Katka Koščová: Zmierila som sa so sebou, už nikomu nič nedlžím

Historicky prvá slovenská SuperStar Katka Koščová si prešla mimoriadne náročným obdobím, kým našla vytúžený vnútorný pokoj. V exkluzívnom rozhovore otvorene prehovorila o panických atakoch, drsnej kritike jej vzhľadu aj o tom, ako s manželom po dvadsiatich rokoch zvládajú ponorkovú nemoc. Prečo by dnes vlastnú dcéru odhovárala od speváckej šou?

Transcript

SPEAKER_02 0:43

Rácičný život. Vítaj známu závačku a veľmi obľúbenú tvá košov. Vieží ma u nás. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za pozvanie. Začala by som tým, že ako by ste zhodnotili svoje akálne obdobie posledných mesiacov nejako jednu vetov alebo neve.

SPEAKER_01 1:00

Jedna je veľmi ťažké zutrie mňa takýto task dostať.

SPEAKER_02 1:05

Nastriel, že čo človek oprovne.

SPEAKER_01 1:08

Dobre, tak jedno slovo, že veľa. Ale veľa všetkého, aj v tom dobrom, aj v tom je úplne možno najlepšom. Ale máme veľa práce, čo je skvelé podľa mňa a veľmi sa z toho tešíme, lebo naozaj veľa koncertujeme. Ale zároveň aj veľa preč od detí. Čo je zase ako keby tá neúplne pozitívna stránka toho nášho povolania. A zároveň sa snažím si hľadať v tom celom veľa pokoja, čiže keď prídeme domů napríklad po týždňu, tak ja sa potom snažím naozaj nevychádzať z domu takmer vôbec, aby som sa naozaj dostala tak do takéhku chillu. Ale v zásade si myslím, že máme veľmi pekné obdobie a nielen posledné mesiace, ale mám pocit, že posledné tri roky sú také naozaj, že si tu aj tú prácu našu si veľmi užívam. Užam si tvorbu, užívam si prosto aj byť doma, aj byť na cestách, že mám pocit, že to mám také za mňa celkom dobre vybalancované.

SPEAKER_02 2:16

Ne ste vždy prišli ako taký s veľmi prežením. Taký Fenix, lebo viem, že na začiatku to bolo veľmi náročné, viem, že si začínala super star. Obdobie bolo náročné, vzľát 2000 ani nehovorím na tú módu. Vždy to bolo absolútne ideálne a hľotivé. Ale hej, vtedy to bol taký boom a viem, že vy ste si prešli rôznymi obdobiami, náročnými obdobiami a teraz ste vlastne také, no hneď aspoň príde, či ja to pozriem z diaľky, že také vrcholné rozkvitnuté obdobie, ktoré keď sa na vás pozriem, že ani, že extrémne vyľavaličia niečo, ale proste tak z vás ide taký kľud a taký pokoj, že viem, že aj čitatí, preto ich to chceme povedať, že určite to nebolo náročné, že nám to príde také, že zrazu. A že vidíme krú košovu vyzala vtedy a teraz žiari teraz, ale že viem, že bolo to veľmi náročné medzi tým, tak si to skúsme nejako priblížiť, že taká nejaká inspirácia aj pre ostatných.

