13:02 - 14:45)
Áno, tak ako celý vesmír je podstavený na tom elektromagnetickom vlnení, podobne ako my,
ale to nechcem zase odbočovať od našej hlavnej témy. Nie je to o tom, že by rastlina v tomto
prípade, akože som nezdravá a privolala HMIS, aby ju prišiel spapať. Je to skôr presne naopak,
že ona by bola rada, keby si ju nevšimol.
Ale práve preto, že nemá úplne vyladenú tú svoju vlastnú fyzionomiu, to znamená všetky
fyziologické procesy, ktoré v nej prebiehajú, tak ten HMIS vlastne vycíti zmenu v
elektromagnetickom vlnení. Už veci dokázali, že vlastne HMIS funguje na zákade toho ako
detektor. Ono je to spojené trošku aj častokrát sa hovorí, že s feromónmi, alebo teda príklad by
mohol byť feromóny, to znamená špecifické molekuly, ktoré produkujú medzi sebou HMIS a
podľa nich sa hľadajú v tom našom svete okolo.
Ale v tomto prípade vlastne zmenená elektromagnetické vlnenie tých rastlín je v tom, že nie sú
schopné, a kvôli tomu už nemajú dobrú autoimmunitu, nie sú schopné dobre metabolizmu mať
všetky látky a tým pádom sa zmení elektromagnetické vlnenie týchto rastlín. A HMIS, ktorý je na
to špecificky naladený, niečo podobné ako keď my používame vysielačky, to znamená, že sa
naladíme na konkrétnu frekvenciu. HMIS má v tykadlách takéto vlastne snímače dá sa povedať
a to je vlastne ten signál, že ide po tom elektromagnetickom vlnení proste na tú konkrétnu
rastlinu, ktorá je pre ňu ako keby ten vysielač, že teda nie je v poriadku.
Ale nie je to o tom, že by to rastlina cieľa nechcela, je to skôr o tom, že ten HMIS je nastavený na
to, že vie pomocou týchto elektromagnetických signálov vyhľadať rastliny, ktoré nie sú
fyziologicky vyvážené, ktoré proste ako keby boli z nášho pohľadu, ľudského pohľadu nezdravé.
[Saška] (14:46 - 15:07)
Tak to sú naozaj fascinujúce poznatky toto. Tom sa často stretáva s protiargumentom, že
rastliny prečo vyzerajú perfektne zdravo a prečo ich napadli. Skočky, vožky, molice, kohútik,
kukuryčiar.
Čo vtedy? Ako to teda je? Vyzerajú zdravo, ale prečo potom na nich ide z HMIS?
[Ľubo] (15:08 - 16:53)
No je to práve v tom, čo si už spomenula, že vyzerajú. To znamená, že častokrát sa to môžeme
stretnúť aj v našej spoločnosti, že niekto vyzerá zdravo, ale neznamená to, že je úplne zdravý a
počasia zisti, že mal nejakú vážnu chorobu napríklad. Takže nejak podobne je to aj s tými
rastlinami.
Za určitých špecifických podmienok dokáže porast vyzerať, akože je všetko vyvážená, že je to v
poriadku. My sa na to vieme pozrieť, že zdá sa mi, že momentálne je v dobrej kondícii, je
dostatočne zelený, my to niekedy preháňame. Keď sa nám nezdá dostatočne zelený, tak ho
prihnujeme dusíkom napríklad.
Ale tým pádom zase spôsobujeme ďalšiu nerovnováhu. Ale to, že niečo optický vyzerá na prvý
pohľad dobre, to ešte neznamená, že vnútri v rámci tej rastliny prebiehajú dostatočne efektívne
všetky metabolické procesy. Môže im chýbať nejaký mikroprvok, nebude tam synteza nejakého
enzymu.
A tým pádom vlastne tá rastlina na vonok vyzerá síce pre nás, z nášho ľudského pohľadu, že je v
poriadku, že je zdravá. Ale máme ľudí častokrát také, že človek vyzerá zdravo, až kým náhodou
nezistia, že má nejaké ochorenie. A keď zistíme, že ho má, tak dovtedy vyzerá síce zdravo a
potom to začneme riešiť.
A niečo podobné je vlastne aj u tých rastlín, že keď neprebieha dobrý metabolizmus, tak nevie si
syntetizovať povedzme ochranné látky v rámci autoimmunity. Ale my to nevidíme voľným okom.
My nie sme už nejakým spôsobom schopní tieto veci cítiť.
Sme sa natoľko vzdialili od prírody vďaka tomu nášemu materialistickému svetu, v ktorom
žijeme. A myslím si, že sme ani v minulosti až tak veľmi neboli schopní toto vnímať. Ale ten
hemizma vlastne tej receptory je vyvinuté tak citlivo, že vlastne je schopný to vnímať a tým
pádom nejakým spôsobom začne reagovať na to, že táto rastlina je nezdravá, nefunguje dobre
a potrebuje príroda uvoľniť miesto.
To znamená, že tú rastlinu proste môžem skonzumovať a vytvorím priestor na to, aby tam
vyrastla nová zdravá rastlina.
[Saška] (16:53 - 17:08)
Takže môže byť pre nás aj užitočným indikátorom. Ako teda môžeme zisti, či naša rastlina je
zdravá a či dokáže odolávať škodcom alebo teda hmizu? Tom Dijkstra prezentuje pomerne
jednoduchú a finančne aj nenáročnú metódu.
