Dušičkový čas a posledná posteľ, ktorá nás naučí počítať naše dni

Transcript

Dušičkový čas a posledná posteľ, ktorá nás naučí počítať naše dni

V tomto dušičkovom období, kedy venujeme viac času a pozornosti mŕtvym by sme nemali zabúdať ani na živých. Na cintoríne už nič nestihneme. Nestretneme nikoho s kým by sme mohli uzavrieť nedopovedané. To sa dá len s tými, čo žijú. Niekedy ich odsúvame na vedľajšiu koľaj. A potom sa chodíme dojímať na cintorín. Sviečky či chryzantémy – aj keď veľké ako hlava, dokonca najväčšie a najkrajšie na celom cintoríne, nám nepomôžu. Dojímanie nám nepomôže.

Cintoríny po tieto dni sú najlepšou odpoveďou na život živých. Na naše životy. Sú totiž plné tých, ktorí si mysleli, že bez nich to nepôjde. A ide. Niekedy lepšie ako s nimi. Raz to bude aj náš prípad.

Dušičkový čas nás učí tomu najdôležitejšiemu a najzmysluplnejšiemu oslobodeniu. Je ním oslobodenie od seba samých. Od vlastnej dôležitosti. A pýchy. Učí nás zastaviť sa. A žiť. Neponáhľať sa. Príliš sa ponáhľame. Kam vlastne? Na cintorín? Tam nijaký veniec víťaza na nás nečaká. Tých ďalších bude dosť. S umelými kvetmi a čiernymi stuhami. Smrť je drahá. Neživá. Preto si vystačí aj s umelou hmotou.

Budujme vzťahy so živými. Sú tou najlepšou investíciou. Majú šancu pretrvať. Na poslednej posteli nebudeme riešiť ani peniaze, ani lesy, ani autá. Budeme ľutovať, čo sme urobili. Ešte viac to, čo sme neurobili a mali spraviť. A budeme riešiť vzťahy. Všetko odsúvané a zanedbávané. Lepšie na poslednej posteli ako na cintoríne. Na ňom sa nedočkáme žiadnej odpovede.

Ako spieva Richard Müller. „Poviem vám drahí pozostalí, čo je smutné na poslednej posteli… Nie že je človek zrazu malý, ale že sa o ňu s nikým nedelí…“

Mala by prichádzať aspoň ako predposledná. Aby sme poučení mohli so životom niečo urobiť.

Pripíjam mŕtvym na večnosť a nám, čo zostávame, na život! Nech v ňom nie sme sami. Nech nikto v našom okolí nezostáva na život sám! Aby nás posledná posteľ nenašla nepripravených. Treba nám žiť. Pokiaľ možno tak, aby sme si pri tom žití neprestali vážiť sami seba.