Felix Ján Tkáč OFMCap 9.3.26 Vnorovy Hriech

www.kapucini.sk

Transcript

SPEAKER_00 0:19

About človek. Je to taký obraz o tom, že Boh vstúpil ako by do náho života, a žil s ní, až keď nás dávol ten hrad, nepresvedčil. Bohmi. Že Bog nám nedopá. Že Boh je tavár, že On ti zakazuje niečo. Je tá otázka. Je to pravda, že vám Bóg zakázal jesť zo všetkých stromov aj. Z koľko stromov zakázal púšiť? Ale diában dáva otázku. Keď ty nemôže všetko, to ako keby nemohniť. Ty vlastne nič nemôžeš. On ti nič nedovolí. Boch ta nemá hrad. Boch ti nedopá. Boh sa bolí, že ty budeš Bohom. To je strašné klanstvo. Leš. Der odpočiat. Toto chcel zničiť človek, ktorého boh miluje. A tá tragédia nastála v tom, že človek uveril, a chcel byť sám sebe Bohom. A tak ako Boh vdýchol do Adama. Tak Adam akoby pomyselne. Vidýchil, Bože, chodil do mňa prečkú, já si stačím sám. Mne nebudeš hovoriť, čo ja mám robiť a čo nemá robiť. Ale keďže Boh je život, tak vlastne človek sa zriekolta. A myslel si, že sám bude Bohom. Ale dobre vieme, že zrazu sa našiel holý, nahý, vyzlečený. Dovtedy si to ani neuvedomoval. A zrau sa začal hámbiť, začal sa zakrývať. Zapamätajte si každý hriech. Vome, dobrovoľné vo vážnej veci. Keď sa prehrečíme naozaj, že vieme, čo robíme, vieme, že Boh to nechce. Vieme, že je to zlá vec a napriek tomu neodolame pokúšenie, pácháme smrteľný alebo ťažký hriech. Lebo vlastne hovoríme Bohu, Bože, chodč, ja si budem žť podľa seba. A to sa deje v našich životech veľmi často. Ja nehorím, že každý deň, však chodíte do kostola, navštevujete, nelu kostol svetu omšu, chodíte na spoveť a tak ďalej žijeme nejaký kresťanský život, ale každý prechádzame aj s tými etapami, aj etapami vzdiálenia sa. Chvala Bohu, aj etapami návratov. A tu je teda dôležité popisať, že hriech nie je zakázané dobro. Hriech je niečo, čo niči. Tvoj život, život tvoje rodiny, život tvoji detí, tvoich kolegov, tvoji priateľov alebo nič tvoj vzťah s Bohem, kterému vlastne neveríme. Hriech je nedvoverovat Bohu, že ma miluje jeho láska. A to sa darí Dablovi úžasné celý život. Najpromit na hrech a potom ti pověu pozit, že jpravil. Co si ty myslíš? Kdo si odpustí? A nejhorší keď mu je verí. Má tu pár poznávek, ale som nezadovil, čo má povede. Takže vidíme, že človek sa sám chcel stať bohom a prepadol sa do hanky. A teraz najhoršia možnosť je chťaz z tej hanby sám dostať vlastnými silami. My ako kresťania sa nechodíme chváliť susedovi svojimi hriechmi. Nehovíme, že ja som taký hriešný, to si ani nevieš predstaviť. Toto som urobil, toto som urobil, nikto sa nenechváliť svojimi prehreškami. Ešte, že to má kto vypočuť aspoň o svatosti mierenia. Ale čo je dôležité? Niekedy sa chceme stať. Znowu ako keby mozi vlastnými silami dokonali. Niekedy nás to aj učili, že šport, trénin. To je dobre cvičiť sa v čnostiach v láske. Ale chcieť byť vlastnými silami. To znamená zase bez boha. A my nie sto schopní. Potom máme rôzne situácie, keď ľudia sa chcú stať dokonalými rozumom. Zase bez Boha. Zase sa len prepadajú do okulizmu, esoterizmu a všetakých iných izmov, len to, čo to nie je, to nie je