Marko Igonda: Politik nech politizuje a herec nech hrá

„Budúcnosť slovenského filmu? Je to katastrofálne. Asi zomrie.“

Marko Igonda v rozhovore, ktorý búra predstavy o nablýskanom šoubiznise. Prečo ho nezaujímajú názory médií a koho telefón zdvihne ako prvý, keď potrebuje pravdivú kritiku?

„Politik nech politizuje a herec nech hrá. Buďme najlepší v tom, čo sme vyštudovali.“

Surový pohľad na dnešnú dobu, prísna sebadisciplína a hľadanie toho, čo je na ľuďoch v skutočnosti najatraktívnejšie. Dnes v podcaste!

Transcript

SPEAKER_00 0:08

Takže v našej relácii večný život vidáme známého a populárneho herce Marka. Takže vás.

SPEAKER_01 0:15

Ďakujem veľmi pekný.

SPEAKER_00 0:18

Můžeme začáť. Môžeme točiť trošku odľakčenie. Ktoý mít o hercoch podľa teba už by mal dávno od zabudnutia, ktorí si možda zachytil.

SPEAKER_01 0:29

Vôbec neviem. Pre mňa do zabudnutia. Vždycky sa ten mýtoz aj zaklada trošku na nejakej pravde, ale ja si myslím, že do zabudnutia hlavne niech tí herci neú do zabudnutia. Tí starí bardi, ktorí nás učili a ktorí tu niečo šáleného, úžasného zanechali, tak ten mýtus, že keď zomrieš a už vlastne ako keby neexistoval hedada nie je pravdivý, pretože tá nesmrteľnosť je pre nich tak dôležitá a pre nás, že si zaslúžia. Čiže keď starí herci neviem, ako boli byeliek, ja neviem, paník, machatá, možme menek, bagár, jamníky. To povedomě skutečně v tom národě zostává, protože to je to, čo nás robí tým dnes.

SPEAKER_00 1:21

Komu si nějak špeciálně vzhledal nebo si ji dělá tak nějakého.

SPEAKER_01 1:25

Tak určitě. Vám se tak svěžně, že jsme odžilny a stále zilní a stále zonbo v tatách chodíme po horách Marty a Těchova. Tak já milujeme ty hory, takže film jako orlie, Pirko, Medina, čiže rání nějaký květi. Tak to je prostě něco, co miluje. A když jsem se s pánom Květikom středl, takže myslím, že jsme robili mite rozhovor s někým náš film, za který jsem dostal Šhooting Star, tak on nám tam byl MO, nahováral ten text do toho filmu. A on normálně to bylo tak niečo úžasného. Má čtyři strany, které vlastně ty sa vždycky čítaj na ten mikrofon nebo si není na obraze. Já jsem si môžem díval, že to pre mňa bolo niečo s takým majstrom. A viděl som, že on vôbec to nečítal. Bol v čiernej nejdke nahováral na mikrofon obrazy, by viděl, a on to vyčil z pamäti a to je tá stará profesionalita. On skutočne tak sa to naučil, že na pamäť. A on nám rozprávol presne tie veci, že tak ako vy ste tvorili, napríklad používam teraz na rozhodl s nepriatov. Tak my sme robili vedu väže, že dialogi dramaturg si stadol s nimi v tej cháte, počúval ich. A jak žijí, jak so ľudia písali im to priamo na to srdce, na tu chemíu, na to kým su. To by sa malo vráti. To je to umenie, to je to niečo, čo má presah.

SPEAKER_00 2:55

A si to, že medzi neštumi herciami, je to tak, že už to niektorí tak to majú presne, že to individuálne.

SPEAKER_01 3:01

Ja neviem, je to veľmi málo, pretože tých takýchto, že v tej dobe internetu, te mali, tam všetko chceš do umeni, chceš hľadada. Ja idem v tej linii stále a to je taky môj slombe, že chce v tom pokračovať, že to chcem cítiť, lebo ja bez toho tvoriť. Keď sa bavíme o umení, neviem. Musím to citi a bez tej silli. Necíš, ako môžeš tvoriť chladne, to sa nie dá.

SPEAKER_00 3:31

Čiže určitom momente pre teba prichádza aj taká chvíľa, že vlastne tá postava, ktorú vlastne si tvarnuješ, už začína ako keby svoj vlastným životom.

