Medicína
Medicína podcast otvára dvere do zákulisia slovenského zdravotníctva – od aktuálnych tém a noviniek až po rozhovory s odborníkmi a analytikmi. Jednoducho a zrozumiteľne vysvetľujeme, ako funguje náš zdravotný systém, prečo vyzerá tak, ako vyzerá, a čo je potrebné urobiť pre to, aby sme sa priblížili k vyspelejším krajinám.
Medicína
Minister Šaško nezvláda riadenie sektora, tvrdia nemocnice
Use Left/Right to seek, Home/End to jump to start or end. Hold shift to jump forward or backward.
Slovenské nemocnice dlhodobo míňajú viac, než systém dokáže udržať. Otázkou preto nie je len, kde ušetriť, ale či je celý model fungovania nastavený realisticky a najmä udržateľný. A práve udržateľnosť slovenských nemocníc bola témou nášho rozhovoru s expertom na zdravotníctvo Petrom Pažitným.
Slovenské nemocníci dlhodobo míňajú viac než systáže udržať. Otázkov preto nie je len kde ušedriť, ale či je celý modol fungovania nastavený realisticky a najmä udržateľne. A práve udržateľnosť slovenských nemocnic bude dnešnou téma môjho rozhovoru s expertom na zdravotníctvo Peľžitný. Dobrý deň.
SPEAKER_00Dobrý deň.
SPEAKER_02Ďakujem veľmi pekne, že ste si našli čas na tento rozhovor. Pán pažitný, vy ste spolu s týmom vydali novú štúdiu, ktorá sa týka udržateľnosti slovenských nemocníc. Ako si máme vlastne tú udržateľnosť predstaviť, keď podľa najnovších dát celkový dlh v zdravotníctve. Vráta nie toho dlhu v nemocniciach presiahlo 2 miliardy eur.
SPEAKER_00Áno, my sme vlastne v tom našom autorskom týme, kde sme piati. Čiže okrem mňa ešte doktore Rudol Zajac, daniela kandilá, Nemí Forgáčová a Petrona Mihálová. Tak my sme si v tom autorskom týme vlastne postavili niekoľko otázok. Jedna z nich práve je taká, čo je vlastne tá udržateľnosť. A v tomto samozrejme môže byť niekoľko definícií, aj širší, aj uši. Nám sa veľmi páčila definícia, z ktorou prišiel pán doktor Zajat a on hovorí, že udržateľná je taká nemocnica, ktorú je ochotný jej vlastník financovať aj potom, ako dojú všetky verejné peniaze.
SPEAKER_02Čiže aj keď je tá nemocnica v dlhu.
SPEAKER_00Áno. A vlastne dnes práve sme v tej situácii, že ako dlho je vlastník ochotný tú nemocnicu financovať. A tu vidíme rozdiel vlastne mezi tými nemocnicami, ktoré sú štátné a medzi tými nemocnicami, ktoré sú súkromné. Nebo ako náhle tá štátna nemocnica sa dostane do dlhu, tak vlastne ten dlh financujeme my všetci ako daňový poplatníci. To znamená, že to odlženie alebo tie vlny odlžení, ktoré tu boli, za posledných 20 rokov v objame vyššie dve miliardy a euro a bolo 6 vrn odloženia, to sme platili my daňoví poplatníci. Kdeš to, keď tá súkromná nemocnica sa dostane do dlhu, tak vlastne ten dlh znáša vlastník. To znamená, že on si nemôže dovoliť tvoriť straty, vytvárať dlhy, lebo tie sa prenášajú na vlastníka. Kdeš to, keď ten dlh vyrobí štátna nemocnica, tak ju vlastne presie na všetkáňových poplatníkov.
SPEAKER_02No a dokied je takýto stav tých štátnych nemocníc udržateľný. Čo je potrebné k tomu, aby sa tá situácia zmenila. Pretože dlh štátnych nemocníc v roku 2025 presiahovali 1 miliardu eur alebo najnovších dát úradu pred ohľad. A spomenul to aj predseda úradu pre dohľad Michalkovič, že tie štátne nemocnice jednoducho nie len z verejného zdravotného poistenia, ale celkovosť zo štátneho rozpočtu. Dostávajú o mnoho viac peňazí ako tie súkromné nemocnice. A napriek tomu tu máme ten dlh, napriek tomu tu zápasným odlužením, ale stále tie dlhy vznikajú. Tak čo s tým.
SPEAKER_00Áno, dlhy vznikajú vlastne stále a opakovane. A práve to je tá otázka tej udržateľnosti. Ako dlho je ten vlastník ochotný toto tolerovať? A dnes vidíme, že ten štát vlastne to toleruje už tých 20 rokov. To znamená, že je neustále ochotný tie nemocnice oddržovať, pomáhať im a netlači na to, aby oni fungovali efektívnejšie, ale vlastne vytvárajú tzv. mäké rozpočtové obmedzenia. To sú také obmedzenia, pri ktorých sa zadĺžovať môžu. Jež to ten súkromník pracuje v tzv. tvrdých rozpočtových obmedzeniach, čiže on ako náhle sa bude zadĺžovať, tak vlastne musí tú stratu uhradiť zo svojho. Jež to pri tom štáte vlastne sa to hradí z peniazy všetkadaňových poplatníkov. A tu vráťme sa k tej správe úradu pred ohľad, ktorú ja považujem za vynikajúcu. Čo vlastne úrad pre ohľad študia myslím vyšla nedávno minulý týždeň. Čo vlastne úrad prehľítal? Tak oni si vlastne urobili porovnanie. príjmy za hospitalizačné prípady, ktoré tá nemocnica má odpoisťovní. A porovnali to s tým, koľko by tá nemocnica mala mať príjmu, aby išla celá podľa DRG. Teraz toto možnosť je trošku zliková komplikovaný. Skúsme si to vysvetliť. Co sa tu deje. To znamená, tá nemocnica totiž to není platená DRG plne. To znamená, máme nejak memorandum, ktoré hovorí o tom, že to DRG má tzv. stupňovitý nábeh. A ten nábeh hovorí, že v roku 225 15% v roku 2026, teraz tu 30%, v roku 227 budúci rok 40%. Čiže podiel toho DRG na financovaní tých nemocníc vlastne postupne bude stúpať. Zvyšok je tzv. hospitalizačný paušál. To znamená není platený cez DRG.
SPEAKER_02A nie je platený a nie je viazaný na výkonnosť.
SPEAKER_00Áno, je viazaný nejakým kontraktom alebo historicky. Prost je tam nejaká suma, ale není viazaná práve na ten výkon. A z tohto ten úrad pre ohľad vysvetluje, ako vznikajú tie rozdiely a to je vlastne ako keby financovaný viac, ako má svoju reálnu výkonnosť. Ak to dopadlo. Čiže ten najväčší rozdiel z hľadiska percenta je u detských nemocníc. To znamená, že detské nemocnice dnes majú o 30 % viac peniazí. Ako by ich boli bývali mali, ako boli na 100% platený DRG.