Boh, ktorý ťa miluje. Lebo stále ešte neveríme, že nás Boh miluje, preto si to chceme vlastnými silami a vlastným rozumom zadovážiť, aby sme mohli sami sebe byť pánmi, predsa mi nebude nikdo rozkazovat. Ale to je úžasné, že Boh ti ani nič nerozkazuje. On ti ani nič nezakazuje. Zice toho je napísané, že nepriekneš klidného svovu, nes co založíš, je tam to nie. Ale mohlo to byť aj napísan. A co založíš, zničíš život sebe i druhému. Ak uradneš, poškodit seba i druhé, alebo poškodíš svoj charakter a druhému urobíš škodu. Ak zabiješ, mohl by to byť úplně inač formulované. Takže je to formulované ako nie, nie, nie, tak si myslíme, že to je iba zákaz. Ale ty môžeš, môžeš čo chceš, pretože Bóg ti dal rozum. A slobodnú volu. Ale rozum nám nedal pretože, aby sme boli chitrámi. Ale na to, aby sme spoznali stvoriteľa, ktorý nás miluje nekonočne. Aby sme opetovali túto jeho lásku. Ptame sa, prečo je na svete toľko nenávistiť z loby. No lebo hniech. Lebo Boh chcel byť milovaný opetovať jeho lásku, aby sme ju dokázali opetovať. Nemôže byť milovaný tebou, keď ti to prikáže. Ani to prikázanie milovať budeš Pána Boha svojým svojim srdcom, celou svojom myslou, celou svojou silou. Zase je to len forma prežidov, ktorí boli na púšti a ešte nič nepoznali. Ale je to v podstate, ak ma budeš milovať, budeš mať život. Dnes ti ponúkam alebo smrt. Ak budeš ma milovať, budeš mať život, lebo ja som život. Ak ostane sam, uschneš ako ten vinič na ratole znakmeni, keď máte hrozno. Nie ako povete vi, ale ten konarik, ktorý odstrihne, uschne, lebo už nemá odkiaľ brať mjazgu, nemá odkiaľ brať živinu. A my bez Boha usícháme. Keď hľadáme riešenie vo všelijakih horoskopoch, a ne vjerujem akih čitanja sk karet, a z ruki a skavi, a nekakve sprosti, nektorih ljudi zarijeknuti ako ne znam kada se to povije nositi červenu šnurku. No idu s malim djecom na krst a už ima na ruke šnurku, červenu. A on ne chcete krstić ali ako se chcete spolaknuti na tu šnurku. Zo tim krstom sa stava to dijete, Božje djeca. Ali tom šnurkom na koho vlastne spolekate? Že ta šnurka ho zachrani? To je čisti okultizmus. Napríklad verit čelijak je amuleti, ako imame medajon čeg pane Marije, možete povedać, da to je amulet, ne, to je što nam pripomina da Pana Marija je naša matka koja nas miluje. Ako je tam Ježiš Kristus križik, tak nam to pripomina da ježiš u Kristi ti si na križi za nas omreju, ali ten križik, a ni ta medajla nas ne zahrani. To je okoltizmus. To vedomjeđe Bog je s obnovama zahrani. A preto hladat za se rješenja bog čeljakih. Najhorše ježe čovjek je tomu uveri ako se mu to aj stane, to je to najhorše. Moj otec hcel biti misionar, verbista, nale sad da nedostalo da bi prišao komunizmus, išel na vojenčinu, tu nam Brzeclavi bol među ženstama, a kad su išli večer mali prepust kad išli na pivo, a bila tam nekaka ciganka koja mu čitala z ruki, a oteca smjao, do sada ne veri me tomu, neće kad je to on zabava. A prečitala mu z ruke veci nad kojima bi sam usmijevao. Ali kada je potom jedna z tih veci stala uvjere u šetke o čemu tam pogledala. Vidite, jedno slovo povedane do