SPEAKER_01 3:13

Tak v prvom rade mám 44 rokov, a to už poľame vek, kde už si myslím, že by sme sa mali takako. Alebo ja by som si priala, keby že to prišlo oveľa skôr, to také zierenie sa so sebou samou, ale myslím si, že v tej takej pomyselnej polky života, alebo však nevíme, koľko máme toho času ešte. Tak z tou takou kasi krízou stredného veku prišlo i to poznanie, že ja tu nebudem na furt. A že vlastne ten čas, ktorý ešte mi zostáva, tak by som si chcela prosto užiť, že už sa nechcem neustále obvinovať a niekomu sa ospravedlňovať za to, ako vyzerám, aká som. A že to je naozaj môj život a že ja nikomu nič nedlžím. A toto uvedomenie bolo veľmi, veľmi oslobodujúce pre mňa, musím povedať. A nie je to vždy ľahké. A nie vždy je to naozaj také, že keď príde zase hejť na to, ako vyzerám, alebo prosto hej akéhokoľvek vlastne radzenia nie je príjemný, tak samozrejme, že sa ma to dotkne, ale tak učím sa sebou, sama so sebou vyrovnávať sa a si možno aj vážiť samu seba a nejakým spôsobom sa aj mať ráda asi. Takže a vlastne je mi luto, že to neprišlo skôr, ale že to vlastne prišlo až po tej 40. Lebo vlastne presne v období, že keď má človek 20 rokov a má pocit, že má pre seba vlastne celý život, tak vtedy vlastne som bola ako keby v období, že som pocit, že som sa ako keby najviac neznašala. A samozrejme, že to bolo spojené s tým, ako má vnímali ľudia a aké mali o m predstavy v aké škatulke som pre nich bola a čo som pre nich mala spĺňať a nesplňala som. A že tie predstavy boli rôzne a každý má chcela v inej tej škatulke a ja som múc, že potrebujem tie predstavy napňať, ale že vlastne nezapĺňa nič z toho a zároveň nenaplňam ani svoje vlastné predstavy. Tak zase vyť po 40, alebo vlastne dospiť k tomu k tomu, že nič nikomu nedĺžím, je naozaj veľmi príjemný a oslobodujúci pocit a priala by som ho každému a omnoho skôr aby vlastne nemusel žíť v také svoje vlastnej pásti.

SPEAKER_02 5:32

Ako to celé trvalo, ako dlho to celé trvalo a čo vlastne vám k tomu nejakým spôsobom pomohlo alebo čo tak.

SPEAKER_01 5:40

Akože za mňa to trvalo prídvo. Vážne roky. To, čo už som vlastne hovorila vo viacerých rozhovoroch, že keď sa niečo zhorší, tak to si človek tak úplne nevšimne hneď. Lebo vlastne ono je to také zákerné pomáhé, že niečo je vám nepriemné. A tak si povie, že to je život niečo, však už nie sú malé dieťa, nemôže byť všetko rúžové, nevidím všade duhových jednorčcov a podobne. A že prosto život má všeliaké stránky. A potom sa zase niečo na to prilepí a zá, a zása, ale my tú ťažbu toho negatívneho vlastne veľmi rýchlo zvykáme. Až aspoň ja som to tak mala. A potom, keď som vlastne vyhledala odbornú pomoc, mala jsem pocit, že sa konečne môžem zrazu nadýchnuť. Mala som pocit, ako keby som ja tu privedám fakt tomu, ako keby som zhodila brutálne ťažký náklad splic. Ale som to často opisovala tým spôsobom, že má človek pocit, že je v takom nejakom báne, zalepený a že vlastne sa o tiaľ nevie dostať, že nevie zdvihnutý končatiny otiaľ, alebo to ba stále ťahá hlubšie a hlubšie. A že nejakom sa vám to konečne podarí a dostane sa vlastne na to bezpečné miesto. A že ten pocit tej úľavy je neopísateľný. U mňa to teda naozaj súviselo s tým, že som prosto vyhľada tú odbúc. Abo naozaj už človek, keď mu je dlho zle, aj si na to zvykne. A to okolie to vlastne aj vníma, že už to nie je v poriadku. Je už asi v takom stave, že bolo by fajn vyhľadať tú odbornú pomoc, alebo proste naozaj niekoho, kto by ti pomohol, tak. Ale naozaj, tak to zákŕnie na tom, že si to človek máme kedy uvedomí úplne sám. Jak sa to tak klíži postupne, a jak sa tie nánosy vlastne pridali. Pridajú sa vlastne kúsok vláda a zase ďalší, a zase ďalší. A my si vždy zvykneme na ten predchádzajúci. Tak potom ten nádych je úplne, že úžasné.

SPEAKER_02 8:01

A bolo to tak, že vlastne dospľadu nejakého bodu, že nastal nejakový bod alebo kľúčová udalosť, keď ste to uvedomili, alebo to bolo tak, že si dostali vlastne ten feedback z toho okolia?