SPEAKER_02No prečo to tak je? Prečo sú práve tie detské nemocnice napríklad až takto preplácé?
SPEAKER_00To dobrá otázka a momentálne my ešte nevie presnú odpoveď. My len vieme toko, že toto sa deje. A musíme zistiť, že vlastne tá zvyšná časť, ktorá není platená DRG, čo konkrétne vlastne obsahuje. Ale čo je dôležité, iné typy nemocníc nemusia byť preplácané. Poviem príklad, napríklad fakultné nemocnice sú takmer stejne. To znamená, že dnes pri fakultných nemocnicách môžeme povedať, že tie objemy kontraktov, ktoré oni majú celkovo ako fakultné nemocnice, zodpovedajú tomu, čo majú mať cez svoju výkonnosť ako DRG. Fakúne nemocnice sú teda veľký producentom tých zdravotných služieb. Kto sú ešte tzv. tinnery, ešte veľkým vinerom sú tzv. univerzitné nemocnice. To znamená UMBčka alebo Banka Bistrica, univerzitné nemocnice. Oni majú navyššie okolo 18%. Teraz samozrejme, každý bude zaujímať penát a gel.
SPEAKER_02Samozrejme, že súkromné.
SPEAKER_00Agél je tuším plus 12, a je tuším plus 8. Áno, čiže aj oni súni majú viac ako by mali čisto cez DR, ale neplatí to, že by boli lepšie platení ako povedeme tie univerzitky. Lebo univerzitky majú plus 18. Áno je veľmi veľký prínos tej analýzy toho úradu pre ohľad, že ukázal, ak je nejaký reálnystav. Druhá vec je, že toto sú percentá. Ale čo to znamená ešte na reálne milióny. A tu vidíme tiež vlastne, že to inak. Sice detnice percentuálne vlastne vyhrali ako keby najväčšie od 30%, ale tým, že ich je málo a nemajú až taký objem starostlivosti, tak celkovo tie peniaze sú okolo 26 miliónov eur na vyše. Univerzitky tamto robí okolo 95 miliónov navše. Pá 26 a 26, čiže to sú ako keby tie nominálne čísla, teraz nie percent. Takže univerzitky 95 a potom detske a penta nastejno okolo 26 miliónov.
SPEAKER_02Áno, my to v podstate aj urad pre ohľad to porovnáva v súvislosti s tou základnou sádbou CKS, centra pre klasifikačný systém na ministerstva zdravotníctva, ktorý každoročne vypočítava tie základné sadzby a tak sa to potom teda počíta. Ja si dovolím povedať, že tá základná sadzba CKS sa stala ako si mantrou, pretože vidíme aj napríklad v tejto analýze, že takmer všetky nemotnice podľa konečného užívateľa výhod boli preplatené. Nebolo by potom možné, alebo pre celú tú diskusiu výhodnejšie a efektívnejšie hovoriť možno o nejakej priemernej národnej sádbe?
SPEAKER_00To je veľmi dobrý poň, ktorý ste teraz povedali. Lebo zaujímavosťou tej štúdie je, že všetci skončili vlastne v plus.
SPEAKER_02Áno.
SPEAKER_00A teraz ako je to vlastne možné. Ako je možné, že všetci skončili v pluse. Keď by mal byť vlastne v plus a niekto v minus. A sú tu dlhhy. Prečo to skončili, všetci sú plusledovní. Totiž tá sadzba referenčná, ktorá vychádza z CKS. Ona pracovala s nejakým objemom peňazí, teraz ráno 2,1 miliardy eur.
SPEAKER_02Kore mali ísť do nemocnice.
SPEAKER_00Áno, ktoré mali ísť do presne tak. To je ten point mali ísť do nemocnic. Lenže do Nemocnice ešte prišli na vyše tých 191 miliónov. Takže vlastne tie skutočné platby, ktoré prišli. boli radovou tých 200 miliónov vyššie. Takže koto to počítalo z ten jeden stlopec je počítaný z 2,1 miliardi, druhý slpec je počítan 2,3 miliardy a tých 191 miliónov, ktoré vlastne prišli na vyše sa nejako rozdelilo vlastne medzi tie jednotlivé typy. Takže nikto neskončil oproti tomu plánu v mínuse. Každon v miernom puse. Oázka je v ako. To znamená, že už som to hovoril, čiže percentuálne najviac detské nemocnice univerzitné. Čo sa týka celkov peňazí, tak 95 miliónov vlastne navyše išlo do univerzitných nemocnic.
SPEAKER_02Áno ešte pripomeníme, že tých 191 miliónov sa pre rozdelilo iba v ceste štátne nemocnice do súkromných nemocníc, z tohto extra objemu nešli žiadne peniaze. Ja sa ale vrátim ešte k tomu, čo ste spomínali k tej udržateľnosti tých nemocníc, k tomu porovnaniu toho štátneho a súkromného, lebo teda spomenuli ste, že ten súkromník, jednoducho, pokiaľ sa dostane do dlhu a do straty, tak tú stratu znáša on sám. Kíšte, keď sa štátne nemocnice dostanú do dlhu, tak to vnášame každý. Každý pacient sa na to skladá potom cez dane, cez odvody a podobne. No ale dokedy budeme ochotní sa takto skladať na tie nemocnice, to je moja prvá otázka. A druhá otázka je, prečo by si mal štát vôbec niečo robiť, keď teda vie, že občania sa na tie dlhy stále za každý už 20 rokov poskladajú.
SPEAKER_00Áno, toto je výborná otázka. A ona je vlastne ako keby mimo rámec, len ako keby efektívnosti zdravotnístva, lebo ona presúva ako keby tú otázku na politiku. To znamená, pýtaj sa veľmi dobré. Dokedy občania budú terovať to, že štát odĺžuje tie nemocnice. A zatiaľ to tolerujú dlho. Zatia to tolerujú 20 rokov, áno, a možno to budú tolerovať ešte dlhšie, lebo vlastne oni to necítia. Áno, čiže ako keby v tej nemocničnej starostlivosti to necíť, kde to cíťia momentálne už sú ambulancie. Čo znamená, že ako keby ešte nefuje ten občan, ako keby od tých nákladov na tú nemocničnú starostlivosť relatívne izolovaný. A prejavuje sa to zrejme ešte tým, že tá starostlivosť môže byť nedostupná, ale neprejavuje sa to úne v tej finančnej rovine, tak ako sa to jasne už preukazuje v tom ambulantnom sektore. To znamená, že tčani si nevedia urobiť ako keby taký ten retasec tých postupností, ktoré by im podal áno. Preto je toto takto, lebo tá nemocnica zadržuje. Prosty chýba ako keby to logické reťazenie tam. A tým pádom ľudia vlastne keby tolerujú to, že tá nemocnica je v dhu, lebo necítia úplne, že ide to z ich váčkou. Samozrejme, oni cítia, že teraz idú hore tie dane, idú hore odvody, ale nie je isté, že tento reťastých dôsledkov si on uvedomujú a preto to tolerujú.