SPEAKER_01 3:39

To je taký presne dobre si to pomuahuje, to je takýto. Strida jak sa láme týden, že vtedy vlastne ja pocitujem, že začínam žíť, že som ju z sebe nášal. Čiže my uvoríme vždy, že situácia je nosná, tedy najviac najvyššie. A ten hred sa vždy snaží tú situáciu nejak naplniť. Keď sa staneš tým charakterom, tak vlastne narodia sa ti kríla a môže začať lietať, lebo to situáciou vládneš.

SPEAKER_00 4:08

Sú niektoré také úlohy, ktoré zostávajú v stajovšie, že ťažko sa z nich človek dostáva. Napíklad z niektorým, keď som se lidice pre niekoho volí, tak je pre niektorých hrdov. Takéže je veľmi náročné, že či si mal nějaké také roli, ktoré všetky takové.

SPEAKER_01 4:27

Ne, nejaký univerzálny kľúč, ale proto se bavíme o tom, že keď to zažije, že už to nepustí. K tomu by som dopival, že v podstatě vždycky začínáš prvý ročník na vysoké škole musicky uminí a hledisko a javisko. Strašně málo času tráví na tom javisku a se bojí, nebo je tam nahý metafore radšej se dívá. Potom sa to určitý moment obrazi, a ty žijíš na tom javisku v tom nerewnom čase. Because tampé, tam je to zlepšé. Andí so. If you stun, it's Cyprian, which Helmut Camp, it's urgent reactions that you were, and I'm going to go on. To have my Christmas, I must have. And I'm a stranger, it's a enough year smiling.

SPEAKER_00 5:59

A cooky to take.

SPEAKER_01 6:11

Je to něčeho mělo nějakým tvarom, který zarází na těle působí, že je tam atribut i toho a toho, i toho a zrazu vytvoříš z tej maiky nějaký celo.

SPEAKER_00 6:22

Čemu se aktuální věnuješ?

SPEAKER_01 6:24

Aktuálně teraz jsem vlastně přišel k noci o té tretě, jak jsem byl na bránno, točíme autobus v režii Maraní a Slovčánský, že my jsme sprovili x ykrát. Dobouka je to a takže si představit jehrám partizána Žingora, že nesmírně zaujímavé pre mňa, protože to byla existující reálná postava. Mám paralelu so svojím dětom s tou postavou, protože on bol vynikající velitel velmi uznávaný mezi partizánmi, veľmi tvrdý človek, ktorý zásadný pravdivý, ktorý v podstate tak veril tomu a že nakonec potom, keď teda režim komunizmus prišiel, tak nakoniec paradox toho je, že sa otočil proti ním a ten režim, ten systém ho popravil. A vlastne preto som bol zončenia som nenašiel veľa. O ňom oni to potom samozrejme trošku vymazali. A môj dedo bol takýto podobný vyhadzoval vláky partizan. A nakoniec tiež ten režim ho absolútne zlikvidoval.

SPEAKER_00 7:31

Prečo je podľa teda nutné robiť takéto filmy. Prečo to dôležité, prečo nie od tejto temy.

SPEAKER_01 7:39

Takže prvá večer nápadia myslím každého, že aby ti mladí vedeli, ako to bolo, čo sú vôbec hôzky vojny. Je to tiež naša história, nejaké naše povedomia a tí ľudia skutočne šiaľ, ľudia z neskutočné charaktery, žili. Bojovali za to našu slobodu, aby sme dnes mohli ich to dochice, na tú kávičku, ako tam býva. A fantastic, toto povedomie, musí sa stále, stále. Som mobil viacero filmov s touto tematikou. V 50. 45., či bol krok do Miz Literation. Krásne to film. Glávne tieto ty stále sa otvárali aj ich mal seba. Tým potom som ne smerá, že som mal to preocuč, že mi Marina dala. Je tam veľa mladých hercov našich. Úžasné, že napríklad myš, oni. Oni to prežívajú, lebo dialog majú si gondom rozumie, že to tak poteší, že nespiatu nos, lebo chcú byť najlepšie, chcú byť výborný. A predstav si, že obliekli dali muhavice a povedali, že tieto novice malci priamo. Vlastne tá morálna spätna väzba mňa sa dostáva hlavne cesto, lebo ja ten show business a tie celebrity, či ak tomu hovoríme, mňa je to špina, ja to nemusím. Čiže toto je pre mňa to morálne ohodnutie, že hráble. V novice, ktoré mal si priamou som i ja zahrál. Čiže je to dôležité, treba to vidieť, to tí mladí to nasávajú cítia, je tam sila, je tam energia a potom ešte nejaký historický priere, pretože to mám potom kompetentní, keď sa budete zaujímať o film, autobus, povedia, je tam bogár, bielík, rozumie, že sú tam tie postavy aj z toho nášho umelecku, pretože boli súčasťovia a je to veľmi zaujímavé. A hlavne svetlo, vyborná kamera, je to taký remrant. Doporučujem.