SPEAKER_01 8:12

Tak, že ja som dostávala feedbacky z okolia, ale nebolo to pre mňa ako dostačujúce. A vlastne až kým som pre mňa bolo úplný, že kľúčové boli panické ataky, ktoré u mňa začali. A ja som tým potom nemohla spávať vôbec, čiže mala som brutálnu spánkovú depriváciu. S tým samozřejmě samozrejme súvisí to, že človek nevládzé, je nervózne, mala som bušené srdca. A všeli také rôzne obsedantné predstavy, myšlienky. A vďaka tým atakom, ja fakt hovorím vďaka tomu som vlastne vyhľada tu odborná pomoc. Lebo ja už som vôbez nevila, že mám robiť absolutne. A ja som potrebula nutné, aby sa to stoplo, aby som sa mohla aspoň vyspať, aby som sa dostal do nejakého pokoja. Takže za to ja som veľmi vďana. Je to také paradoxné inak. že mám pocit, že som sa vrátila k sebe vďaka chorobe vlastne, vďaka tomu, že mi bolo zle.

SPEAKER_02 9:21

Som musí ztať niečo horšie, ako je bežné, aby sa začalo dať niečo príšerní.

SPEAKER_01 9:25

Česne. Aspoň tak u mňa to tak zafungovalo.

SPEAKER_02 9:28

A celkovelo, že ten tak podľa mňa je dosť veľký, len že ako to vnímate ví, že v rámci šobizinu a v rámci celej tejto spoločnosti, že či je ten tlak väčší, ja mám pocit, že väčšina žení, ale to si možno len my si mňažení, ale aký je váš.

SPEAKER_01 9:42

Ja si myslím, že aj štatisticky to takto vychádza, že ten tlak je väčšina ženy. Už napríklad, čo sa vľadu týka. Ja som videla také krásne vety teraz, porovnávajú, neviem Celinu Gomez, že pozriete sa, pribrala, ako hrozne vyzerá, fúj bla, a odporné odporné komentáre. Pri tom, akože poviem ma, vyzerá výborne. Zrazu schudla, a tak to je na 80 piku. A zase a vy teraz si vychrplíme, a neviem to všetko. A k tomu komentár, že ženy nikdy nemôžu vyhrať. A fakt nám niekedy taký pocit, že proste fur nebudeme dosť. Nech urobíme čokoľvek, či priberie, či schudneme, či sa oblečujeme tak, alebo hňak, alebo sa namaľujeme, alebo sa nenamaľujeme, alebo si spravíme nejakú úpravu, alebo si nespravíme úpravu. Fur nie sme dosť. A to je len čo sa vzľadu týka, samozrejmé. A mredi úplne šiaľené, že práve tento, že vzhľad má byť určujúci, že aký je to človek, že vlastne ideme mi komentovať vhľad iného človeka, lebo nespadať do našej predstavy o vkuse a podobne, že ja mám pocit, že toto už fakt, že sme v roku 2026 pre pána. A že to už fakt nemá miesto v žiadnej slušnej spoločnosti, že komentovať cudzie telo akýmkoľvek spôsobom, podľa mňa vôbec je v poriadku. A keď mne napríklad, ja neviem, ja som začala pridávať vidíka, keď robíme k concertom, alebo akoľvek, s tým, že sa veľmi často nie som namaľovaná. A my tam že nepíšu, preboha, že sa spomnamaľujú. Ale vlastne z ucíť k fanúšikom. Ja si myslím, že ako si uctim fanúšika tým, že si tam ja neviem, mascaru, alebo že si tam make up, alebo že ja úplne tomu nerozumiem, že toto ma z úcťov, že ja mám pocit, že si ucím človeka tým, že sa k ním spravím slušne a láskavo a s rešpektom. A že to absolúte nemá nič s tým, že čia, že vy sa cítíte, ako že zranený alebo nahnevaný, alebo že som vás nejako napadla váš osobný priestor tým, že ja som sa nenamaľovala, nehodec o tom, že som pri plnom vedomí dala tu videovonku, čiže ja viem, že som hne nenamaľovaná a evidentne sa cítim OK s tým, že som nenamaľovaná. A keď k tomu napíše pani ešte, že on by to v živote nespravila svojom mužovi, ja si myslím, že to mi je hrozně luto. To je naozaj veľmi luto, že o sebe máte takú mienku, že máte pocit, že svojom muži stojíte za to iba vtedy, keď sa ako že namaľujete, alebo prosto, alebo keď sa pekne upravíte, alebo veď preca. Ja spoločná intimita úplne aj so všetkým dobrým, aj so všetkým zlým, aj so všetkým absolútne autentickým a prirodzeným, čo proste tie naše tela aj produkujú aj baršov, že vlastne. Čiže neviem, ja vychovám 8 ročnú céru a vidím proste. V zásade neviem, či to bolo úplne presne tak, keď som ja bola dieťa, ale mám pocit, že tie porovnávčky neboli až také silné kvôli tomu, že tie media iným spôsobom fungovali. Neboli sociálne sieete. Dnes prosto sa vytvorí nejaký trend na TikToku a detka sa do toho vlastne pustia. Potom sa vytvorí nejaké ďalšie na Instagram a tie decka to jednoducho opakujú. A teraz akým spôsobom vysvetľovať mojej ceré? S to filtre, alebo že vlastne že ten ideál neexistuje, že každý máme nejakú postavu. Alebo že vlastne, keď postavíte vedľa seba 7 žien, ktoré proste majú 64 kill, každá bude vyzerá úplne inak, ale že úplne inak. A že je to v poriadku. A že toto je v poriadku, že tie tela máme rôzne. Rôzne vyzeráme. A že prosto naozaj sa poďme sústrediť na to, aký sme k sebe, ako sa sebe spravame, či si vieme pomôcť, či vieme byť k sebe láskavy, či vieme vytvárať bezpečný priestor pre seba. A je to ako riešiť, že ja som si kúpila nejaké šialené, alebo ja neviem, prosto mám ja 43 kila a ty máš 80, tak si menej. Akože máš menšiu hodnotu teraz. Len ja prosem, aby moje dieťa malo pocit, že jej hodnotu určuje číslo na váhe. To je pre mňa úplne strašilná vec.