SPEAKER_02Čiže jednoducho, ako sme to chceli vysvetliť, tak tie dlhy, ktoré vytvárajú štátne nemocnice, pacienti prirodzene cítia na tom ambulantnom systéme, pretože ten ambulantný systém sa úplne iným spôsobom financuje ako nemocnice. A keďže tie peniaze potrebujeme dať do zadĺžených nemocníc, nemáme potom na ambulancia a čakame dlho nevieme nájsť špecialistů, platíme rôzne poplatky.
SPEAKER_00Áno. A teraz vlastne začala situácia, že okrem toho ambulantu sa posledných možno mesiacoch, možno rok dozadu vlastne hovorí aj o tom, ako začať platiť tých nemocnici. A vlastne viaceré aj súkromné nemocnice zaviedli rôzne cníky a už cítia na tom, že je potrebné nejakým spôsobom vlastne zapojiť do pacienta do tých poplatkov. Neviem, či ste teraz sledovali, vyšla výborná správa ombocmana minulý týň áno o poplatkoch. Výchstate potvrdzuje všetko to, čo tu my, alebo Hena Tuljova, alebo iní analytici hovoríme približne 2 roky. To znamená, že výrazným spôsobom narastli poplatky v ambulantnom sektore. Ta starostlivosť sa tým pádom stáva ako keby nedostupnou, lebo tam vzniká bariéra a vzniklo vlastne nekontrolovaná situácia a tam ombudsman jasne poukazuje na to, že to je predovšetkým zlyhanie toho regulátora. To znamená, že dnes vlastne neexistujú pravidla. Za čo sa máť, za čo sa nemá brať. A nie to, že len je zneistený pacient a zneistený aj ten lekár. Vlast ani on nevie, čo môže, čo nemôže. Takže ja tu správu beriem ako mimoriadne tiež dôležitú, kvalitnú. Hovorí to, o čom sa tu bavíme posledné dva roky, že je to obrovský problém. Zároveň teraz vidno, že prvýkrát štatistický úrad zásadne zmenil zrejme metodiku zberu dát, lebo oni mali také veľmi podivuhodné data o tom, že koľko reálne ľudia platia a teraz už vidno, že majú výrazne lepšiu metodiku a zrazu im tie sumy začali riekať okolo 50-800 miliónov eur.
SPEAKER_02Čiže naozaj to je malý odňazí.
SPEAKER_00Áno, áno. Takže vnímame, že čo začalo nejaká diskusia, debata. Dneska je to veľmi rozšírená celospoločenská diskusia, v ktorej významní stakeholdery vlastne o nie hovoria. Zároveň ombudman tam vyťahuje skúsenosti samosprávnych krajov. Hovorí o tom, ako sú špatne rozdelené kompetencie. To znamená, že ako ani samosprávne kraj s situáciou vlastne nevedia čo robiť. A hlavnú váhu zodpovnosti práve prenáša na to ministerstvo. Ono by malo plniť tú svoju funkciu, ktorú, to znamená regulovať, jasne povedať pravidla a povedať, že sa platí, za čo sa neplati.
SPEAKER_02Vráťme sa k tým zadĺženým nemocniciam, pretože to je vlastne hlavná téma našho rozhovoru. Čo by sa v podstate stalo, lebo stále sa hovorí o tom, a vo verejnej mienke je taký zaužívaný naratív, že v zdravotníctve je málo peniaz a že tie nemocnice trpia nedostatkom financií. Čo by sa stalo, aby sme tie potrebné peniaze precaľ naliali do nemocníc, čo by sa stalo 5 rokov. Boli by rovnaké dlhy, alebo by bolo všetko v poriadku?
SPEAKER_00Veľmi dobrá otázka. V tom smysle, čo znamená vlastne nalihať peniazy. Áno. A my sme tu paradoxne s dôvom Zajcom pred 25 rokmi povedali, že keď máte prázdne vedro a naliete doňho vodu, tak to vyťač. Takže otázka je, že vieme, kde sú tie diery v tom vedre. Vieme, kde ho máme zalepiť, tak aby keď naléjeme tie peniaze, aby v tom vedre zostali. A dnes vďaka aitom to vieme. A ja tu vnímam obrovskú hodnotu tých aitov. A keď si ich človek veľmi podrobne pozrie, tak tu uvidí obrovské množstvo identifikovaných, jasne povenovaných problémov, ktoré jednoté nemocnice musia začať robiť. Lebo práve to sú tieky, ktoré keď začneme zalepovať, tak zrazu jednak to vedro bude zalepenejšie, plnšie, jednak z nehu prestane vytekať a potom môžeme začať nalievať aj peniaze.
SPEAKER_02Tým oditom štátnych nemocníc tomu sa ešte dostaneme. Ten problém so zadĺženými nemocnicami sa zvykne, o tom povéme sa zvykne hovoriť, respektive to potenciálne riešenie. Jedným s ním je transformácia štátnych nemocnic. Veľco sa o tom hovorí. Ale tá transformácia štátnych nemocnic a štátne akciové spoločnosti je veľmi citlivou záležitosťou a lekárské odborové združenie napríklad upozorňuje na to, že by to mohlo viesť k privatizácii nemocnic, ale tá transformácia v zdravotníctve v minulosti prebehla v rôznych oblastiach, nie len v nemocniciach. Veda transformácia zákonite k privatizácii?