tvog života, to imate u televiziji ten program asmo na Slovensku, a net vedla naboženskom o programu Luks, te vi luks imate okultistički, oni će vam pripravaju ako imate problem s ožalutkom o zrvenima, štrontima, što imate robić, ali net ne to zdravom veda je to okutizmus čisti. Ako tam volá náboženski kresťania, ne verijaci kršťania, náboženski založený kršćanja. Boha. A tada, ja vam dopens otcom, ako to má svoje konsekvencie. Neviem čemu povedali. My jsme se o tom dozvedeli až po jeho smrti. Len smo si to tak vyskladali z petne. Kad zomrela moja mama, naša mama, otec mal si is vzati na policiju svoj vodički preukaz, ktorý je absolvoval, ktorý mal už urobeni. Len si ho mal izjat. Po smrti mami si nikdy nebol preuzet u vodičku. Nigdy smo nemali auto. Sad jsme chodili s kuframi štiri djeci s kuframi a hote nekami, tak smo je vlastne skoro nikami chodili. Kada sa mnou otec u primori kvoli mne ko zdraviu. Nos je dovodi do mora viac ako pokolena. On si otec po se okupac. Mal strach, že sa utopi. Ale by mu povedala ta veštica, že zomreš neprirodzenou smrťou. A on ju jakov, no abo sa utopiš alebo autohavariou. Tak kvôli tomuto slovu, ktorému nakonec uveril, jsme nikdy nemali auto. Nik sa nemal kúpat normálne rieke alebo jazere. Strach. Ja bol dostane strach. Od boha nikdy strach ne ide. Videli ste už aby Ježíš niekoho odsudil. On len popísal veci dnešné evaneli. Neverili mu. A on hovorí: no, bolo veľa ľudí, ktorí boli malomocni, ale uzdravili len. Cudzinica sírčana natana nama. A bolo veľa hladu. Ale len ta vdova codinka. Lenk ne išel prorok. Tak ih naštvalo tih svetih zbožných židov v synagoge v Nazarete, že ho chceli hneď zabiť. Lebo im povedal iba pravdu, on ih neodsudil. On len povedal ne verite, neverite. Bog je láska. Priša som vás zachránit, heste predtým bol ten priklad. Dnes sa toto splnilo na mne. Som prišel zachránit chromy, aby chodili slepí, aby viděli väzi aby boli oslobodení. On jak pekne hovorí, není to Josefů syn. Sad ho poznáme to tento. Hriech. Posudzovanie. Odsudzovanie. Hovorenie o chybách druhých. To nie je od Boha. Rozdelenie. No, jaký si ti dobrý, a pozí henta, a pozí hente. To je vždycky. Nikdy to není od Boha. Můš si spitovať svedom je podľa toho komu dnes som slúžil. Otvorte si doma galatanom 5. kapitolu a tam sú skutky tela, a ovoc je ducha. Skutky tela su smirstvo, zavis, nenávist, zloba, zlorečenje, a podobne. Ovoc je ducha je láska milota, dobrota, zlomivavost, trpezivost. Možete si to vypisat, dat si každodi den pred seba, a rano sam na to pozvet, pogledati si što chcem, a bi u mije učinkovao duch sveti, da pane pomoći mi vjerojatni žesi som novo. A većer se može opitat što prevlalo moj dnešnim dijelu. A može pogledati Bože otpust, protože smo griješnici. Šeci smo griješnici, len nješci o tome. Čovjek koji ne prima že je griješnik, ne može biti ani uzdraveni, to je presni to što urobio ten vojak što sad dao riječi što je zostupio sedam krat do Špinaveho, ja to mora reći, Jordanu. Špinavi, dok se tam boli, te vidite to nije žina ona što bi se hcela rijeka, što bi bi se sa htjeli napić. A