SPEAKER_02 14:12

A som už dúfala, že už to presalo, lebo bolo také určité obdobie, keď vlastne bolo také, že nowy si dali zadack alebo that. A teraz zase tam a zase sa to presie. Toto sa stále rieši. A to ste vlastne spomenuli a s tým make-up, tak mne to zaražila, lebo tam presne hold, že nikdy človek nevyhovie, že buď sa to hovorí, že smalovaná a hostinov, plaguat, alebo že žiadny makeup. A väčšinou to ženy podľa mňa.

SPEAKER_01 14:44

Ale som učenu, že to je presne z toho zranenia, že tie ženy, ktoré toto robia a majú potrebu vlastne takýmto spôsobom posudzovať, takže sú samé zranené, že vlastne mohlo cíti veľký tlak na seba, ale dokonca majú pocit, že je to aj správne, že už vlastne tá spoločnosť im to takto podsunula, alebo ich okolie, že je naozaj správne sa takto o seba starať a vlastne. A i chcem povedať, že je to absolútne v poriadku, že každý, ako sa mu páči naozaj, a ja nemám právo posudzovať tak, aj keď sa bavím, ja neviem o úpravách, aj niekto si tá proste. Ja neznačam keď niekto. Aj keď ja som nastavená tak, že ja nemám potrebu tu robiť žiadne úpravy, ale podľa mňa ma to nejako nevyvyšuje nad ženami, ktoré to urobia. Absolútne nič to ne hovorí ani o môj hodnote, ani o ich hodnote. A ne hovoria o tom teda, že keď počúvam, že tie prírodzé ženy, ktoré sa nemaľujú alebo nemaľujú, sa idú vysmievať ženam, ktorí si idú spraviť nejakú úpravu, tak to je prevede, že je tiež strašné. Akože idem sa aj vysievať niekomu, pretože je z druhej strany. V čom sme lepší potom. Takže úplne každý nechľa svojho najčňa najlepšieho svedom a vedomia. A každý nech sa o seba stará najlepšie, ako vie. A hlavne, že nech sa stará o seba, ale nie o iných ľudí a o ich živote, lebo ja naozaj neovňujeme môj vzľad nakým spôsobom neovplňuje iného človeka, akože faktne. Ale to, či som k niemu mila, alebo som k niemu odporná, to nejakým spôsobom ovplyvňuje to okolie.