SPEAKER_00Nie a musíme rozdielovať vlastne dveci. Jedna vec je právna forma a akciová spoločnosť je právna forma. To znamená, v akej právnej forme funguje tá spoločnosť, ktorá je. Druhá vec je vlastníctvo. A to sú dve úplne odlišné veci. Ale poďme nejako postupne. Keď sme s Rudolfom Zajacom pripravovali reformu, tak vlastne základnosť reformy, aby sú projekty, ktoré sú na tom trhu fungovali v nejakých štandardných a transparentných podmienkach. Z nášho pohľadu toto splňa jednoznačne akciová spoloč. Prečo? Od roku 1991, keď vlastne vznikol prvý obchodný zákonník ubehlo už 35 rokov, áno, ten obchodný zákonník dnes má európske parametre. To je jedna vynikajúca právna forma vynikajúca legislatívna úprava, ktorá má dnes európske parametry a mí na všetko. To znamená, že tam je veľmi dobré definované sú kompetencie, sú jasne definované zodpovednosti, sú jasne definované štruktúry riadenia, povinnosti, účtovníctvo, aity. Proste dnes máme vymyslenú jednu vynikajúcu právnu formu, ktorá akcivá spoločnosť. Ja nevidím a zachytil som také myšlienky, že čo keby nemocniciam sa vymyslela nejaká iná forma, ktorá by ako keby bolo niečo, áno. Dnes tu máme vynikajúcu právnu formu, ktorá akcivá spoločnosť, pretože to má byť akciová spoločnosť, lebo nemocnice majú obrovsk. Hospodia s obrovským objemom peňazí. Potrebe im tam dostať transparentnosť. Potrebbe dostať štandardné tzv. corporate governance, to vzťahy medzi predstavenstvom, dozornov radov. Čiže dnes akciová spoločnosť je niečo vymyslené. Nebba vymyšľať kolesto na novo, keď ho máme. Takže to sú jednoznačné argumenty. Za mňa ako ekonóma, ktoré sú nespochybné. Samozrejme, politicky sa vždycká argument, že prečo nie. Ale poďme na to, ako keby testom v praxi. Dnes poistovie sú akciové spoločnosti. Vidíme, jak to významne zmenilo ich fungovanie. Dokonca to, že môžu byť akció, keď majú potvrdené dneska ústavný. To znamená, že je to jasná volba. A vidíme, ako tie spoločnosti sú transparentné, akým spôsobom hospodária, ako dávajú svoje závierky, že ich zverejňujú. Čiže je vysoká miera transparentnosti. Zároveň sú zodpovedné za svoje hospodárenie. Takže fungujú dobre. A teraz máme nemocnice, ktoré sú akciové spoločnosti. A dokonca máme štátne nemocnice, ktoré sú akciové spoločnosti. To znamená, že napríklad Kardiotcentrá sú spoločnosti. Onkocentrá sú akciovky. Dokonca máme akciovku v poprade. Teraz je samozrejme taká situácia, že on sa dostala po neviem, koľka tých rokoch do nejakej miernej straty. A práve to je dôkazom, že ona bola dlhodo vlastne v zisku. Teraz sa dostala do straty. Myslím, že kvôli nejakým vnútorným kvôli tomu, že oni rekonštruujú nejaké časti oddelení týmomým klesol výkon. Ale vlastne oni tú stratu, tuším 2,5 milióna eur, vedia vykryť z tých ziskostí predchádzajúcich rokov. Čiže oni nadalej zostanú stabilní a tu nám tu ukazuje, vlastne že tá akciová spoločnosť tlačí tie nemocnice zodpovednosti, tlači ich tomu, aby oni fungovali dobre a keď príde aj takýto výkyv, ktorý je daný tým, že niektoré oddelenia fungujú na poli, tak vlastne tá nemocnica to z vlastných zdrojov dokáže uhrať, a nemusí pýtať vlastne od štátu, čiže odnášek daných poplatníkov peniaze na odloženie. Keď smer, ktorý bol 20 rokov proti akciovým spoločnostiam zakladal nemocnícu svetého Michala, tak je to akciovka. Čiže tam není diskusia o tom, že tá akciovka je overená, dobrá funkčná väc. A teraz k tomu že privatizácia. Čiže keď sa zmení právna forma. Tak menila by sa právna forma zpeškovej spoločnosti na akciovú spoločnosť. Vlníkom tej akciovej spoločnosti by bol štát. Čiže 100% tých akcí by vlastnil štát. A iba on by mohol rozhodnúť, či privatizuje alebo neprivatizuje. Takže to je to poprvé. Podruhé, samozrejme, musíme dať pozor na to, aby tá nemocnica nebola v tzv. zápornom vlastnom janí. Čo to znamená? Znamená to, že ak si pozrieme jej majetok a jej záväsky, takže tie záväky by boli vyššie ako ten majetok. To znamená musíme odlžiť tie nemocnice. Preto aj keď sa kedykoľvek rozmýšľalo o transformácii, a dnes sme hovorili, že o miliardu. Keď sa kedykoľvek rozmýšľalo o transformácii, tak vždycky pre tie nemocnice odložili. Či už to bolo vtedy v 2006 roku, keď 2005. odložoval veriteľ. Alebo to bolo v tom 2012. roku, keď v 2011. sa održalo cestu finančnú stabilizáciu. Takže vždycky predtým musíť odlženie. Práve preto, aby tá nemocnica vstupovala ako akciovka s tzv. klným vlastným maním. A nemala vlastne výrazne väčšie záväsky, ako má vlastný majetok, a to sa dají na cestovenia.
SPEAKER_02Mohli by napríklad tie súkromné siete nemocnic mať teoreticky a teda to veľmi intenzívne upozorňuje, že tá transformácia by viedla k tej privatizácii. Mali by tie súkromné siete vôbec záujem o tieto najväčšie nemocnice, čo si vy myslíte?
SPEAKER_00To neviem. Ale čo viem, je to, že ak štát má 100% vlastníctva nemocnice. Tak iba on rozhoduje o tom, že či ju privatizuje alebo nie. Môžeme si pozrie opäť pomoc príkladom. Ja mám strašne a veľmi rád mám príklad transformácie nemocnice levoče alebo bolson pri tom. Takže Leroča bola svojho času štána. V 2002 v rámci decentralizácie prešla na Prešovský kraj. Následne z Prešovského kraja prešla na mesto Leroča a stala sa z nejstá nemocnica Leroča. My sme to v 2004 začala transformácia, lebo mesto chcelo vlastne transformovať nemocnicu, ako je vlastník, áno, a povedalo, že chce sneť akciovku. Takže behom tuším roka a pol, do dvoch rokov sa s príspevkou stala meská nemocnica Levoča akciová spoločnosť, kde 100% toho vlastníctva držalo zrazu mesto. A ono rozhodovalo vlastne, čo bude s toho nemocnícou ďalej. A nemocnica potom fungovala ďalej a mesto rozhodlo tuším 2006 a 2007, že časť tých akcií zhruba skoro 70% predá strategickému investorovi. Ale to sa deje iba vtedy, keď to rozhodne vlastník. Čiže keby mesto nebolo vtedy rozhodlo, tak ďalej to je mestská nemocnica. Opäť, keď štát bude vlastniť nemocnice, dneska štát vlastní nemocnice akciovky, kardiustavy, honkovstavy, poprat a či to sú akcie spoločnosti. Ale bez toho, aby štát povedal, že ich chce privatizovať, tak sa to nedá urobiť. Čiže tam by musel byť nejaký veľmi jasný zámer štátu, tieto zariadenia privatizovať. Ak taký zámer nie je, tak sa nič neprivatizuje.