dobre pogledali, nemame u nas čistejšej rijeki ako tento Jordan. Ali tam, to bi bol zase okultizmus keby on vedio, že ho uzdravil Jordan. Je ho uzdravila poslušnost tomu prorokovi hoć a sedem krátca ponor mogla mu povedati dvakrat. Bog povedal, možno bi raz udriť po skale. Neuveri mu udrav dvakrát, ona siče vyšla, ale možneš sa už nedostat do zastrubenej zemi, lebo mu neveril, nebo zapohyboval. A o tom toto vlastne celé je. Že vlastne keby ti niekto povedal, tak to urobíš. A keď ti povedal len, že vykupsa 7 krátca pono do Jordanu, tak už to je akože čo? Nemůš to urobiť. No tak to urobil a bol čistý. A keď tebe povie Boh, miluje te, zomrael som za teba. Chcem aby si bol šťastný. Zrekni sa hriechu. Museš to urobiť. Ale bo sa ti ten hriech tak páči, že ti to ešte stojí za to. Ostať v prázdnote bez boha hriechu. Ale v každom prípade Bóg te trestat. Bóg te nechce nachyť na hrušká. Boh chce, aby si bol šťastný. Milosodný otec vyhľadal syna. Taky to povedal Ježíš o otcovi. O svojom otcovi. Ten syn si želal jeho smrt. Otec daj mi, čo mi patrí. Po papuli ti patrí. Daj mi što mi patrí, jaký mi povedal, že zomri chce len tvoj majetok. Nebo však dediš až po smrti ocane. On si želal otcovu smrť, a otec ho neprestal milovať. Aj my často sa nám malo stať, alebo občas sa nám môže stať, že ovjujeme Boha za to, prečo som ja dostal rakovinu, prečo sa nestalo toto, prečo trpia neviné deti? No nie Boh to robí. Bog iba dopustil, že ty môžeš Boha milovať alebo nenávieť. A kho nenávidíš? V tvoj blížnom. Čo to znamená, že vlastne ty ubližuješ svojim bližným svojim hriechom. A bližný ubližuje tebe svojim riechom. A my sme pribili Krista na kríš. Rukavih pohánov. Keď podáš pohár vody, nes si podal. Keď niekomu ubližujeme, Krista pribijame na kríš. Ale teraz ide o to, aby nám to bolo iba výčitkom. Lebo ježiš kričić, križa oče, otpuzi, lebo ne vedi ako obja. Iba jabolta obvinuje. A tako sa obnovujú na veľku noc krstne slubi, možš povedovať zmizí sa tam. Ja patrim Ježíšovi Kristovi. Panie Ješu ti si ma nikdy neodsudil. A to je veľmi dôležitá vec. Uznať svoj hriech. Niektorí ľudia sa spovedajú, že oči viete, s hrášila som, ale to deti ma na svali. A to mážel a ešte mi porozprávať celú príhodu, ako sa to celé stalo, aby som aj uveril, že on je na vine, tak pošli manžela. Nemusí sa z toho spovedať, keď nemáš vinu. A keď manžel hovorí o svojej žene, tak pošli manželku. V tých odvikacích zariadeniach. Ke opýtajú alkoholika, prečo piješť, a on povie, lebo moi rodičia má nemali radi, alebo mali moc radiť, alebo mi dali veľa peniazy, alebo mi nedali nič, alebo neviem čo, povedať a pošli rodičova to prečo, lebo te môže pomôcť. To není tvoja vina, ti nechceš prespiť. Takže vlastne, keď sa ospravedlňujete vo sviatosti zmerenia, tak vlastne hovoríte, to není môch, to je hriech môže. Teraz to nemôž. Zúšte sa to naučiť. Nahnevala som sa na manžela. Nahneval som sa na manželku. Lebení taká, ako ne očakávam. Nahneval som sa na deti. Lebo nie sú také, ako by som ja chcel, aby boli, nie deti ma nahnevali. Nie manželka ti nahnevala. Ne manžel te nahnevala. Pokíšme