SPEAKER_02 16:22

Ale chce veľa zaba zaprňa, že aj keď človek na sebe pracuje, že sa tie komentári nebudú dotýkať.

SPEAKER_01 16:27

To je zapríj, že sa ma to nedotkne.

SPEAKER_02 16:30

To som chcela povedať, že ja ste neviem predstaviť, že ja som taká, že si všetko berím k srdcu, ale že zase keď by som na seba prečítala, že človek si povie, že nekaš tam na to, čo sa ma netýka, ale keď si to človek tak je nejaká taká technika, ktorú používate, že nejako to tak obrníte voči tomu, že keď pozerajú aj či to diváčky, že tiež majú možno nejaké komentáre, stretli sme sa s tým v minulosti, že nemá byť taká, že nema byť taká, že akým spôsobom s tým ako bojujete alebo či tomu obrňujete.

SPEAKER_01 16:58

Poľa mňa veľmi ťažké rádiť inak niekoľko. Lebo ako myslím si, že každé môže pomôcť niečo iné. A ja sama vlastne keby som stále v procese. Nie každý deň som úplne zmierená s tým všetkým. Su naozaj niekedy sa na to veľmi dotkne. A sú potom nie, keď som absolútne OK s tým. Ale tak tá jedna vec, ktorá mi pomohla bola to, že ja fakt nikomu než nedôžím. Absolúne. Absolútne nikomu nič nedlžim. A že toto som ja mám okolo seba ľudí, ktorých milujeme a ktoror milujú mňa. A ja vlastne ja nepotrebujem sa spovedať alebo ospravedlovať sa cudzin ľuďom na internete, že vyzerá to vyzerá. A nikto z vás to nepotrebuje vlastne nowze absolutne. A ja si myslím, že nikto z vás nikomu nevoži. Držíme a niečo, tak sami sebe. A ja som mala pocit, že mám voči sebe obrovský dlhok a dlhé roky. Takže toto pomohlo mne. A ako vraving, že to process. Teraz som sa dostal do toho vodu a už budem ako že teraz dokonca života vyčilovaná a spokojená. To tak prosto nefunguje absolutne. Ja sa zobudim hoci, keď ja poviem si požiak príšerný vyzerám, že je, že už som stará a nevro všetko. A potom mám také, keď si povedal, že je dobre do seba. Presne také, akom a úplne, že. Ja ani neverím na to, že človek môže byť sobojou non-stop spokojný. Ja si prostor myslím, že vždy to bude proces nejaký nejaká cesta. Ale že fakt sa dostať do toho bodu, že nikomu nič nedôžite. Fak nikomu. A manželovi, ani meme, ani babke, ani prosto fakt nikomu, že vzhľad vážne. Budeme naše deti učiť, že máme byť k sebe úprimní, dobrý, láskaví, že máme byť šľachetní, že máme byť spravodlivý a neviem čo všetko a budeme dokola rozprávať všetky ty pekné morálne a mravne pravdy. A potom vlastne ideme porovnávať s niekým a ideme porovnávať, ako to vyzerá. Pozrime sa na. Ja sa inak hrozný napríklad teším z toho, aké rozprávky dnes vznikajú. Že to boli kedysi tisneovské princesničky, ktoré mali takýto pás. Všetky boli krásne. A do všetkých sa na prvý pohľad zarúbil princ, na prvý pohľad, samozrejme. Čiže keby bola silnejšia v tom pásse a keby bola menej klasický pekna, tak sa do nia asi neľubí. A to je to, čo nám je vlastne vkladané, ako keby úplne odmala, že keď si krásna, tak si ljubená. A to je poľa mňa hrozné. Ja si naozaj myslím, že toto je hrozné. A preto sa teším z toho, že aké nové rozprávky vznikajú dnes. A že ne všetky tie hlavné hrdinky sú prvokánové krásky. Niektorí sú naozaj, že také malé paskutý v slovene. Ale odvážne sú, a to, že sú odvážne, že sú nebojacné a že v sebe majú vysoko v rámci morálky majú spravodlivosť a dobro. A tak to sa mi ráta teraz, že to sú dobre vzory pre dnešné dievčata.