V čom spočíva?
[Ľubo] (17:08 - 19:12)
Tak tá metóda, ktorú spomínam Tom Dijkstra je postavená na tom, že vlastne sme schopní v
rastlinách relatívne efektívne a rýchlo učiť obsah cukrov, čo sú primárne produkty fotosyntézy.
A pokiaľ rastlina má dostatok cukrov, to znamená, že má energiu a má hlavne základné prvky
stavebné preto, aby mohla syntetizovať aj ochranné molekuly a živiť mikrobiom a dostávať
spätne nejakú vyživu od mikrobiomu. To znamená, že vlastne je schopná efektívne
komunikovať.
Ale pokiaľ to úplne ideálne v rastline neprebieha, tak v podstate môžeme povedať, že nie je
dostatočne silná alebo odoláva oči tomu, aby sa vyrovnala s rôznymi biotickými stresmi, ktoré
počas vegetačného údobia nastávajú. A to je vlastne potom následne signál preto, že je
nachýlna k tomu, aby ti škodcovia ako keby zistili, hej detekovali, že počúvaj, ty si ale nezdravá,
ty nemáš šancu, tak teba z tohto systému vylúčime von z tohto kolečka a napadnú na túto
rastlinu. Čo je bežne vidieť v rámci poľnohospodárstva na porastoch, že my nemáme nejaký tlak
škodcov priebežne nižší, ale že sú určité obdobia, kedy dojde presne k tomu, že sú výrazne tie
porasty napadané, keď sú v stresovom období alebo v stresových podmienkach, že sú výrazne
napadané škodcami, na čo my samozrejme neadekvátne reakujeme.
Ale keby som to zobral z toho iného pohľadu, môžeme povedať, že pokiaľ sme schopní
zabezpečiť pre rastliny ideálne pôdne podmienky, alebo minimálne požadované pre tú dávnu
rastlinu pôdne podmienky z pohľadu mikrobiómu, stavu štruktúry pôdy vody alebo hĺbkosti v
pôde, tak tie ako keby zdravé rastliny, ktoré majú vyváženú fotosyntézu a všetky ostatné
metabolity, proste hmyz nenapáda. Takže zdravé porasty, zdravé rastliny hmyz nenapáda a tie,
ktoré nejakým spôsobom počas svojho života trpia, neadekvátno výživou alebo podmienkami,
tak tie potom hmyz ako keby upratuje z toho kolobehu, aby sa vytvoril priestor pre nejakú novú
zdravú rastlinu.
[Saška] (19:13 - 19:28)
Viac je o tejto metóde, metóde Briggs a jej praktickom využití aj pri pestovaní iných plodín
povieme v osobitnej metodickej epizóde. Ale spomeňme si aspoň to, čo môžeme namerať a od
akej hodnoty v podstate môžeme hovoriť o zdravej rastline.
[Ľubo] (19:29 - 20:57)
Tak ten základ je asi taký, že meriame pomocou tejto metódy obsah cukrov alebo malo by to
byť vo všeobecnosti pevných hlátok alebo tujých hlátok rozpustených v šťave týchto rastlín. A
najštandardnejšie to my ľudia využívame čo sa týka plodov, v ovocinárstve, v sladovníctve,
prípadné ešte v vovinárstve a tak ďalej. Tam to sú ľudia, ktorí bežne pracujú s tým, že stanovujú
obsah cukrov v plodoch, aby vedeli, ako majú v rámci technológie spracovania pokračovať.
A čo sa týka tých polných rastlín, tak tam samozrejme vieme na základe tohto nejakým
spôsobom definovať, či je ten proces, ktorý prebieha na tom danom pozemku v danom čase
vegetačného obdobia dobrý alebo zlý. Ak sa budeme baviť o tom, že keď tie rastliny už majú
dostatočnú zásobu energie a sú pripravené odolávať nejakým takýmto škodcom, tak by to mala
byť hodnota 12 a viac, teda hodnota Briggs v listoch. Takže keď si to zjednodušíme, zhruba 12
gramov, keď by som to takto nejako previedol cukru, na 100 gramov vlastne šťavy, ktorá z tých
listov je.
A pokiaľ to je menej, tak znamená to vlastne toľko, že v rámci vegetačného obdobia tá rastlina
nefunguje z hľadiska svojich fyziologických funkcií optimálne. A to je vlastne ten signál, kedy my
môžeme očakávať, že takáto rastlina bude napadnutá vlastne tými škodcami, teda hmyzom,
ktorý nie je zlý, ale my sa na neho pozeráme akože je zlý. Pritom nám chce iba pomôcť a upratať
ten porast.
[Saška] (20:58 - 21:13)
Niektorí farmári tento prístup používajú aj u nás a budeme radí, keď nám svoje skúsenosti s
jeho uplatňovaním zás dielajú. Ako však vypestovať zdravé rastliny? Čo potrebujú mať, aby sme
sa dostali k hodnotám BRICS 12, 14 a viac?
[Ľubo] (21:14 - 22:38)
V prvom rade potrebujú mať dobrý základ. Dobrý základ znamená štruktúrna pôda, ktorá je
schopná dobrej výmeny vzduchu a vody, ktorá je schopná zadržiavať v svojom pôdnom profile
dostatok vlahy, aby vytvorila dobre podmienky pre pôdny mikrobióm, o ktorom sme sa už
rozprávali. A potom samozrejme potrebujeme, aby ten mikrobióm bol veľmi rozmanitý.
