Kapucíni na Slovensku
DIGITAL EVANGELIZATION
Obsah
I. séria - br .Felix Ján Tkáč
II. séria - br. Tadeáš Chrvala
III. séria - ukážky z kníh
IV. séria - Po stopách kapucínskych svätých
V. séria - Kvietky sv. Františka z Assisi
Kristus Ježiš, Božie evanjelium, prvý a najväčší ohlasovateľ evanjelia, poslal apoštolov evanjelizovať všetky národy a ustanovil svoju Cirkev ako univerzálnu sviatosť spásy, a tým ju v jej vlastnej prirodzenosti urobil misionárskou. V Cirkvi, spoločenstve viery a lásky, oživovanej Duchom Svätým a putujúcej v čase, všetci pokrstení a osobitným spôsobom rehoľníci, z moci ich zvláštneho zasvätenia, sú povolaní žiť milosť evanjelizácie, napĺňajúc tak poverenie od Pána. Svätý František, vo svojom čase a z Božieho vnuknutia, obnovil misijného ducha príkladom života a pravidlami svojej Reguly. Jeho bratstvo, žijúce v minorite a itinerancii, dalo podnet misijnej aktivite Cirkvi v ohlasovaní evanjelia a príchodu Božieho kráľovstva, ktoré premieňa samotného človeka a tvorí nový svet v spravodlivosti a pokoji. Preto náš rád prijíma ako vlastnú celej Cirkvi patriacu úlohu evanjelizovať, keď si cení misijnú aktivitu a prijíma ju medzi svoje hlavné apoštolské námahy, aby prispel k obnove a výstavbe Kristovho Tela. Konštitúcie 175.1-5
Kapucíni na Slovensku
Felix Ján Tkáč OFMCap utorok Veľkého týždňa 26
Use Left/Right to seek, Home/End to jump to start or end. Hold shift to jump forward or backward.
www.kapucini.sk
Pán zvaný. Čítání ze svatého Evangelia podle jána. Teď Ježíš seděl za stolom so svojimi učími, zavěl sa v duchu a vyhlásil. Veru veru hovorím vám, jeden z vás máti. Učení sa pozreli jeden na druhého v rozpako, o kom to hovorí. Jeden z jeho účeníkov, ten ktorého Ježíš miloval, bol celkom pri Ježíšovej hudi. Jemu dal šimon Petr znak, aby sa opýl. Kto je to, o kom hovorí. On sa naklil k Ježíšovej hudi a spýal sa pne? Ježíš odpovedal, ten ko mu podám namočenú smitku. Namočil smitku chleba a dali Iudášovi synovi šímu na iškotského. A hneď po tejto smitke vošil do nieho satan. Ježíš mu povedal, čo chceš urobiť urob to čo najskôr. Ale nik zoujúcich nerozumel, prečo mu to povedalo. Idáš mal mešec, pretože niektorí myslili, že mu Ježíš povedal, nákup, čo bude potreba na svatky alebo aby dal niečo hudobný. On vzal smitku a hneď vyšel von a bola noc. Keď vyšel Ježíš povedal, teraz je Sin člověka oslavený a vňom je oslavený Boh. A keď je Boh oslavý v nome, a Boh jeho sebe oslávi, a čo skoro Ho osláví. Děti moje, ešte chvíľku som s vámi. Bete ma hľadat, ale ako som povedal židom, a vám teraz hovorím, kam ja idem, tam vypris ne možete. Pane, kam ideš? Ježíš odmítil, kam ja idem, tam teraz som mísť ne možeš. No pôjde za mnou neskore. Potter mu vrável, pane, prečo nem za tebou teraz, a život položím za tebe. Ježíš odpovedal, aj život položí za mňa. Veru veru hovorím ti, nezaspieva kohut, kým má tri razy nesapriš. Počili jsme slovo pánovaní. Keď som natráfil na túto stať evané, keď som si tak čítával Božé slovo. Srdce, že ja ho zrádzam, zabieram. A radej som to pretočil a išiel ďalej. Lebo mi z toho bolo zle. Z toho, že ako je to možné, že chcem milovať Boha, chcem robiť to, čo On chce, napriek tomu však tóštoli s ním chodili 3 roky. Napriek tomu jeden prostte neprijal jeho účenie, neprijal to, že je Boží Sin, respektive čakal, že urobiť niečo iné, mal očakávania, ktoré mu Ježíš nemenil naplniť, pretože to boli ľudské očakávania a on mal poslanie urobiť to, čo otec chcel. A tak vidíme, že Ježíš na takú najintimnejšiu chvíľu keď si zoberme, to je 13. kapitola z Janového evania až po 17. kapitolu, po koniec 17. kapitoli sa toto odohráva táto scéna s umývaním mnoh, posledná večera. Veľkňazá modlba. Najintimnejšie slova, najintimnejší čas, ktorý Ježíš prežíva s tými svojimi dvanácimi. S ním