SPEAKER_00 9:37

A jsem začal, že hovorí za tých mladých, nebo väčšinó starší ľudia, ktorým my jsme, ale iní starší ľudia hovoria, že mladí, že my jsme boli iní a ty stále a čo sme sa pomihu rozprávili, tam až taký ten pozitivný vzťah tým mladým. To je super.

SPEAKER_01 9:52

Já to milujeme a vlastně preto robím. Ten môj život vyabstrahoval v tom umení, že robím veľa autorské veci a vlastne ja rád učím. Ale nevím, si ja ze z nadej strany úplně predstavit, že ja nastúpím do nějaké administrativy a budem tam muči. To si nevím predstavný, takže ja si ich berím zo sebou na tie projekty a vlastně tam i odovzdávam to, čo som sa naučil, alebo čo ja verím z seba, že čo ovládám. Lo mňa z tých starí barni, sme sa strtali, to boli také tie fajčiarne, vieš, alebo tie kluby a tamky vlastne oni rozprávalo sa pilo. Oni ti rozprávali to najviac, to, čo ťa zasahovalo, to, čo ťa smerovalo. A to už dnes v podstate neviem, nechcem nikomu kýl už ja keď som robil v tých veľkých kamenných divadlách už vtedy to tam nebolo, takže takto nějak ja tým mladým predávam a počá to dobí a to je. A ja chcem mať boli výborné, by boli lepšie ako my z túfetu posunú nejakam ďalej.

SPEAKER_00 10:51

Jak vidíš budú z kinematografie?

SPEAKER_01 10:54

Na Slovensku. No asi zombre, ja neviem. Katastrofálne. Od 10 k 50, veľmi zle, veľmi zle. Zvlášť teraz, vidíš tu to neviem byť pozitívny. Tak ja som stále točil a točím naše slovenské filmy, pretože ten svet som mal možnosťom zahraničnej produkcie. A potom som si musel ja skutočne to nejak definovať a vybrať, že toho agenta musel by som mobilis tým pádom, keď by som sa stal naplňovať venovať tým zahraničných produkciam, že som si vybil národne divadlo vtedy. A samozrejme, teraz, keď robím zahraničnú produkciu, tak si urobíme sekundárne. Teraz točím nejakú psychologickú dráhu v Peru, tak tam príjem, ja neviem, na 14 years, obvidem. A ja som vždy všetko smeroval na to Slovensko, našu korenie, to je som doma. To je tým, že som veľa živej v zahraničí, pre mňa je toto domo. A ja neviem, či ľudia sa budú chcieť tiež takto vráť, či budú rozmýšľať ako ja, že to budú chcie dať späť, čo si zobrali ako mladí. Boli by blázni, možno úplne poviem, keď tam majú lepší život, alebo ja neviem. Ale ja nevidím to už sa týka filmu, pretože ten trí je malý. Kľúč, ktorý sa bude vedieť predať nejaké širokos spektralneho sveta, aby ti producenti mali samozrejme aj motiváciu. Ale pokiaľ my naše slovenské to zaujímavou, nie viem. Takže asi screenplays that the príbec, которые napíšu, musia mať niečo navede, ne viem, ja to klucz stale hladin chies. Vizam se. Bez toho, ja bym ani nefungoval. To ja se na to teším and to my manželka, moja dcera. A my děch má vyborné marko, no nepoču, jak vyborne. A potrebujem to. Je to pre mě asi najdôležitější a spätna we know. Bez ní, I mean si predstavit, už měl som takto svoju staru mamu, tam už odešla. Almere bez rodičov, ja som sčasí mystane, to bude ta shapes.

SPEAKER_00 13:28

Accident to be like die a to my male to the score taken, že rodiče migliorate.