Aby v podstate dostávala rastlina od jednotlivých tých kmeniov, ktoré bakterie, húb, ktoré žijú v
tej pôde, dostatok či už minerálnej výživy, alebo v prípade húb ešte v rámci mikorísy potom aj
nejaké tie ochranné látky, ktoré vlastne pomáhajú rastlinie v rámci autoimmunity si ju budovať,
aby neboli napadané, pretože ten vzťah, že vlastne rastlina je pre húbu ako keby živiteľom a
preto si ju húba chráni, tak to sme si už spomínali v minulosti, ale ten základný vzťah, keď tam
funguje, tak potom tie rastliny sa dostávajú na vyššiu úroveň svojej autoimmunity a sú
odvolnejšie voči tomu, pretože prebieha v optimálnejších podmienkách vlastne celkovo
metabolické procesy a fyziológia týchto rastlín a tým sú odvolnejšie, pretože vlastne pokiaľ
nenastane nejaký veľmi silný stresový faktor z vonkajšieho prostredia, nejaký abiotický alebo
biotický stres, tak sú, dá sa povedať, v pohode, sú zo svojho uhla pohľadu ako keby zdravé a
tým pádom nie sú vákadlom pre hmyc, pretože hmyc necíti potrebu, že túto rastlinu musím
nejakým spôsobom z toho systému vyradiť z toho okolávam.
[Saška] (22:38 - 23:17)
Aj John Kemp vo svojom koncepte pyramídy zdravia upozorňuje, že tie najvyššie úrovne zdravia
rastliny, kedy je schopná odolávať škodcom a chorobám a produkuje látky, ktoré dávajú jej
plodom a všetko, ktoré máme, máme všetko, ktoré máme všetko, ktoré máme všetko, ktoré
máme všetko, ktoré máme všetko,
[Ľubo] (23:17 - 25:30)
ktoré máme všetko, ktoré máme všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko
všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko
všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko
všetko všetko všetko všetko všetko všetko
[Saška] (25:47 - 26:18)
všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko
[Ľubo] (26:28 - 29:16)
všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko
všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko všetko
všetko všetko všetko všetko všetko všetko keď niečo v tom systéme nefunguje dobre, tak tento
hmyzd, ktorý my považujeme za škodlivý, je sanitár.
To znamená, že začína upratovať, aby ten systém proste tú systému uchybu nejakým spôsobom
odstránil a aby tam bol priestor pre nový vývoj, ktorý pôjde tým smerom, ako si to príroda
žiada. My do toho vlastne vstupujeme tými insekticizmi trošku nevhodne, ale naozaj sme sa
pozabudli na to, že samozrejme, nehovorím výskum, sa snaží vyvíjať nové látky, ale nevieme ich
dopad. Namiesto toho, aby sme sa nejakým spôsobom pozastavili, že prečo je to takto a že
prečo napríklad nevyužívame prírodzené formy ochrany voči hmyzu, napríklad to, že budeme
mať zdravú výživu rastlín, že nebudeme sa snažiť prehnojovať určitými špecifickými živínami a
tak ďalej, že urobíme výživu, ktorá bude vyvážená, že budeme proste rešpektovať napríklad, že
každý škod sa má svojho predátora, pretože príroda si večinou dáva do rovnováhy, tak v tom
prípade by sme sa dostali do toho, že my nepotrebujeme nejakých nových vývojov účinných
látok, ale z pohľadu tej genetiky je to niečo podobné ako u baktérií, takisto tam sú to ako keby
rádovo minútové, v dobrých podmienkách zhruba do 20 minút je nová generácia baktérií a v
zlých podmienkách je to zhruba hodinový cyklus, ale tie cykly bežia tak rýchlo, že v rámci vlastne
prírodzeného vývoja dokážu tie baktérie v tomto prípade, keď si sa pýtala na insekticitu aj na
hmyzu, si dokáže tvoriť nové, svojím spôsobom pre seba, ako keby ochranné bielkoviny, aby
dokázal odbúrať tie účinné látky, ktoré my používame.
[Saška] (29:16 - 30:05)
Takže zdravie rastlín a hmyza v priebehu evolúcie vyvíjali spoločne a my keď do toho
zasiahneme nejakými insekticídami, tak v podstate narušáme tento evolúčný vývoj a nakoniec
to aj tak skončí v našem prospech. Ďalší entomolog John Lewis sa delí v inom campovom
podcaste o fascinujúce zistenia z jeho vlastného výskumu o tom, ako rastliny bavlníka
napadnuté húsenicami privolávajú parazitické osičky, ktoré kladú vajíčka do tiel húsenic.
Poveďme si viac o tom, aké sú vlastne vzájomné vzťahy, komunikácia a aké signály fungujú na
tej úrovni rastlina, nejaký škoca alebo húsenica a povedzme ten prirodzený predátor, ktorý
dokáže naklásť vajíčka do húsenica z likvidovania.