SPEAKER_02V súvislosti s tou transformáciou na akciové spoločnosti, alebo pán premier Robert Fico v jednom zo svojich prejavov spomínal, že zrejme vláda môže pristúpiť k nejakej novej právnej forme, ktorú bude uvažovať pre týchto štátnych nemocniteach.
SPEAKER_00Môžno toho komentovať. To je nezmysel. Toto je rovno nezmysel. Proste vymýšľať kasi nejakú paralelnu štruktúru, to úplne nezmysel. Dneska máme obchodný zákonik, jasne hovorí, čo je akciovka. Nám stačilo s Rudolfom Zajacom jedna vec. My keď sme robili zákon o zdravotných posisťoviach. Nám stačila jedna vec. Zdotná poisťňa je akciová spoločnosť odkaz na obchodný zákonník a tie máte vyriešené obrovské množstvo vecí, ktoré už nemusíte riešiť. Takže to isté nemocnica je akciová spoločnosť a vám to rieši obrovský komplex náležitosti, čo to znamená byť akciová spoločnosť.
SPEAKER_02Áno, áno. Povedme si môžeme predpokladať, že tá nová forma nejakého svojho druhu. Zrejme to pán premier spomínal takýmto spôsobom preto, lebo tá akciová spoločnosť je príliš veľkým politickým strašiakom. Takže môžeme predpokladať, že politici sa snažia tú akciovú spoločnosť možno komunikačne zaobaliť do nejakej novej formy, ale v podstate by to zjme boli tie akciové spoločnosti. Ale čo som chcela dodať, je, že premier pripomínal, že tá privatizácia by bola zakázaná, bolo by to upravené ústavným zákonom, čiže tam naozaj môžeme predpokladať, že štát by si veľmi rád ponechal tieto nemocnice a nepristúpil by k tej privatizácii.
SPEAKER_00Keď môžem komentovať, toto rozhodnutie štátu. To znamená, že my sme tu od 90. rokov prešli obrovskou mierou privatizácie celej ekonomiky a vždy to bolo rozhodnutie štátu. To není rozhodnutie len tak, čiže to je nejaké rozhodnutie vlády, ktorá povie áno, alebo nie. A teraz vlastne každá vláda tomôže prístupovať, tak, ako to ona cíti. Takže keď táto vláda povie, že ona nemieni privatizovať nemoc, tak sa nebude privatizovať. Ale keď príde nejaká vláda za 10 rokov a povie, že to možno dobrý nápad, ja neviem, privatizovať jednu tretinu a nájsť strategického investora, tak bude hľadať strategické investora. To rozhodnutie tej vlády, lebo ten majetok je štátny. To není ako môže. To nikto in tomôže rozhodnúť iba vláda. Tláda si má ten mandát vypítať v tých volbách. Len tu sme sa dostať do situácie, že vláda si na niečo vypýta mandát, robí niečo úplne iné. Takže aby sme sa vrátili na späť k nejakým štandardnej politike, bolo by treba, aby vlastne tí politici aj dodržiavali to, čo vlastne hovoria v tých vobách. A keď nejaká vláda povie, a napríklad za mňa ako ekonomma, ja nevidím žiadny problém v tom, aby nemocnice boli privatizované. Ak by tu prišli zahraniční mestó. Ak by sme prišli veľkí operátori z Francúzska, Španielska, z Veľkej Británie, z Nemecka a chceli by tu prevádzku nemocnice. No super. Tak to je skvelé. Bola by tu konkurencia, tak ako ich máme, napríklad vo vlakoch. Veľa ľudí si nevedelo predstaviť, že slovenské dráhy budú mať konkurenciu. No majú. Je tu Reggio Get, je tu Leo Express. Konkurencia tu je. A takisto ako sa dá robiť v železniach tá konkurencia alebo v pošte. Však si zoberte, že tu bol monopol pošty ako svetí dnes. T pošta upadajú pošty, lebo sú úplne iné spôsoby, ako vieme posieť tie balíky. Čiže takisto ja sa vôbec nebovím toho, aby za 10 rokov prišla nejaká vláda a povedala, áno, nám sa páči to, aby tu prišli veľkí medzinárodní hráči a ponúkneme im proste tú sieť nemocnic a nemusí dať všetko, však stačí dať tretinu 49 %, asi stále môže nechávať väčšinu, kontrolné balíky. Áno, ale je to o tom, či ten štát má tú víziu a si povie áno, tak a týmto treba ísť potom do tých volí, povedať. Áno, táto strana powie, chce, aby sa toto udialo. A keď volíči dajú ten mandát, tak sa to bude robiť. Tak ja sa památam, ako Rudovzajac chodil po krajine a hovoril, že chce zaviesť tie poplatky. Čiže to nebolo tak, že keď prišiel do vlády ako minister, tak povedal, že on sa zobudil a chce poplatky. Nie. On to jasne komunikoval, spolu sme to komunikovali, že keď sa Rudovzajac stane minister, zavedie poplatky to a dostal na to mandát. To znamená, že to nebolo len tak vymyslené. A to isté bol mandát na tú reformu, že sme napísali tú slávnu modrú knihu. Áno. V 2001. Čiže potom v 2002. vlastne sa to začalo realizovať. A to isté je teraz. Keď niekto začne hovoriť, že chce viac súkromného, tak to je jeho politické právo a keď na to dostane mandát od ľudí, tak prečo by to nehor v budúcnosti. Ale ten argument proste od boárov ja vôbec neverie. A hlavne ako, keby sa aj súkromník stal spoluvlastníkom nemocnice, či je na tom preca špatne. Dnes sú modely tzv. PPP projektov, čiže public, private partnership, ktoré sú presne na tomto postavené, či už vo Švedsku, či už v Panielsku, či už vo Francúzsku, či už vo veľkej Británii. A sú práve postavené na to, že kombinujú ten sektor verejný a súkromný. A to není žiadny strašak. Ten súkromník do nesie také veci, ktoré ako. Ja keď čítam tie aity, tak vlastne máme nemocnicu, ktorá eviduje dochádzku na papier.
SPEAKER_02Áno, áno.
SPEAKER_00Áno, máme. A teraz, tak toto má byť. Nemá. Teraz keď tam príjde súkromník, tak to bude jedna z vecí, ktorú hneď urobí. Áno, čiže my sa nebojíme, le však ľudia majú skúsenosť so súkromným sektorom. Pracujú vo firmách, vedia, ja dneska sú nejaké bežné štandardy riadenia manažementu, čo sú to kápe, a keď čítate aity, z toho tam akože vo veľa nemocníc to tam není.