hriech taký, jak je, ja som hriečnik. Ale milovaný Bohom. Milovaný Bohom. Keľ obvinuje, takie k píše a ešte väčšie nenávisti oči Bohu. Bože, prečo si ma stvorili takého kretenia? To je tvoja vina, že ja hráším. To je tvoja vina, že ja pôjdem do pekla. Ke si uvedomím, že som ublížil bratovi, sestre, otcovi matke bohu sebe, a poviem odpusti je mi to núto. Už máš odpustené. V tom momente ti Boh odpušťa. Pretože on iba na to čakal. Keď prišel ten malotratný syn, tak on nepíše len preto, lebo bol hladný. On si predtým uvedomil, predtým si želal smrť otca, a zrazu govorí. Moj otec je dobri, a i cudzi nadjenici ću tam hoćete hnjemu robit, majaju všetkého nadostač. No jemu to konečne docvaklo, že jeho otec je dobri. Pet tim si to neuvedomovalo, pretim potrebovala je nego prahi, evo majetok, daj mi ćemo bi patri, idem po svojom. A zraznok je bio pri tih svinjah hladni. Dobre je, Hlad ho dovedulo domov, ali prettim mu došlo, že moj otec je dobri. Kjež bi nam došlo ždi, kad si uvedomi svoj grih, že moj otec je dobri, a ja sam urobil toto Bože otpust. Duch sveti, ako prosite, vam ukaže vaš grich. Ne ti je takvi, že bola som roztržita na prvni patek, že se ne venem susredi na modlitbu to není grech, to je neschopnost mysle. A zašto nemažeš? To nemáš grech. Ale hvala Bohu, keďže už ani si neuznáme, že máme nekaké hrech, tak sa môžeme vyhovárat, že sme, one alzajmena už máme, že jsme roztržiti. Chcemat, niektorí sama pitali na generálnu spovet, ali pri misijach bývala kedy si zvykom, že si niektorí ľudia urobili generalnu spovet. No prosim vas pekne, hranite sa od to bismo tu boli tri týždni, a ne. To je prva vec. Druga vec, čo poveda Faustina sestričke, koja povedala faustina, opitajte se pana Ježiša, že čiji boli odpustené hriehy čo som sa naslednic povedala. A Faustina mu je odkazala, Ježíš je odkazal po faštine. Povez jej, že ti je ta nedôverá v moju lásku a v moje milosanstvo ma boli ove viac ako veľkosť hrechov, ktoré ti boli odpustené. To znamená, že Bog ti chce odpustiť? Ale ja si potrebujem uznať, že ja som zrešen. Niektorí ľudia sa spovedajú, že človek zhrešil. To je pravda, všetci hršila. Človek zhrešio. A kjer je človek? No ja, ale prečo nepovieš, že zhrešuje som? Prečo povieš, člověk zhrešil? Lebo sme ešte neprijali, že sme hrešnici. My si myslíme, že keď som hriešný, že ma Pán Boh nemiluje. Ale pokiaľ ti neprímeš, že ty si hriešnik, ale Bohom milovaný. A Boh ta vyhľadá, čaka, keď prídeš, tak nezačneš nikdy robiť, pokáň. Budeme sa povedať, že no však ja za to vlastne nemôžem. A teda by som sa vrátil v tej generálnej spovadi. Počas misií sa nemusia robiť generálne spovede. Ale môžete si zpitovať svedomie do minulosti. Či sme napríklad v nejakej etape života nezabudli alebo umýzelne nepovedali nejaký hrieh, z ktorého sme sa stíli, či na boli povedá. A môže ťapi celý život. A potom k tej spovedí od poslednej spovedi od posledného stačí pridať oče, spomenul som si, že v mlosti som zatajil tento hriech. Ale že som ho zabudol povedať. Alebo spomenul som si, že som si to neuvedom, že ten hriech v mlosti bol