tri roky chodili a ničemu nerozumeli. Začad som počul takú peknú hlášku, že som zabol meno. Najväčší grécky filozof. Pelal že ja som najmudrejší v celých atenách. Sokrates, spomenul som. Ja som najmudlejší v celých atenách. Pýšil za ním, že čo si to o sobie myslí, čo si ti vlastne knosí. No, ja viem, že nič neviem. A vy všetci si myslíte, že viete všetko. Takže som najmudrejší v atenách. To že viem, že nič neviem, alebo že toho vieme veľmi málo. Znamená, že sme si vedomi toho, koľko toho ešte nevieme. A Ježíš vidí tých apoštolov udáka, ničomu nerozumie, už sa je ospali, čo je najedeni. Jak my? Chodíme do kostola, počúvame Bože slovo. A cheme byť svetí, aj dobrý, aj chceme robiť dobro. Ale taky sklňeme iba moralizmom, alebo k očakávaniu toho, čo by mal Boh urobiť. Panie Bože, prečo si urobil toto alebo ono? Celý život chodím do kostola. Celý život som pri tebe, prečo sa mi rozviedla cera alebo. Ako prečo mi niekto droguje v rodine alebo podobné veci? Často nerozumie, tak ako ti apoštoli. Aleži je k ním taký úžasný, milosadný. Ešte aj Judášiovi dáva tú smitku z láskom. Vydáva sa mu do ruk. Toto je Boh. Prišiel na tento svet ako vydané dieťa na pospa znám ľuďom. Teraz znovu sa vydáva nám ľuďom. Dáva sa Judášovi. Ježíš vie, čo príde, preto to aj hovoril. Jeden z vás ma zradí. A Judáš to poču. Ale už bol rozhodnutý. Už nechcel meniť, už mal hlavu niekde inde. A tak Ježíš mu dáva tú smitku a vlastne sa mu vydáva na smť. A keď Judáš odchádza, hovorí, teraz je oslavené meno. Bože? To už je v tom smysle, že teraz nastava tá hodina, keď sin človek a Ježíš môže sa úplne vydať za naše hrechy za nás. Napriek tomu, že často nerozumie ničemu. Ak si aj myslíme, že rozumiem, tak aj tak je to omil. Jak to vtipe, že taký dievčat sa spoveda, pan Ferrar, bola som pišna. Na svoju krásu kuchni na pan Faro, to není hrech, to je omil. Tako mi kad si o sebe mislime što si, tak to je omil o tom že smo mudri, ali mudrost dava Boh. A mudri čovjek veže niž ne, a ved je od tog pokore. Aj peter bol ochotni dati život, a veríme mu, ano. Ale spolekal sa na sebe, spolekao sam na meč, na noš, na to što on ochrani, že ona je zomri za Ježiša. Ochota je, ali vidíme že čorobi s nami strach. A Ježíš, Ježiš sa nám vydáva, miluje nás nekonečne, največší prejav lásky, že za nás zomiera, že bere naše hriech na seba, že sa na nás nehneva. Judaš, keby sa rozhodol prič povedať pana odpust, určite by bol je šťastný, že prišiel naspäť. Aj tak ho nemôžeme súdiť, pretože my nevieme, ako Boh s ním naložil. Ale čo je dôležité, že my môžeme, my, ktorí zrádzame alebo zapierame Boha vo svojich životech vždy, keď sa rozhodujeme pre nejaký ťažký hriech. A keď si potom uvedomím, čo som to spravil, či už som ublížil bližnemu alebo aj sebe samemu. Dôležité nenechá sa obviniť satanom, nenecha sa znechutiť ani vlastnými hriechmi, ani cudzimi. Ale naozaj povedať ak Pár, zaplakať. Pane. Ti viešujem. A toto Ježíša i chce aj od nás. On vie, že ho zradíme, on vie, že ho zaprieme pri najbližej príležitosti. Ale my to nechceme a ak sa to aj stane, a povieme pane otpustiť, tak je to na našu pokoru. A na to aby sme neposudzovali okolo nás tých druhých, a nemysleli si, že sme lepši. Ale naopak, pane mne troko otpušťaš. Prosím te aj za tih vedla mňa. A i ich miluješ to vlásko, ktorú miluješ mňa. A tu mi je zase prichádza, to včera namisel, ano, prorok Izaj govori ako bi za Ježiša. Ale mi smo už tiež dostali Ducha Svetega, a preto už mi, ako kresťania, možme pokračovať o tom, čo Ježeš robil, čiže ohlasovať Božo královstvo okolo seba. Samozrejme, že najlepšie životom. Ale keď je treba tak aj pouzbudiť slovom. Lenoralizovať, nehovoriť druhému, čo má a čo nemá robiť. Ale hovoriť o tom, ako ho Boh miluje, a ako On sa môže obrátiť na Boha a zrieknuť sa tam. Amen.