SPEAKER_01 13:39

I pochází z Trnova, to je priživily děti a tými krásnými horámi, martinky vlastne z druhej strany. Mňa milovali ženy chodili na to društva. I mean so to in this crowd and passion. To bylo všetko the društva. Ne viemak to fungovalo. They've stole to perfection. Ja už neviem. This will be asked, plenty of priority, kamarácia, которые trvali do nesses. That to my žiadne recipe. Siš oriceticky, ale jak si cítil, tak si cítil. Keď si sa zaobibilisy zalubil, tak si to siora, gitara.

SPEAKER_00 14:48

To je hotel tam je.

SPEAKER_01 14:50

To vždycky. Moji kamarit na harmoniku věš? Já jsem teda občas na tej gitare.

SPEAKER_00 14:57

Abo v klipě.

SPEAKER_01 14:59

A v klipostáno. Takže to bylo tento život šupku v Kremliti, bohužel teda zrušili, ale to bylo déo, to bylo to jisté. Umelcí, hlina, smrá, varené vino, a stále dokola. Dokola. Kameň, hlina, malovanie, hora, prešiváky sailině. Oheň. A stále si šeli. V podstatě jsem šastný člověk, protože já žijím celý život umení. A za to jsem rád. Ale za 5.00 si stala, věš? To bylo to trvalo, když si prišla do školy z toho internatu. Potom už 7.9. bylo to studijné, že si som musel učit. Musel si sedět za stolom nemoci. Tam si děti hrali vonku na záradě, ty si tam musel uči, no a potom o 10. večer zaspalsi a išelsi znova ráno. Krásně. Šupká to možno, že si aj zachytili tu tému, že tu zavrali tu školu a v Kremnici a ta krmnica tak upadá. Je taká polomrva, když to ta šťávnica banka napríklad žije. Ten nechápame prečo nedá sa to. Prístupové je ta šťavnice horšie a vidí, že tam to je a ta krmica, bohužel tak nějak. Čiže tiež neviem, prečo, neviem kľúč, ale škoda tej školy, veľká škoda, lebo to umenie tam bolo fromóze.

SPEAKER_00 16:22

Ja som v šťavnici, tam bola tiež na umeleckej škole a presne mi to napadlo, pretože vedľa nás mali trídu reštaurátori. A pokiaľ viem, tak ty si sa učil za reštaurátora.

SPEAKER_01 16:33

Bože, ty morové stopy sú ešte. Myslím, že vanskej šťavnice ten morový stop, tak sme ho na škole robili my. boli krásne, to z grafita, vie, že ja som mal úžasné venko, úžasného pedagóga, ktorý vlastne. Ja som prišiel a som potom v tej Amerike, potom som neviem, študoval v výšku. A potom po nejakých deseti rokoch som sa vrátil, bola stretávka, urobilá to, že sa stretneme, aby sme sa aspoň držali ten kontakt. A tento venkový pojď se marko, čo je? Otvoril ti nejakú garažkola už bola zrušená čiak to bylo. Otvoril tu garažovil, pozri se, mám a on ti normálně tam schoval nebo to brali všechno, ty maturitné práce. Z toho roku, čo jsem já tam robil maturu, tak jsem mal také z grafitu už nevím, z nějakého kostola jsem tu fresku robil. Nie fresku něco grafitu, fresku na suchu a se jako myslím dokonce. Tak to se nezachovalo, bylo to bylo na umětke, ale mal jsem zůstal ještě plátno, výkres tam zůstal a oni bazí. On ti normálně rozchoval to plátno nebo veděl, že i onda prý a do několika a tak to mi dalo jasně spojrzał roku máš odpadně.

SPEAKER_00 17:44

Aníčky máš to teraz hej? Hej? To super.

SPEAKER_01 17:47

Tak to je obrovská paměťka prahy. A to bude superná věci, to jo.

SPEAKER_00 17:53

Když se to zlomilo na to have to potom. Je to tiež uměle hej.