[Ľubo] (30:05 - 32:59)
Tak je to vlastne tá komplexnosť toho systému. Doteraz sme sa bavili napríklad o tom, že
rastlina nie je v dobrej kondícii a príde nejaký sanitár z systému, to znamená pre nás škoca, my,
ktorí ju ako keby, nechcem povedať, že dorazí, ale proste začnú ju likvidovať, aby z toho
systému vypadla. Druhá vec je zase, keď povedzme, porastie ešte sú schopné sa nejakým
spôsobom dostatočne brániť a to je zrovna tento výskum, inak bežne sa to používa už aj u nás,
je to vlastne napríklad parazitická osička trichograma.
Máme firmy, ktoré dokážu vlastne ju ako keby aplikovať, aby ochraňovala porasty, to znamená
je to nejaká biologická ochrana a v prírode si to proste vytvorila presne tak, aby vlastne mala
vývážené z každej strany proste možnosť kontrolu tých systémov jednotlivých. My ich snažíme
sa zjednodušovať, pretože tú komplexnosť nie sme schopní zatiaľ vnímať a tým pádom, že to
zjednodušujeme, tak nám potom takéto drobné detaily utekajú alebo unikajú. Dosť pelec osičky
sa živi pelom, potrebuje mať dostatok vlastne kvitnúcich rastlín v svojom prostredí, ale
napríklad toto je konkrétny príklad, kedy táto osička, jej larvy sa nedokážu vyvíjať priamo alebo
živiť pelom, takže potrebuje ich naklásť do nejakej husenice.
A vývoj rastlín, v tomto prípade to nie je len bavolník, ale u nás napríklad kukurica je najčastejšie
pestovaná, tak v rámci vývoja rastlín, rastlína sa vyvinú a ochranú tom, že dokáže produkovať
špecifickú molekulu. Tá molekula má nejaké svoje, keď sa vrátim k tomu, čo sme spomínali,
elektromagnetické vlnenie, takže kukuričné pole, keď je napadnuté kukuričiarom, začne do
vzduchu uvolňovať molekuly, ktoré zmenia elektromagnetické vlnenie v tom priestore, prilákajú
tú osičku. My to vieme už teraz aktívne používať, pretože sme na to prišli, ale v prírode existuje
ešte spústa nespoznaných takýchto väzieb, ktoré my nejakým spôsobom nevieme používať, ale
zjednodušujeme si to teda tým insekticídom.
A tá si vlastne aktívne kukurica pre vlastnú ochranu privola predátora, o ktorom vie, že on sa
nedokáže inak rozmnožovať, iba tak, že vlastne poškodí tie úsnenice, takže medzi sebou vlastne
dokonca aj tie jednotlivé rastliny si dokážu túto informáciu predávať. To už máme tiež vedecky
potvrdené, že v rámci tých elektromagnetických voľn docháza vlastne k tomu, že keď jedna
kukurica je napadnutá, tak ten signál vie dať ostatním kukuriciam. A preto v podstate v rámci
pola to nie je iba jedna rastlina, ktorá uvoľňuje tú špecifickú molekúlu, ale celé pole začne
uvoľňovať, pretože všetky sa cítia ohrozené a tým pádom privolajú viacej osičiek.
A to je ten signál pre matku prírodu v tomto prípade povedzme, že tento systém sa nám začína
dostávať do nerovnovahy a potrebujeme to vyrovnať. A vtedy vlastne tie osičky, keď
samozrejme v tom životnom prostredí, v tom okolí toho pola sú, tak prídu pomôcť tým
rastlinám, aby ten systém neskolaboval a dať do poriadku tie husenice, aby sa povedzme
neprevnožili.
[Saška] (32:59 - 33:09)
To sú naozaj úžasné zistenia, akým spôsobom rastliny lákajú tieto osičky. John Lewis doslovne
hovorí aj o tom, že super je ozískanie osých bodyguardov.
[Ľubo] (33:10 - 35:13)
Tak nie je to samozrejme len povedzme ten bavolník alebo kukurica, ale v tomto prípade tých
rastlín, ktoré si takýmto spôsobom dokážu privákať rôzne iné druhy, vlastne v tomto prípade
predátorov, ktorí ich ochránia, tak samozrejme reagujú na základe toho, že je tam nejaký
impuls, že ich niečo poškodzuje. Takže keď by som sa vrátil k tomu kukuričiarovi, nakládajú
vajíčka, vyhľadnú sa prvé husenice, začínajú požer listu, rastliny medzi sebou tej kukurice si
povedané odovzdajú tú informáciu, že ja som poškodzovaná, ale každá ďalšia už tuší, že bude
poškodená, tak začne rovnako ako tá prvá, do ktorej vlastne tá husenička už začala ako keby
hrízť, syntetizovať tie molekuly signálne, takže vytvorí ako keby signálnu dráhu a tým pádom v
podstate sa zvýši koncentrácia tých látok v tej atmosfére alebo v tomto prípade v tom vzduchu
alebo tých signálov elektromagnetických a samozrejme vyhráva tá, ktorá proste ich priláka
najviac, pretože samotná jedna rastlina vo veľkom poli alebo v nejakom porastie zmiešanom,
tak ten signál by sa stratil, ale tým pádom, že ich tam je ako keby viacej tých rastlín, tak dokážu
ten signál znásobiť a samozrejme je to presne o tom, ktorá je v dobrej kondícii, to znamená, že
tá rastlina, ktorá má dobre stanovičné podmienky je svojím spôsobom ako keby v pohode,
pretože má vyváženú výživu, dobre funguje mikrobióm v pôde, má dostatok živín, tak je
schopná tých molekúl syntetizovať viacej a z tohto pohľadu dokáže prilákať tých bodyguardov
tak, aby to poškodenie nebolo nejakým spôsobom pre ňu limitujúce.