hriech. Čiže to, čo ťapi v tvoje vnútri. Z minulosti. Nemusíme opakovať hriech, ktoré nám už boli dávno odpustené, za to že tvoja hlava ti to pripomína. Boch ti nepripomína tie hriech. Tvoja pamäť si pripomína. Nepäťš si, kde si nechala okuláť, ale čo si urobili, keď si mala 15, začína spomínať. A ta to omína. Tak pre pokoj v duši môšť, ak si to nevyznal. Ale ak si to vyznal, tak ver, že ti je odpustené. Nemus stále bohu opakovať tie isté rechy, ktoré nám už odpustil. No ak sme ich znovu spáchali, tak áno, ale pokiaľ je, tak nám ich už odpusti. Uver, že ta miluje. Uver, že ti jih odpusti. Sice bude téma duch svety, je to možno spomenujem znovu, ale duch svety nám pripomína náš hne, ale nás neobvňuje. Ak si chcete urobiť dobré spitovanie svedomia pred touto svatosťou zmerenia, tak proste modlite sa duchu svetý. Pomôž mi spomenu si, že som niekedy v živote možno sa nespolihal viac na seba ako na teba. A potom si sa chice nadomnohil, ale ja som to zabudol vyznáť. Tiety boli mnohé také, že teraz som bol nás povedie jedna pani. Na východe a hovorí mi, moje deti už nedali svoje deti ani popustiť. Ja som sa jej pýtal, ja neviem čo mi to duch svetý pripomenul, ale ja som sa jej opýkal pani, a vy ste koľkovate kašlina, pána Boha. 30 rokov. No a teraz po 30. rokoch vám Pán Bóg dal milosť, že ste sa k němu vrátili. Ste šťastná a milujete Ho. Ale vašim detom ste to nedali. Neodovzdali ste im vieru. Tak oni za to nemôžu, že nemajú vieru. Nestačí deti posieť do kostola a na spoväť. Viera sa odozdáva svojim životom. Ako ti žiješ, tvoje deti napodobňujú. Teda, ak chcete, aby sa vaše deti a pravnúčat alebo vnúčatá vrátili k Bohu. Tak vy pekne ich nikam len neposelajte, nemoralizujte ich do kostola na spoveda nevím kam. Ale keď vás pozvú na obed, chodíte k nim na obednu každú nedelu. A keď prídete z kostola v nedelu k nim na obed. A budete šťastná, že bámok je vo vašom srdci. Ako fungujú všetky reklamy v televízii? Dostanete flektor? A už zrazu preď videte takto. Už môžete aj kopat záhrade, aj oklopávat vinič a zrazu vám nič není. Lebo hned máte 30 rokov s flektorom. To je taký vtim, že Miláčik, ako si dali dnes novu mast, a novu maš som to pokazil. Nový parfém. No flektor, mast flektor na križe. Takže ako funguje reklama? Že hned jsme mladí, hneď jsme šťastni, tak vy to nemusíte hráť divadlo, že ste šťastná. Ale ak ste šťastná, a ste so svojimi dětmi, ktoré už neveria v pana Boha, a oni sa vás náhodou opýtajú, mama, čo sa ti stalo, čo si taká radostná? A ti povíš, no v kostole a Ježíš prišiel ku m do mého srdca a som šťastný, že mi odpúšal všetky moje hrievy. A možno už budete hadať fialky od spodu, a vaše deti si povedia, aj my chceme byť šťastne ako vaša mama. A možno, že sa nastare kolena vráťa k pnu Bohu, pretože ako deti niečo dostali, len medzi tým na to zabudli. A pán Boh ich miluje viac ako vy. Tak sa až tak netrápte čo s vašimi deťmi, ale dajte do poriadku váš život ako kresťania a buďme šťastní, že nás Boh miluje, lebo ak zažiješ ako Boh miluje, nemôže byť nešťastný. Môžeme svšiť svojou radosťou všetkým, že Boh je láska.