SPEAKER_02Áno, áno, áno. Tá vízia, ako by to malo fungovať, to je veľmi fajn bohužia, aktuálne sa s touto víziou zo strany ministerstva zdravotníctva nestretávame. Skúsme sa preto pozrieť na to, aké faktory v podstate ovplyvňujú tú udržateľnosť slovenských nemocíc, čo všetko tam spadá. Skúsme si to vymenovať. Také tie najhlavnejšie.
SPEAKER_00Áno, my sme teraz v Marci publikovali našu najnovšiu publikáciu, kde asi na 100 stranách. Vždycky si vravíme, že napíšeme len taký krátky peper a vždy je z 100 strán, hej ako poplatkov. Tam dokonca dvakrát. Ale teda nemocnice. A udržateľnosť tých nemocníc, my sa na to pozerili, že čo všetko ju ovplyvňuje. A keď ste si pozerali tie definície, či už akademické alebo teoretické alebo praktické. Tak vyšlo nám z toho, že vlastne je to taký súbor šiestich dimenzií. A práve na tých súboch šiestich dimenzí existuje taká technika, ktorá sa vala, že analýza pestle. Pestle a tých šestich písmeniek tvorí vlastne tie dimenzie. Čiže je politická dimenzia, čiže nejaké politické faktory. Ečko to sú nejaké ekonomické faktory. Esko sú nejaké sociálne faktory. Tko nejaké technologické faktory. Elko sú legislatívne faktory a eu sú environmentálne faktory. Takže toto je presné analýza a sú to faktory, ktoré vplývajú komplexne na tú udržateľnosťých nemocní. My sme ich odprezovali od týchto 30. V tých 6 dimenziách, jejich 30. A následne sme vlastne oslovili tú komunitu nemocnic, nemocníčných riaditeľov, manažov, analytikov, stakeholov. A my sme týchto 30 faktorov vlastne im ponúkli v rámci tzv. delfy metódy, tzv. expertná metóda, ktorou budeme sa postupne dopracováť k tým prioritám. Takže my sme im ponúkli tú možnosť, aby sa zúčastnili toho výskumu pomocou toho dotazníka. A teraz z tých 30, každý jeden mal vybrať 10. Aby sme postupne zužovali, aby sme postupne videli, že z tých 30 faktorov, ktoré sú to keby najdôžetejšie, ktoré potrebujeme riešiť že hneď. Toto bolo do 30. apríla. Takže do 30. apríla nám prišlo vyše 90 dotazníkov. Z toho bolo platných, validných, plne vyplnených, z ktorým budeme ďalej pracovať 59. A z tých 59 je z manažementov nemocnic. Čiže strašne vysoké číslo, keď si uvedomíme, že na Slovensku je radovo dosť nemocnic o SNC tu 75, takže číslo 36 je vlastne veľmi vysoké číslo, to je vlastne viac ako tretina všetkých managementov. Takže toto vnímame ako veľký úspech a ako veľký vzhľad, ktorí nám tí ľudia dali. Zároveň máme tam 23 ďalších, ktorí my pracovne nazývame analytici ostatní stahody. Čiže to nie sú ľudia, ktorí pracujú v nemocníciach, ale sú ľudia, ktorí povejme, komentujú zdravotníctvo alebo sú analytici a tak ďalej. Takže máme teraz tieto dve skupiny. Tieto dve skupiny nám vlastne každý sám za seba urobil 10.
SPEAKER_02Takže 10 najdôležitejších problémov, ktoré boli preňho samotného.
SPEAKER_00Áno, preňho samotného. No a my sme teraz vlastne ich začali ako keby analyz.
SPEAKER_02Môžete už prípadne prezadiť, ktoré boli také najpálčivejšie.
SPEAKER_00Skúsim, skúsim, nechcem úplne prezať poitu preto, lebo 18.6 máme ďalší workshop, kde ste strišne pozvani, kde budeme prezentovať vlastne výsledky. A teraz ešte pojde jedno kolo, čiže my z tých 30, teraz vyberieme 10. A teraz do konca mája budúci týždň budeme tým 50 50, ktorí sa zúčastnili z prvého kola, teda posieť druhé kolo, lebo my sme zatiaba vyselekovali tých 10. A z tých desiatí, teraz sa budú im prirazovať váhy. Áno, čiže už bude jasne napísaný, ktorých desiať je tých top 10. A teraz tých top 10 už nebude sa robiť znova poradiale váhy, aby ľudia prisudzovali, že toto má 20% váhu, toto 5 a toto 50. Tak aby to bolo dokopy to. A to bude to druhé váženie a to potom budeme z 18.6 prezentovať, že čo vyšlo, ako keby potom vážených tých desiati. Čo je zaujímavé, poviem jedno číslo, tak vlastne sú tam dve skupiny, teda tie managementy nemocníc a potom tých zvyšných analýckry. V obých dvoch skupinách vlastne na prvom mieste sa umiestnilo tzv.
SPEAKER_02strategické riadenie nemocnicť čiže není nejaké financovanie, nedostatok peniazu.
SPEAKER_00Potom je tam ďalej. Ale to strategické riadenie, to znamená to, ako ministerstvo vlastne pristupuje k tomu riadeniu tých nemocníc a to sa ukazuje práve v tých aitoch. Te aity jasne ukazujú, že to ministerstvo vôbec nedokáže strategicky tie nemocnice riadiť. Keď si predstavíte, že by ste mali nejakú skupinu nemocnic, agel, penta alebo hoci ako zahraničnú veľkú skupinu nemocnic, ktorá je, a vy by ste vybrali 5 náhodný nemocníc tej skupiny, tak predsa není možné, aby boli tak diametrálne rozdiely v tom, ako tie nemocnice prístupuj k personálu, ako prístupuj k nákupu tovaru, ako prístupuj k využitiu operačných sál, ako prístupuj k nákupu tovarov. Obstaniu investícií. Prostie tam sú ako pristupujú k tej dochádzke. Niekto to má elektronicky, niekto to má proste na papiery. To sú tak diametrálne rozdiely a tu je to úplné zlyhanie toho ministerstva, ktoré nedokáže, lebo to je vlastne sieť nemocnic. To má jedného vlastníka. Tým vlastník sa volá ministerstvo zdravotníctva. A vlastne to ministerstvo zdravotníctva nedokáže strategicky tie nemocnice riadiť, nedokáže vlastne dávať akékoľvek jasné inštrukcie, nedokáže veci centralizovať, nedokáže pre nich, ako podporať žiadny servis nedokáže pre nich robiť. A toto sa v tých aitoch úplne jasne preukázal.