Takže my pokiaľ do toho vstúpime nejakým insekticídom, po prvom náznaku, že máme tu
nejakého škodcu, tak vlastne prerušíme ten proces, pretože následne potom tie rastliny, keď
tam ten škodca už nie je, tak ako keby znova ochapnúť na svojej pozornosti, prestanú
syntetizovať tie ochranné molekuly, ktoré majú prilákať vlastne tie osičky a ten poraz znova
zostáva vystavený ako keby novému možnému útočníkovi.
[Saška] (35:13 - 35:48)
To je naozaj úžasná sofistikovanosť týchto vzájomných interakcií. Keď niečo takéto funguje na
úrovni trochu druhov, povedzme rastliny bavlníka alebo kukurice, potom húsenice a jej
prirodzeného nepriateľa nejakého druhu osičky, aká veľká je spläť vzťahov, ktoré ešte
nepoznáme a pri hypotéze, že podobne dômyseľná spläť vzťahov funguje medzi ďalšími druhmi
rastlin a hmyzu, čo to je za obrovský komplex, do ktorého my prídeme nejakou látkou
zasiahnuť?
[Ľubo] (35:48 - 37:22)
Neviem. Ja by som to možno prirovnal k vesmíru, pretože to si ľudia vedia, ako keď zdvíhnu v
noci hlavu a pozoru na oblohu a poznáme základné princípy a všetko ostatné začíname len
objavovať. To znamená, my nie sme schopní momentálne, ako ľudia, vnímať celú komplexnosť
systému, preto by sme sa mali snažiť čo najmenej, ako keby ho chcete riadiť alebo rozhodovať o
tom, ako sa systém má vyvíjať, ale by sme skôr rešpektovať to, že máme tu nejaké princípy,
ktoré sme vo väčšine prípadov už spoznali a nechať to na samotnú prírodu, keď sa vrátime k
tým vzťahom medzi hmyzom, rastinami, povedzme, pôvodným životom, aby príroda, ktorá vie,
prečo tie vecby tam sú a my naozaj do dnes, ako keby sme riešili všetky tie veci, tak poznáme
len také útržky.
To je, ako keby sme mali proste knihu roztrhanú na 10 tisíc hrozných útržkov a ja si viem
prečítať na jednom útržku to slovo, že teda je tam nejaké napísané, ale kontext tej knihy
nebudem chápať, pretože to, tak mám celú myšlienku, ktorá v tej knihe bola napísaná a to by
som povedal, že je ten základ, kde robíme častokrát chybu. Reagujeme veľmi rýchlo, uzkoslivo,
bez poznania súhlasností a samozrejme v nejakým tomto prípade to poviem trošku seba
kriticky takým egoistickým záujmom. Proste chceme viacej.
To nám stále tá naša myseľ hovorí, že chcem viac, chcem viac a nie som schopný povedať si
hranicu, že teraz to stačí, pretože keď budem chceť viacej a budem v tom režime pristupovať
vlastne k tomu ekosystému, tak ho poškodím na toľko, že sa ekosystém zrúti.
[Saška] (37:22 - 37:43)
Takže limitujeme evolúčný vývoj odolnosti rastlín voči stresu z hmyzí škocov, aj keď aj tu má Joe
Louis výhrady a John Kempf súhlasí s tým, že to označenie nejakého druhu hmyzu ako škocu
nám v podstate berie nástroje, ako sa s ním vysporiadať. Ako to vnímaš ty? Mali by sme brať
viac hmyz ako indikátory než ako škocov?
[Ľubo] (37:44 - 39:40)
Ja určite by som súhlasil s tým, že ako indikátor, pretože pokiaľ mám nejaký zásadný problém,
my sme si k tomu vytvorili taký pojem, že hospodársky prach škodlivosti, to znamená, že keď
niečo pestujem a tie rastliny, ja neviem osobne, alebo z pohľadu určiť, či sú v poriadku alebo nie
sú v poriadku, a hmyz mi to dokáže na ovnohocitlivejšiej báze ako keby detekovať, tak by som
nebral, že je to akože škoca. Ale to je zase práve ten na žekovistický pohľad, že keď niekto akože
tej rastlinke svojím spôsobom ja neviem sa tam prísaje alebo sa nej odriznie z listu, tak je to
škoca, pretože tým môjim primárnym záujmom je, že chcem mať veľa. Ale už neriešim tú
súslednosť tých vecí alebo teda odstranenie príčiny, že tá rastlená, keby bola v poriadku, tak ten
škoca tam vlastne nejakým spôsobom vôbec nezačne škodiť.
v rámci ekosystemov pozitívne a nie negatívne. My sme zatiaľ nastavení negativisticky. Ty mi
chceš niečo ukradnúť, ty mi chceš odriznúť a budem mať menej.