SPEAKER_01 18:08

A já jsem vždył po tom originálie. Čiže ono to v tým myšlenkach už potom začalo robić tieto fúzie. A si pamatujem, že jsem pracoval, to bylo tak, že teď do Pamiętko stopina, no a vlastně na to school dobu. Čiže to fourriga mesiaci, mi dali mais on a dali mi, neviem, 30 na 30 dieru do metra do kamena to mais on my seden z maislemic, when they others urobility a toi, ako prijou do toho cechu. To málo svoj význam obrovský. Až potom som sa ja dostal, poviem príklad, ja neviem, nejakým rýmem, že som mohol už aj modelovať, lepiť, odlievať, neviem čo. No a tento postup dodrža, prostě to bylo něco nedôle, věš. No a co jsme to člověk. A vlastně toto jsem potom seděl na jedné na lešení na 10. metrov, my jsme to boli turčánské žeblice, a to jsem sa díval na ten movement, je ten pohyb ty ľudí, jako v tom miglior jsem tam seděl na tom lešení a zrazu som tak pocitil, že ja chcem ešte ísť ďalej, ešte chcem zažiť niečo iné. Zradu som pocitil tú stagnáciu, preto som to prirovnal k tomu originálu a reprodukcii. Čiže ja som nechcel, chcel som urobiť nejaké som mal v sebe ten priestor na originál. A to sa potom vyprofilov, že som odišel do zahraničia a zrazu tam samozrejme taká tá hlavná mystenka si svoj sen a čo bola Amerika, takže to bolo ešte takých tých 50. rokov tam všetci ori tam bolo všetko. To sa dá hoť, že to zažiješ. Ale tá myšlienka žijí svoj send, že ja som začal uvažovať o tom sne. Ten môj sen bol. Miloval som film a nevedel som, jak sa k tomu dostať. Potom som sa aj vrátil na Slovensku a divadelná škola, ale filmova to nebola na hrace. So to je to divadlo, tak som z toho pozoroval. OK, no a potom som sa prihlásil do žiliny do divadla, kde vlastně tamte dá mala. To som sa pripravil na výšku, potom som dostal na výšku, ale divadlo. Ja som schodel sa naučili na casa. Dobra, som sa naučil dali mythem matku a logická vec. Já jsem naučil ten scénarozumíš aj tu postavitu. A by som tam musel to museli strašný, aby tak existuje, chodí oblúbený matko, rozuměš to je ťažká dráma. A dokonce si pámítám, že my jsme to představené z té žiliny hráli v staré puzzové. A tam si pamatujeme v té době, ty ženy tam boli skutečně v těch krojoch, nebo to si Slováci v zahraničí, ktorí 4 ročne staré pesničky ovláda, to my už to podľa nevieme. A to hýkali. Vtedy si pametnom, že som hrábil a keď tam bolo niečo dávno, plakali by mňa taký zážitek neuviteľný. A toto bol ten, že som sa pomaličky, ta fúzia sa zkonkrátňovala a som sa ocitil na vysokej škole. Bratislave. To sa dival na televizor doma, že vidíš toho pána, to je nejaký pan Horvát a to bude môj pedagog, som już nie nevidel, nevedel som do toho.

SPEAKER_00 21:27

To my nezdli, že ešte aby diváci vedeli, že je pan Horvát Učiteľ. On mne povedal, že on bral vždyakov ako partnerov, že vždy sa nebol nikdy nad nimi, že vždy to be ako partnery.

SPEAKER_01 21:43

Velmi objektivne, veľmi pedagogicky, si myslím, že psychologicky, veľmi presný. Nechávalo skutočne a nechali žeť thousebo toho adepta. Tori. Vychádzalo z neho, nenúti mu. Jako jeho predstavu. A myslím si, že veľa študentů vrátá teda mňa a za to, kde jsme dnes vďáčíme, samozřejmě vo velké míry.

SPEAKER_00 22:10

Já viem, že ty horí, to je tvoje detox, ale ty si je polovník.

SPEAKER_01 22:16

No ano, ano, ano, ano.

SPEAKER_00 22:18

Takže to jsou také tvoje úniky. Máš ešte nějaké také iné úniky, že kde si vlastně vyčistíš tu hlavu a si hovoril, že áno, tak si to člověk jako takýba tošok zobrie každú tu jednu svoju úlohu, že kde jsou také, že kdy vypíš o nějaký to nějak pomůže vyčistuje.