SPEAKER_02Ako je vôbec možné, že ministerstvo zdravotníctva ako ten pomyselný vlastník tých štátnych nemocníc nedokáže zabezpečiť to, aby v tých štátnych nemocniciach bola napríklad elektronická dochádzka, lebo tie nemocnice, sme sa dozvedeli, že majú tú papierovú dochádzku alebo niektoré nemocnice dokonca nemajú žiadne informácie alebo nezaznamenávajú informácie o úspešnosti operácií.
SPEAKER_00Tam sú dva momenty úne zásadné. Prvý moment je to, že neexistuje žiadne strategické riadenie. To znamená, že to ministerstvo tie nemocnice neardi, strategicky teraz. Druhá vec je, že veľmi záleží od kvality manažetu v konkrétnej nemocnici.
SPEAKER_02Tak sú to väčšinou politickí dominanti, nejaký známy vybraciť.
SPEAKER_00Ale aj tak záleží od kvality toho manželu. Ke aity pozriete podobne. Tak tam sa veľmi jasne hovorí. Fakútna nemocnica, banskrica, vyborné vedenie. Výborná organizácia práce, výborná kultúra. Áno ako soft veci, ale strašne dôležité. A tom aiti to jasne hovoria. Tam sa pozitie počet do Banskej bystri, ako oni dokážu pracovať s dátami, ako dokážu pracovať v rámci organizačnej štruktúry s ľuďmi. To je príklad.
SPEAKER_02Ja doplním. Audit tam poukazal na to, že tam chýbajú nejaké KPIčka, čiže nejaké výkonnosť parametre pri ktorých sledovali výkonnosť toho personálu. Čiže ale môžeme tvrdiť, že medzeri sa vždy najdú.
SPEAKER_00Áno, ja nechcem poukázať na to, že keď chýba to strategické riadenie. Tak veľmi záleží na kvalite vlastne toho konkrétneho manažera alebo toho tímu, ktorý je v tej konkrétnej nemocnici. Ako on má víziu, aký má manažerské schopnosti, ako dokáže vlastne pracovať s tým. Tu sa ukazujú obrovské problémy. Obrovské problémy žili.
SPEAKER_02Štátna nemocnica.
SPEAKER_00Fakultky. Ánobo máme tam Bystriku a UMBčku ako univerzitky. Máme tam nitru a žilinu ako fakultky. Máme v tom audite vusch. Ako kardiozárna.
SPEAKER_02Čiže je ale akciová spoločnosť. Priznajte si a ten audit poukazal na to, že tam tak zásadné problémy ako napríklad v Žilina alebo v nitre sa neukázali.
SPEAKER_00Áno. Poďme ďalej. V tom vusku veľmi pekne vidno, že oni tam hovoria veľmi efektívna nemocnica s veľmi stabilizovaným personálom. Teraz si zoberte, že napríklad Nitra má 18% fluktuáciu. Čo je enormato za rok, to znamená, že vám sa vymení pätina ľudí. Za rok to sú obrovské rozdiely ako keby v tom riadení. Pri tom vůbec napríklad, keď porúdám nitru Vusch obitve hovoria, nitra zatvára operačky medzi 135. A úsk tiež, lenže otázka, prečo? A tu tiež odpovedá. Vúšku preto, lebo už nemá ďalšie kontraktov. Čiže limitom v úsku dnes není jeho vnútorná kapacita. Nie čo robiť. Limitov úsku je kontraktačná štruktúra voči poisoviam. Ale v tej nit je to tá vnútorná kapacita. Tu sú tie obrovské rozdiely, ktoré sú. Ďalší problém, na ktorý ten ait pokázal obložnosť. A toto je ináš problém aj v Banskej Bystrici, kde pokázala ať, že 50% obložnosť. Momentálne ešte krytá sestričkami. Ale obrovský problém je, že keby chcela Banska Bystrica navýšiť kapacity, ako keby produkčné, tak nemá sestri.
SPEAKER_02Presne tak.
SPEAKER_00A tu vidíme v tom, že tie nemocnice tu nemôžeme hovoriť iba o jednom konkrétnom faktore. Jednak z hľadiska tej udržateľnosti tých faktorov je veľa. A jednak strašne záleží na konkrétnom managemente, konkrétnych ľudia, akú stopu tam dávajú, ako tú organizáciu posúvajú dopredu. Preňa pre mňa vlastne zlievajú tu niekoľko pohľad. Zlieva sa nám tu pohľad Ombudmana, ktorý ukazuje na to, že ministerstvo nerobí svoju úlohu. Zlieva sa nám tu pohľad aitu, ktorý hovorí Pardon, ale však tu ministerstvo nerobí svoju úlohu. A pohľad, ktorý máme zrazu udržateľnosť nemocnic ako prvý faktor vyskakuje strategické riadenie. Pozor, ministerstvo nerobí svoju úlohu. Takže dneska máme ministerstvo, ktoré nedokáže a nevie strategicky riadi nemocní.
SPEAKER_02Ale keď sa rozprávame o udržateľnosti nemocnice a o tom odite štátnych nemocníc. Tam sa v tých materiách spomínala potenciálna uspora v 5 analyzovaných nemocniciach na úrovni 91,3 milióna eur teoreticky všetky nemocnice štátne by mohli užetriť 255 miliónov ročne. Je to toho udržateľné. A keď vieme, že tieto peniaze by sme mohli mať v tom štátnom rozpočte, nemuseli by sme sať tieto peniaze a náľdy skladadať, ale máme tu možnú úspu vo výške 255 miliónov eur a my si ju necháme iba uísť.
SPEAKER_00To tak a tu treba rozlíšiť, že kto s tým je čo urobiť. Lebo aj ten ait 5 nemocnic ukázal, že každý má iné problémy. Ako sú problémy, ktoré sú spoločné. Nazviem to povedme vysoké personálne náklady. Ale problém so sestrami. Áno. Hlavní na príklady univerzitné nemocnice majú personál, ktorý je starší, či tam bude obrovský problém s obnovou toho personálu. Takže sú problémy, ktoré sú spoločne, ale sú potom mnoho problém, ktorých je veľmi individuálnych, a ktoré treba riešiť vlastne priamo v tej nemocnici individuálne. A to závisí presne od kvality toho managementu, ktorý je ochotný práve riešiť tie problémy, ktoré tam majú. A tam ten audit pokázal na obrovské množstvo vecí, ktoré sa dajú zlepšiť, akože rýchlo, ktoré dokážu pomôcť týmostníam okamžite. Či už je to v nakupovaní, či už je to v obstarávaní, či už je to vo využívaní tých zdrojov. Áno. Čiže a samozrejme oni tak aj rozdielujú, že sú krátkodobé opatrenia, strednobé opatrenia, dlhodobé opatrenie.