Ale keby sme to vnímali tak, že teda sme tí tvorcovia toho ekosystému, preto máme tú silu
mazgovú kôru, aby sme proste tvorili a aby sme tie systémy doľadovali, pomáhali im, ako aby
boli svojím spôsobom dokonalejšie, aby to lepšie fungovalo, tak v tom prípade by sme sa na ten
hmyz nepozerali ako na škodcu, len je to podobné ako s burinami. Burina je proste pre nás
každá rastina, ktorú sme sa rozhodli, že teraz na tom poli nemá byť. Ale tá rastina má v tom
ekosystéme nejakú svoju službu a príroda, matka príroda, v tom systéme tú rastinu z nejakých
dôvodov vytvorila.
To, že nám to v dávnom čase vadí alebo že nám nejaký škodca v dávnom čase vadí, to je náš
negativisticky pohľad. Ale keď to pozrieme na to znova, ako ho som povedal pozitívne, tak my
signalizuje, že niečo nerobím dobre. Len tam je potrebna seba reflexia, aby sme si povedali, že
niečo nerobíme dobre.
Zatiaľ sme presvedčení, že všetko robíme najlepšie ako vieme.
[Saška] (39:41 - 40:17)
Považujem za veľmi inšpiratívny prístup Joe'a Lewisa v tom, ako vyzdvihuje význam budovania
odolného prírodného systému s dôrazom na biodiverzitu a komplexnosť. Postate to, čo hovorí
Žajty a podobne je John Kempf, hovorí, že je to systém, ktorý bol nadizajnovaný tak, aby
fungoval. A to by mala byť tá prvá línia obrany.
To znamená, že keď už je nutné použiť nejaké pesticídy, mala by to byť až nejaká ďalšia, keď je
už nevyhnutné a ak tak, tak veľmi limitovane. Je podľa teba realistické zbaviť sa insekticídou či
ďalších pesticídou úplne? Aké sú tie tvoje skúsenosti?
[Ľubo] (40:17 - 41:24)
No, dostávame sa trošku k tej praxi, ktorej by som sa možno vedel vyjadriť. Je to možno aj s
tým, čo som už spomínal, a čo sa naučíme je vnímať škocov. Ale nenaučíme sa tie vezby, ako
vnímať napríklad predátorov týchto škocov.
Ale z mojich praticií skúseností, pokiaľ sme sa dostali do stavu s partnermi alebo s klientmi, s
ktorými pracujem, a že sme boli to schopní nervovo vydržať a že sme boli schopní hodnotiť veci
komplexne. To znamená, že áno, prišli sme na pole, pozreli sme sa, že sú tam vožky. Všetci
ostatní boli vystresovaní a striekali niečo proti vožkám.
Ale my sme tam zároveň videli, že je tam veľmi veľa avariev hlienok, že sú tam hlienky ako
dospele jedince, že tam boli, povedzme, mzdochy, že tam bolo veľa v tom obili napríklad
pavúčikov aj. Tak sme proste usúdili, že ten prach hospodárskej škodlivosti tam nenastane. A
tým pádom sme postate ten insekticid vyradili.
A nemôžem povedať, že by to bol hlavný dôvod, prečo nejakým spôsobom nedošlo k tomu, aby
to bola maximálna úroda. Otázka je, že či tá maximálna, ktorú si plánujeme, je v tom danom
vegetačnom úvodu by tá presná hodnota.
[Saška] (41:24 - 41:25)
A realistická.
[Ľubo] (41:25 - 43:19)
Tá realistická hodnota. Alebo podobne častokrát, ja neviem, napadnutie k outikom. Tí citlivejší,
proste keď ho tam nájdu a nájdu tam proste na metrič dôrcovom 5 koutikov, tak sú hneď ako,
že musíme šiahnuť po insekticíde, pritom vedia, že napríklad na druhý deň Ale musím povedať,
že poznám už aj veľa ľudí, ktorí z tohto pohľadu majú svoju vlastnú skúsenosť, že vedia, že
pokiaľ tam je nejaký menší tlak, je to Škóca, poľnohospodár mi je vnímaný, je to Savy, vlastne
ako keby Škóca, ale pokiaľ príde nejaký dážd, tak on má veľkú tendenciu, že sa neudrží na tom
liste tie larvy a v podstate nedospelé jedince a tým pádom vlastne ho zmieje dážď a na pôde se
stáva, ako keby bezbranným prestal škodiť, väčšinou sa ako keby rozpadne, proste neprežije to.
Takže áno, stretol som napríklad už aj dosť veľa ľudí, ktorí si to všimli.
Je to otázka vnímanosti, že proste áno, pršalo a mal som tam koutika pod vóhňou, keď som
vlastne prešiel, skončil dážď, tak ten koutik tam nebol. Takže vlastne ako keby získali vlastnú
skúsenosť, že nemusíme vždy hneď zasahovať a to je vlastne o tom, že musíme pozoriť aj na tie
súvislosti. Keď idem na ten porast a chcem zistiť, čo mi akým spôsobom škodí, tak musím
vyhodnocovať nielen to, že či tam je ako fyzicky ten naniškodca, ktorého teda hľadám, že či tam
je, ale či má šancu urobiť nejakú škodu.
Takže ak si toto dokážeme uvedomiť, tak sa insektyci dokážeme v značnej miere zbaviť veľmi
rýchlo a z toho, čo viem vlastne zo skúseností aj svojich alebo povedzme aj zo skúseností zo
sveta, ktoré som teda mal možnosť buď aj získať, čo som pomal na vštevách alebo eventuálne z
toho, čo mám načítané, napozerané, tak viem, že z hľadiska biodiverzity hmyzu na tých našich
porastoch dokážeme dospieť k nejakému rovnovážnejšiemu stavu veľmi rýchlo.