SPEAKER_01 22:35

Tak pre mňa už jsem strašně šastný, keď som s rodinou. Oni má nutí športovať zase, ale potrebujeme tam tu akciu a reakciu, ten dialog, že veľa bicyklujeme tak na dunaji, tak čunkujeme. Ale najlepší je být s tou rodinou. To je pro mě velký ventil a dnes, to je to nesmírně vážím. Protože i ty rodiče vidí, že už to pomaličky, jakože před salé za chvilku, už budeme mít tam na městě, že ten čas se strašně zkrácuje. Ta psychologická zkrátka mi zase jinou fúzi v tom, že se snažím jich všech grupovat. Něk jsme spolu. Když možnost, tak jedna generace druhá treť a něk jsme spolu, nech se počívají, nech se vidí a něky. Já jsem z toho vycházel a dodně z toho čerpám nevyhnutnost preživot. To mě stará mama naučila, to stare v sebe mám. Například, že jsem si koupil, a moje starka mi a revision. That's awesome. To see the corena, you guys are touching them a zapad, you know, jakby fajn, fajn. Ale to moral, že ta duša, aby sa napila, tak to bohužel, ja som prekraty. Ja potrebujemy beť to doma, potrebujeme si to korenie to som neak prepojení s nimi. Preto ja mam vlastne vyborne ten muse urobený, ten môj life, že Čechy, že Praha Bratislava žili naši ja to te moutom za three hodin, some 4, cokolvek viem občancov.

SPEAKER_00 24:48

Si mám vlastne taký príklad, že takiego pekného vztigo, my ste rodičov, a v nich, a rodičov a teda aj u ste tuhled manželkou spolova. Mate spokojené manželství takom ideálom v rámci viem, že to nemáš datov business. V čom je podľa teba taká podstata toho, niekto hovorí, že byť trpezlivý. Čím je človek starší áno. Čím si človek starší, tým si vlastne tak nejako uvedomo, že čo je podstatné v tom vzťahu, že na čo možno až tak netreba prehľadať, že ako to vidíš tí, že je to skôr tá trpezlivosť, alebo ak je taký hlavný pilier, ktorého ty si sa naučil počas tých rokov manželstva, že čo je tam podstatné, čo sa treba naozaj državať.

SPEAKER_01 25:33

By som si netrufal povedať, lebo ja neviem ten kľúč, ale subjektívne, čo môžem povedať, keď napríklad mne tá druga strana, alebo ten človek, na ktorom byto ne záleží, položi otázku, či by som si dokázal vedieť predstaviť život bez neho, tak odpoviem nie. To je pre mňa, či to jest, či tam je Háky, či tam je to, či tam je čas, či to je irelevantné, pretože to sa dá rieši, ale bez nebudeš, nie.

SPEAKER_00 26:05

A co vlastně zoznámili zaujímavé. Ja som se dočítala, že vrai to bylo veľmi rýchlo, že to byla taká láska na prvý pohľad.

SPEAKER_01 26:17

My jsme seděli v nějaký pizéri, tam Diana Mórova pozvala, oni byli kamušky zánkov na predstavenie. Tam bylo vtedy stominom aštali já a Anikovarová a my jsme mali absolvenské predstaveně, které myslím si, že už nevíme. Já jsem vyžoroval právě Emil Korvár, králi Ján, já jsem hrál kráľa Filipa a v podstatě ono se tak zadívala na mě a že klidně na tu pizeru, že si dáme něčeho. Tak kdy jasné, všechno jsme se sledili a seděli jsme tam a jsme se jedli, že na seva týbali a zase neviem, prečo jsem zápý a milovala, aby si sa, aby si nemilovala. Takže nebo študenti, takže presně ona, on som zamyslel a jo, ale nikdy ne za něco.

SPEAKER_00 26:59

Většinó, to je tak, že některé extrovert, některé introvert, že alebo. Najdo se pár, ktorí sú podobný, ale většinou se takže niečo doplňuje, o čo máte vý také, v čom se tak líšite a vzájemné vlastně doplňatí na druhé strane.

SPEAKER_01 27:15

Tak velmi robí to, že keď robíš rovnaký branži to hráctvo, to je strašně veľa pomáhá a empatia je úplně potom posunutá někde jinde máš voiline, to skutočne strašně veľa dobí. A v podstatě mě taková drží ma na zemi. Já si myslím, že zikondovy nikdo nechal řídanat to úplně celé zle. Stále som prečk to je břeh, stále se tápí, to jak ja vyřeší psychologicky nějakého člověka, který už nejije, jak to právě stární. Vždycky si to vypočuje, vždycky mi poradí. Velmi to robí ten trojuholní. Moja dcera Maya, Anka a já, a oni skutečně to ten feedback dávajú velmi presné, nice man nešter. Doto.

SPEAKER_00 28:04

Tak to je pravděpodobná skutečnost. Podle mě drží celý život.

SPEAKER_01 28:10

Ale bez ní by z toho nikto, to věn. Jednoducho, bez nich by some to nedal.