SPEAKER_02Áno ja pripomeniem, že tá spoločnosť správa PVC spomínala, že najviac peňazí by bolo možné ušetriť na optimalizácii personálov voči normatívu, alebo bol zistený nadstav. Ale tiež pri optimalizácii miest, ktoré sú nad ramec platového automatu, nad časoch, benefitoch z kolektívnych zmluv, na odmenách či obstávacích cenách liekov, ako ste spomínali, potrebujeme naozaj reálne siaahnuť lekarov naplaty, aby boli tie nemocnice udržateľné, lebo toto je veľmi citlivá téma, s ktorou lekárské dobové združenie v minulosti viac.
SPEAKER_00Vôbec nepotrebujeme siahnuť naplaty, potrebujeme tiahnu na produktivitu.
SPEAKER_02Čo to znamená, ako si to máme predstaviť?
SPEAKER_00Keď si pozrieme te aity, tak napríklad ma napadá konkrétne správa zožiliny. A audit žili jasne hovorí. Vykoní šli dole, platí šli hore. Toto je problém. Nie je problém v niekomu zvýšíte plát. Problém je v tom, ak zvýšíte plat, že vám produkuje menej. A tu aj ten audit viac pokázal. Poďme vytvoriť tzv. KPI, nejaké keperforc indikátory, voči ktorým vlastne sa naviažujú tie mové prostriedky. A to je najväčší omilto plového automatu, je že je plošný. Žne on odmenuje za vek a kvalifikáciu.
SPEAKER_02Bezhľadu nahľadu na výkon, kvalitu.
SPEAKER_00A toto ten ait viackrát poukázal, že tak poďme dať do súvislosti, aký je výkon, aká je kvalita s tým, koľko t ľudia dostávajú. A však sa pozrieme do súkromnej sféry. V súkromnej sfére ľudia tiež zarábajú veľa peňazí, ale zarábajú ich preto, le niečo vykonávajú pre tú firmu. Dosahujú nejaké výsledky, majú nejaký indikátor, ktorý sa to odmeri. A vteci to poznáme zo súkromnej sféry a spériiem. A práve na to ten ait bol ukázal. To je veľmi dôležité, čiže toto není boj proti vysokým platom. Je to b za to, aby ten plat zodpovedal tomu a tej hodnote, za ktorú je ten lekár platený, to znamená na zlediska výu a kvality. A toto je vlastne tá fundamentálna zmena, ktorá musí nastať, a tá ide od managementu. A tam vidno, ktoré managementy vlastne toto nezvládajú. Napríklad tá žilina alebo ní. Dole a platy stúpajú. A vlastne tie nožnice sa otvárajú proti sebe.
SPEAKER_02Áno, ale keď sa rozprávame o tej optimalizácii vo všeobecnosti, tak každému ako prvé napadne to, že sa niečoho budeme musieť vzdať, že tam stiahnú napríklad náply, alebo zrazu budeme musieť pracovať o niečo viac. Ale čo by sme mali byť ochotní obetovať, aby sa ten systém mohol zoptimalizovať.
SPEAKER_00Takto slovo optimalizácia, samozrejme, evokuje u každého niečo iné. Poviem, čo evokuje u mňa. Ja sa nepozerám na optimalizáciu nemocnic ako izolovanú vec. Uňa optimalizácia nemocnic je spojená s optimalizáciou ambulantnej siete. U mňa je to jeden živúci celok, a jedno bez druhého nefuje. To znamená, ak chceme hovoriť o optimalizácii nemocnic, hovoríme o optimalizácii siete. A teda, keď chceme optimalizovať nemocnice, robím to spolu s ambulantným sektorom. Takže ja si viem predstaviť, že množstvo lekárov, ktorí teraz sú v tých nemocniciach, by sa mohli presunúť do toho ambulantu. Zároveň, keď presunie skúsených lekárov do toho ambulantu, oveľa menej pacientov nám skončí v tej nemocnici, lebo môžu byť lepšie manžovaní v tom prostredí prírozenom a v ambulantnej sfére. Temocnice môžu byť menšie, a to je úžasná myšlienka. Preko pozrieme sa do zahraničia. Poďme sa učiť ribera sú ma na tomto postavené krásne myšlienky, ako tú nemocnicnú starostlivosť vlastne obmedzovať, ale posilňovaním tej ambulantnej starostlivosti. Čiže teda je zena tej filozofie. No a toto jedna z tých ciest. Len na to treba to strategické riadenie, treba na to ten dedikovaný manžel, lebo samo od seba sa to vôbec nestane. A keď nebude tľak na to, aby tie nemocnice vlastne boli menšie, efektívnejšie a produktívnejšie, tak toto sa nikdy nestane. Ale to sa dá iba s tým veľmi silným ambulantným sektorom. Poviem príklady, že sa mňa veľmi páči, keď som bol osobný sa pozrieť sa ľudí tak tam nemali oddelenia. Čiže nemocnica, ktorá má iba ako keby zvlášť oddelenia infekčné, detské a intenzívna starostlivosť. Ale zvyšok nemocnice neboli oddelenia a primariátu. Dnes, keď si pozviete tie aity, najväčší problém je obložnosť. Lebo každý každé to oddelenie, každý ten primariát máte svoje nôžka, máte tvoje posele a prostte pracujeme tu s 50% obložnosťami. To znamená, že máte enormne špatné, využité, fixné kapacity. To znamená, že veľké nemocnice, ktoré sú napolj obsadené. A ribra hovorí naopak, stavame malú nemocnicu, ktorá je plne využita. Ke si pozriete vlak slovenskú stelu a regionet. Ten region je úplne narvaný. Do posledného mesta je plný. Tovenská stela. Keď som s tým minulý šir sme boli dva v celom vagóne.
SPEAKER_02Tak to je veľmi pekný príklad. Ale tých problémov je naozaj veľké množstvo a sú naozaj závažné, čo potvrdili aj autotí štátnych nemocnic. Potřebuje podľa slovenské zdravotníctvo postupnú optimalizáciu alebo potrebujeme radikálny reset.
SPEAKER_00Asi z každého niečo, ako sú veci, ktoré si myslím, že vyžadujú okamžitý krok. Zapríklad platový automat alebo personálne normatívy. Proste sú tieto obidve normy sú centrálné. Nenazujú k efektívnosti, ku kvalite, k produktivite a vyžú obrovské množstvo kapacít, ktoré sa dajú potom využi. Takže áno, sú veci, ktoré treba riešiť rýchlo a sú veci, ktoré sa riešia postupne. Napríklad kvalita managementov sa rieši postupne. Alebo prechod na to strategické riadenie. To sú veci, ktoré treba prijať, ktoré treba implementovať. A tu si myslím, že treba robiť veci aj.
SPEAKER_02Ďakujem veľmi pekne, že ste prišli.
SPEAKER_00Ďakujem pekne za pozovanie.