Že to je možno rýchlejšie, ako obnoviť biodiverzitu pôdneho života.
[Saška] (43:19 - 44:37)
Znižovanie alebo úplná eliminácia pesticídov je samozrejme závažná otázka. Tá ich škodlivosť
pre človeka, ale aj ďalšie živé tvory bola samozrejme dokázaná v mnohých štúdiách. Po
niekoľkých desaťročiach ich hromadného používania máme ich rezidú a všade okolo nás, v
potravinách, vo vode, v mede, v našich tkanivách, v tkanivách divých zviera, tučníakov, máme
ich v materskom lieku.
Rozoberanie tých efektov na živé tvory by samozrejme bola téma na samostatnú epizódu, ale ja
by som rada upriamila v tomto zmysel pozornosť na inú závažnú súvislosť, o ktorej sa menej
teda hovorí. Don Humbert v jednom z CAMFových podcastov upozornuje, že pokojne sa
môžeme vykašľať na etikety prípravkov pesticídov alebo insekticídov alebo ďalších teda
chemických látok. Testujú sa len účinné látky, aj to len obmedzenie.
Môžeme sa baviť o tom, že dnes sú v EU povolené možno stovky účinných látok, máme však
ďaleko väčšie množstvo. Cez tisíc určite v USA podľa istých zdrojov dokonca až 20 tisíc rôznych
prídavných látok. Adjuventov, stabilizátorov a podobne sú skryté pod obchodným tajomstvom
producentov, neuvádzajú sa na etiketách a pritom zvyšujú toxicitu prípravkov dokonca až tisíc
násobne podľa jednej vedeckej štúdie.
Denne sa teda týmto chemickým koktéľom trávime. Či nie, keď ich používame?
[Ľubo] (44:37 - 46:03)
Áno, neviem, či stačí taká jednoduchá odpoveď, ale áno, je to tak. Nechcem teraz povedať, že je
to marketing, lebo v tomto prípade ani nie je to marketing. Je to v podstate o tom, že nikto nie
je schopný dnes, a nemáme také zdroje ani v zhradiska výskumu, aby sme boli schopní vlastne
tzv.
v medicíne to voláme úliekom napríklad kontraindikácie, aby sme vedeli, že tieto nám vytvorené
syntetické molekuly vo väčšine prípadov, pretože existujú aj biologické náhrady, ale tie až tak
veľmi nechceme používať, tak tie syntetické molekuly, aby sme dokázali nejakým spôsobom
sledovať ich dráhu. To znamená, ako sa menia, do akej miery sú škodlivé. Takže zjednodušíme
to, ako vždy hovorím, že ako ľudia máme tú tendenciu veci zjednodušovať, napíšeme a
sledujeme v podstate vplyv jednej molekuly, ktorú nazveme, že to je účinná látka, a ten
chemický koktejl to nie je voda, ktorá je iba rozpustená.
To je naozaj spústa rôznych iných molekúl, ktoré už samozrejme zo zákona nemusí výrobca
nejakým spôsobom sledovať a o ktorých absolútne netuší, čo v tom systéme alebo v
ekosystéme urobia. Takže to sú skôr také veci, ktoré expost zistiujeme po časoch, že ja neviem,
čo je dokonca, niektoré sú povedzme ešte škodlivejší, ako tá samotná účinná látka a nevieme
ich z toho ekosystému zase nejakým spôsobom odbúrať, ale to nie je predsa dôležité. Dôležité
je, že sme na začiatku niekoho zničili alebo zabili.
[Saška] (46:03 - 46:26)
A to ani nehovoríme, že tu máme povedzme niekoľko desaťročí budovanú bioakumuláciu v
prostredí, vo vode, v pôde, tukových tkanívach atď. Mnohé sú to kacinogény, mnohé fungujú
ako endokrinné disruptory aj v minimálnych dávkach, takže vlastne vôbec tie dosahy nevieme
zmapovať ani sa žiadne také komplexné štúdie nemajú šancu v postate robiť.
[Ľubo] (46:26 - 46:56)
Ak dneska niekto chce žiť v zdravom životnom prostredí na tejto našej malej planetke v tejto
galaxii, tak bohožiaľ už minulú dobu tá doba už skončila pred minimálne 200 rokmi, takže je to
taká utópia. Naozaj veľa štúdij poukazuje, že my ani sami do dnes netušíme čo všetko a v akom
rozsahu, ale nájsť nejaké vyslovené zdravé prostredie, kde by sme neboli ovplyvnení tým, čo
sme vlastne spôsobili a čo ešte stále spôsobujeme, je, dá sa povedať, nemožné na tejto planéte.
[Saška] (46:56 - 47:08)
Máš nejaký optimistickejší príbeh na záver? Nejaký konkrétny príklad alebo skúsenosť, kde
farmár po znižení pesticídov zažil ten pozitívny efekt práve vďaka návratu užitočného hmyzu?