SPEAKER_00 28:15

Zara sa vydala i na svéru.

SPEAKER_01 28:18

Ano.

SPEAKER_00 28:18

Ano.

SPEAKER_01 28:19

Detektiv. Ale my jsme o tom hovorili za zlého svýho.

SPEAKER_00 28:22

Jasné jasný.

SPEAKER_01 28:23

Ale to jde na výšku a miluje to. A strašně, aby se tam dostala, protože tým žije malá začlenění sa do společnosti. A tu frazu velmi rád používám, protože pro mě to byl obrovský problém. Já jsem ověl uměle, ale vůbec co. A vlastně dodnes je to jsem pochopil totiž to parduba odbočím, že jsem na nulle. Ten umelec je na nulle. Víš, aby si mohla vždycky nabrať to pravdivé. Ono to je prepojené psychofyzicky, kde se vlastně nachází měl. Ona je úplně opakat. Dialogy byly fantastické. Ale víš, že takto to chce. Dobra, ale ještě 800 není, tatinko. Takto to. Začali. Ona věděla. Ano, já chcem pomáhat, chceme byť v této branži pro Karlova univerzita a méně se tam dostane. Prostě to vedělo. A já ten umělec, který věš, že jsem tak sníval, plával a hledal, měděl. Nie, ne, tak to tatinko.

SPEAKER_00 29:23

Bylo to.

SPEAKER_01 29:32

Jám predstavov. Mám predstavu to, co ona zhodní. To je prema open. Takže jsem nesmírně šťastný. Měl úžasnou cenu tohová.

SPEAKER_00 29:44

Tak si takvo a myslí si slovci jsou kulturní národ.

SPEAKER_01 29:49

To si mě to strašně ťažko otázku. To si povel tam si sa blázní, to si myslo ažne. Poviem opak. Only som nesmírne vďne, že to bolo viac. Nechcem dávať príklady. Nevám rad, keď sa robia na základě príkladov sa vysvetluje, prečo. Jednoducho, bolo by to úžasné, keby kedy to, čo napríklad sa bavíme teda. Ale kultúra všeobecne je strašne veľa atributov, ale on sa subjektívne hlne, čiže divadlo, televízia, film, keby keby to, čo ja robím, že nie len medávalo zmysel bytia života ako takého, ale že čo sme sa bavili na začiatku, že tí mladí to kapíru, aby oni. Ja som bol pre nich to riedlo, tá studňa, aby oni videli, že to je motivačný nejaký, to je nejaký asociačný, že pre nich budem znamenať to, že si to budú vážiť, ako ja som hovoril o kvíníkové Rajňakovi Mistrikovi. Toto je môj sen. A v tomto si myslíme, by mohol byť podaný ten základný kameň, aby sme sa opäť prinavrátili späť k tým hodnotám, ktoré kedy si znamenali sve.

SPEAKER_00 31:06

Viem, že ty skôr uprednostňuješ filmy, že máš tak radšej filmy ako seriály, kolu?

SPEAKER_01 31:13

To je nelogická otázka. Pretože to už 35 už sa netočí blába, je to drahá vec. Vieš, že to zrazu ekonomicky nefunguje. Je to jemnejšie, je to zrno, keďš, to už je preč, to odíde. Jednoducho, ale systém práce na filme je prostě niečo, čo ti dokáže žíť tak hlboko, že sa už viac nedá. Alebo respektive, to dno nie je. Tlka. Sú tam predpoklad umelci, ktorí majú obrovský potenciál. Dá sa dokopit strašne veľa atributov, hudba, svetlo, všetko kamery, wie, že je to mechanizmus, ktorý roztočí, že príde tam magia, ta alchemia. Dážeš urobiť na času väznak, na ktorú sa od 300 rokov niekto bude z úžasný, ako hneď na Tarkovska, alebo neviem. Toto je tá. Televisia je to fashion. Viešu využite na secundárnu, prachy neviem, nejaká rýchla sláva, ale to nemá žiadnu anatómiu. Tak to spadne a nebude. Ale toto za prvé vzťahy celoživotné za druga história. Immortal stuff, jak sa dá, tak tiež takové. To se nedá porovnať vobecion to umenie. Takže rád robím to, že niekedy nemám náchlebu, tak půjde buď kalžu máť, keď nechcem robiť totiál nebo hojde mu robiť. Takhle to sekundárna veciem. Ale toto sa baví mnohské věci. A k tomuto vlastně další je to divadlo. Že to umenie, že tam takisto, je to bez znám, že to li tak. Takže teda ten divák se musí na těch chci pozorovat, tento umelec majé preživanie, nebo inak vníma se, alebo výborná komedia, nebo dokážu tak neskučně, tam věš nevím. Takže divadlo a film.