SPEAKER_02 20:24

Keď my už prejdeme teraz trošku k rodine. S partnerom ste veľmi, net pripada na bohat, že veľmi také harmonické. A sme sa už raz tak stretli pred tomu rozhovore a bolo to veľmi dobre, ste na mňa pôsobili, tak ešte to predstavíme, že ako to vlastne funguje medzi vami. Taká tá chémia, nie je taká, že áno, že máme to dobré, it's super. Ale také niečo také ľudské povedia z toho zakulisia. To teda môžeme povedať, že čo vám je príjemné.

SPEAKER_01 20:50

Od nejakých 12 rokov, my sme spolu chodili na scouting a dlhé roky sme boli fakt najlepší kamoši. Ja som to z dolog predinou vidou rozhovor. Ale naozaj, že my sme sa dávali sa dokopy a rozhodli sme sa na fuzzy. Až vlastne, keď som 24 sme sa dali už takopy, že naozaj. A medziu on mal taký dlhodobý vzťah. A ja som mala niekoľko vzťahov, ale furt vrátili sami k sebe. A ja som stále hovila, že pre se však nemôže byť najlepším kamošom, že musí prísť niečo iné. A nakoniec som zistila, že najlepšie byť z najlepšiem camošom. Takže sa ma často pýtajú ľudia, že či nemáme ponorku, keďže my spolu aj pracujem. Ale tým, že napríklad, keď sme doma, ono je také paradoxné, že my sme spolu oveľa viaci, keď sme spolu na cestách. Lebo keď sme doma, tak každý potrebujeme svoj priestor. Čiže on si dne niečo majstrovať, on prosto sa napríklad stará o záhradu a podobné, a ja si niekrem s knihou. On potrebuje svoje ticho, ja potrebujem svoje ticho. A potom, keď sa adneme do auta, tak vlastne prebieha ako keby celý ten život a potom presne na cestách a na všetkých koncertoch. A je to naozaj zaujímavé, budúci rok to bude 20 rokov. Takto. A my sme vlastne zistili, že my ste fakt nemali ponorku ešte. Samozrejme, že bývajú momenty, keď sa aj pohádáme, keď sa proste úplne aj veľmi pohádáme. Už sa to musím povedať, že dlho nestalo. A to súvisí s tým, že ja som sa upokojila. Vedy, keď me ne bolo zle, tak ja som vyslovene vyhľadovala konflikty. A myslím si, že to bolo veľmi ťažké so mnou v tej dobe. A keď sa teraz na to spätne pozriem, tak se snažíme to pozrieť empaticky, že akto môj muž vlastne zvládal všetko, tak pre mete to úplne neuveriteľné. To vlastne bol mi brutálne oporou aj v tých veľmi ťažkých časoch, aj keď som ja bola faktne nepríjemná. Toto je úplne obdivu hodnot.

SPEAKER_02 23:12

Keď to tak opisujete, tak maybe človek v tom období z vašej strany, že my testoval, že či ten človek vydrží, ustoí a horšie.