[Ľubo] (47:10 - 48:24)
No nie je to len o otázkach hmyzu, tých by bolo asi viacero a ja to so všeobecným, ako stretol
som sa s viacerými farmármi, kde ma veľmi milo potešilo, že po prvej sezóne alebo v rámci prvej
sezóny, keď sa snažili povedzme začať s tými regeneratívnymi prístupmi pestovania na pôde,
tak si sami všimli a uvedomili, aj keď sa baví súvislosti napríklad s tým hmyzom alebo prípadne s
húbovými chorobami, že to, že nejakým spôsobom nepoužili prípravky, ktoré dovtedy vždycky
pod tlakom systému pestovania v poľnohospodárstve používali, tak nenastala žiadna katastrofa.
Takže toto sú veci, ktoré by som povedal, že hodnotím veľmi pozitívne. Samozrejme, že nie sú to
príklady, ktoré by boli mediálne známe, ale v zásade áno existujú a to je pre mňa taká tá, neko
keby povedzme tá zachranná brzda alebo zachranné koleso, že vidím, že ľudia sú ešte stále
schopní vnímať, keď chcú a dokážu vlastne začať tvoriť nový systém.
Bez toho, aby nejakým spôsobom boli postavení iba na tom, že musíme niečo zlikvidovať a
zničiť, pretože nám to nevyhovuje.
[Saška] (48:24 - 48:33)
Ak by si mohol dať poslucháčom ešte nejakú praktickú radu alebo výzvu, čo si môžu vyskúšať na
svojom poli alebo v záhrade, aby sa nahmy spozerali inak, čo by to mohol byť?
[Ľubo] (48:35 - 48:52)
No, tak touto otázkou som zostal trošku zaskočený. Asi nech si zuberú lúpu, nech sa na všetko
vykašľú, nechajú si jednu vegetačnú sezonu s zážitkou a potom nech začnú premyšľať nad tým,
čo v budúcnosti budú meniť a ako to budú robiť.
[Saška] (48:53 - 49:26)
Super. Hmyz nie je našim nepriateľom. Môže sa naopak stať našim spojencom.
Na miesto boja sa môžeme učiť s ním komunikovať a spolupracovať. Ukazuje nám, ktoré
rastliny nie sú zdravé a zároveň dokáže prilákať ďalší užitočný hmyz. Ak sa naučíme tejto reči
prírody, zistíme, že cesta k zdravým porastom vedie cez zdravú pôdu, biodiverzitu a odolné
ekosystemy, nie cez pesticídy.
A ešte, možno na odľahčenie, keby si si mal vybrať jeden druh hmyzu ako svojho osobného
maskota regeneratívneho polnohospodárstva, ktorý by to bol a prečo?
[Ľubo] (49:28 - 50:03)
Keby to mal byť osobný, tak ja skôr inklinujem trošku väčšiemu hmyzu, ktorý žije v lesoch. Takže
bol by to roháč, ale pokiaľ sa budeme baviť o poly, tak na poliach mám najradšej, keď vidím
lienky, ale tie naše, sedmibodkované. A mám veľmi rád, keď ešte vidím na poliach koníky alebo
na lúkach koníky, takže lúčne.
Takže toto sú akože moji favority, ktoré pre mňa reprezentujú to, že ten daný ekosystem, či už
je to pole alebo lúka, si ešte nejakým spôsobom žije svojím životom. A samozrejme mám rád
dažďovky, čo sa týka pôdy.
[Saška] (50:04 - 50:34)
Ľubo, ďakujem, že si nám dnes pomohol preložiť reč hmyzu. Verím, že to inšpiruje našich
poslucháčov pozerať sa na vožky, húsenice, osy, lienky a ďalších zástupcov tejto triedy trochu
inými očami. A pre vás, milí poslucháči, mám ešte jednu pozvánku.
Pripravujeme osobitnú epizódu venovanú metóde BRICS, ktorú sme si dnes spomínali. Povieme
si v nej ako jednoduchým refractomerom zistiť, či sú vaše rastliny naozaj zdravé a o doľnej voči
napadnutiu hmyzu. Určite si ju nenichajte újsť.
Ďakujem.
[Ľubo] (50:35 - 50:36)
Ja veľmi pekne ďakujem.
[Saška] (50:46 - 51:54)
Dnes už máme množstvo informácií, skúseností a know-how priamo od farmárov a vedcov z
celého sveta, ktoré si však len postupne nachádzajú cestu k slovenskej a českej verejnosti. Je
naším cieľom spristupňovať a ďalej šíriť tieto zdroje poznania s podporou lokálnej skúsenosti
tak, aby sa mohli farmári inšpirovať a zavázať tieto princípy a systémy do praxe. Sme
presvedčení, že systémové uplatnenie týchto princípov má potenciál nielen regenerovať pôdu,
obnoviť ekosystémy či prinavrátiť biodiverzitu do agrárnej krajiny, ale tiež znovu nadobudnúť
stratený vzťah k pôde, zvýšiť zisk a finančnú stabilitu fariem a posilniť ich odolnosť voči
následkom klimatickej zmeny.
Živá výmena poznatkov a skúseností a otvorená diskusia sú neoddeliteľne späté s princípmi
regeneratívneho polnohospodárstva. Pomôžte nám zlepšovať obsah vašou spätnou väzbou a
podeľte sa o svoje skúsenosti a pozorovania z praxe. Napíšte nám na lubomir.agrekpodcast.sk
alebo na aleksandra.agrekpodcast.sk Ďakujeme.