SPEAKER_00 33:16

Mám potřeba poslované dvě otázky. Co ty považuješ za své guilty pleasure? Tak je úniki, které možná něj se úplně hrní. Někto například věda čokoládů podobně, co jsou taky tvoje možné běžnější.

SPEAKER_01 33:30

Tak. Co cítím nějak víjně nebo previnilo. Asi poměrně vždy tlačí ten čas. To je fakt pravda, že já bych se velmi rád obvinoval tomu chce nemůže. Stále jsem na těch, takže skutečně ta saméta je dobrá pravéně, ale samozřejmě přivodně směrně náročná, že musím odejít za to ro toho my jsme skutečně, to veládí prezentuje hrad je kočovník a já to hlavně mám položené za svou výsadu, že chodím do buď hladových dolin, nebo tam, kde jako akademika, který já teda nemusím akademiku. Ako akademik hrát přijde, protože jim to chceme dát, tím chcem takto vnímu, tak to cítím, tak to hrám. Takže stále jsem na cestach. To je možná taková asi. Ale vždycky v těch silných momentech jsem viděl příze, aby jsme byli spolu. A inážím, když dostal už ani nevývádzám, už ani abstinné, aby jsem to zvládl. Starám se o seba, aby som mohl na tom jazku podávat ten výkon. Takže v tom to už asi mám rád. To je pravda. Ale zase vtiž, ako se hovorí, nežijem preto, aby som jedal, aby som žil. Já jsem všetko podriadil tej mojej práci skutočne, pretože to vyžaduje teba celého člověka. Tam sa to nedá nikohat.

SPEAKER_00 35:03

Čo je podľa teba na ľudí najatraktívnejšie. A ty nemyslím oblečení alebo slat, ale či napríklad také prvé, že čo je na odzie najatraktivší.

SPEAKER_01 35:10

Myslenie, ja mňa strašne baví, to tam v tej hlavie je inýho pohľadu. Vicky má panie keď môj otec povie, že som dnesný za to, že mi rodičia dali život. Vie, že moji rodičia sú to robotníci, ktorí servirka, otec Maria natěrač a také názory, že do videnia, že môžeš od nich písať knihu. Ale vlastne tak je to naše, ten rozum, akijeme a také to stoické. Strašne rád stoji. Strašne mám rád spravodlivosť, ferovosť, charakter. Môj te hodnoty, živiť tú dušu, nielen to materiáno. To, čo tých ľudí spája, že sme sa rozprávali, nehľadať to temno tú zlogu v tom svete, ale vlastne preto ja skutočne. Povedali sme si, že my o politike niečo horiť nebudeme nezaujím a herec nech tam politizuje a neviem. Taneční nechcuje. Ja ten musical, lebo toto nepotrebujem v tomto skutočne. Buďme najlepšiak vieme byť v tom, v čeme vyštudovaní a v čo my dobri a keď sa tie persony, tie osobnosti takto chebostaví tomu, že môžeme vytvoriť veľmi, veľmi kvalitný subtract. Takže toto chcemy bože, rozum zdraví rozumie meda a Slovensku je naša zem, to domujemy tu máme tie hory, ten nádherný spev a tie krásne ženny. Rodičov, starí rodičov robí minulos. Buďme šťastni.

SPEAKER_00 36:49

A co poslada, ako najväčší hlúposti si sa počas svoje cariery o sobie točia.

SPEAKER_01 36:56

Hope it was. On the popular media, to knock by somewhat rozprava, show ja viem. Tak to vôbec nie sa nastavi, pretože totalne vypučia. Ja nikdy nečítam, keby som mal zazdrado moje branže kritika, no to skutočne musicá vážiť a som si aj prežidal od new kritik. To bá, povie, nepovie, z toho sa nedá postaviť. Žiada dobrá stavba a potrebujemy tu qualitura. Takže neviem prepara.

SPEAKER_00 37:30

Jasne. Marku velmi pekne, že si našel na náš čas a veríme, že se stretne česor a ještě razujeme poluš.

SPEAKER_01 37:39

Ja ňakujeme veľmi pekne za pozvanie.