SPEAKER_01 23:22

Ono je to podvedená to. Je to presne podvedené to také po láske. A že ma tí ľudia ľudia no matter what, že tí ľudia ľudia aj napriek tomu, že budem zlá a budem proste odpornúť, ale pri tom vy to nemáte zadefinované v tej chvíli, keď sa to deje. Až keď si zreflektujete neskôr, tak vám dovôde, že prečo ste tie veci robili. Takže to je. V tomto je to veľmi silné. Takže po 20 rokoch ešte ešte stále neprišla neprišla žiadna ponorka. A ne hovorí za tom, že vlastne my sme tých 20 rokov spolu na tých cestách aj s môjim klavíristom danom Špinerom. Čiže my to volíme, že to je náš manželský trojuholník, že tak vlastne spolu cestujeme celý čas. A že nás to prosto ohromne baví. A hlavne hovorím, že v tom, že pokovide vlastne mi došlo ako veľmi chýbajú chýbali koncerty a pódia a že ma to začalo ako keby na novo baviť a ja som to už pomila, že mám po to, že som sa navo zamilovala do svojej práce, takže ja mám pocit, že je naozaj také pekné obdobie, mám už tak dlho trvá, tak si ho tak chráním a tak si to tak strážím celé, lebo viem, ako dlho som sa mala zle. A aké to je vzácné a aké je to krehké hlavne. Ako človek vlastne to všetko môže keby príjsť. A pri tom ja hovorím o veciách úplne bežných ľudských, denodenných. že vlastne ja nemám dobré obdobie kvôli tomu, že cestujem na drahé exotické dovolenky, alebo som si dovolila kúpiť si nejak šperk alebo prosto nejaký kurz oblečenia. To absolúte nakým spôsobom nefigúria v tom, že či som ja šťastná alebo nie. Takže to sú naozaj také tie veci, že byť aj rád sám so sebou a prosto byť opäť rad s ľuďmi. Na pre toho dobry. Aby dobrie na seba. Hej presne. Presne. Tam to začína.

SPEAKER_02 25:21

Spomali si tú prácu, takže čo máme teraz také aktuálne.

SPEAKER_01 25:25

Ako mi veľa koncertuj mújeme naozaj posledné tri roky, máme tak strašne veľa koncertov, že môj muž povedal, že potrebuje zvolniť, le pred vyhorením trošku. A my zdáme, že zase totálne vyfičaní úplne. Čiže my sme hrali naozaj, že minulý rok sme mali, pred minulý rok sme mali 157 koncertov, čo úplne najviaľ. Tak minulý rok sa nám podarilo to stiahnu 143, ale on už povedan, že stovka je taká, že nepride o zdravie. Takže tento rok vidím, že trošku sa ako keby to zvolnilo z zásad z našej vôle. Ale uvidíme, že koľko nakónico bude dokonca roka, le v zásade koncertujeme veľa pravidelne. A toto vlastne chystáme dva nové projekty. Jeden je vlastne s Michalom Háčkom, sme súčasťou jeho nového projektu Pozemský prach a božitech. A to sa vlastne bude koncertovať v Českej republike. Netuším, kedy vidie album v rámci toho, ale vlastne pre míru celé to bude mať v novembri v štátnej opere v Prahe, tak se veľmi teší, levo živote jsme vlastne za nami neboli s súčasťou takéhoto obrovského ansámblu, že vlastne tam bude obrovský orchester, súčasťou by mala byť iva bytová, Michael Kocáb, Vojta Dík a prostor operný speláci rôzny. Čiže to je taká veľká vec pre nás. A my jsme spolu s daným špinom zhudobňovali zo pár textov pre Michala Horačka. A teraz vlastně náš vlastný projekt je tiež taký, že súvisí s tým Českom, protože jsme dostali licenciu na to, aby jsme zhudobnili básne Karla Kryla, to ještě nikdy nikto nezhudobnil. Takže teraz vlastně to dnes jsme mali akurát stretnutie s hudobným producentom, s ktorým to chceme vlastne dávať dokopy celé, a je to také zaujímavé, že také československé projekty. Ale já se v zásadě, my obávé vlastně z daní, my jsme deti československa ešte. Takže nám je to veľmi blízka, aj ten jazyk je nám veľmi blízky. A těšíme sa na to. A hlavně ten karel je pre nás taký veľmi špecifický v tom, že naozaj, že ty básne ešte neboli sú dovenné. A ešte vlastně to nie je taký typický karelí, ako ho poznáme, že vlastne i angažované na tie texty, ale naozaj to boli básne, ktoré písal ženám, ktoré miloval. Takže veľa krát viděl takú intimnú lyriku. No a ešte máme pred sebou takú vec, že ono by to mali byť duety. Tásne, lebo každá básne sa skladá z otázky ženy a z odpovedí muža. Takže ideme záňať teraz českých kolegov, ktorí vlastne do toho známy pôjdu. Takže sme momentálne v takí výsledne, že pracovná fáza a aj sme plné očakávani, lebo nevieme, kto nám na to každý kývne. Čudú sú vlastne všetci, ktorí sme si predstavili a je možné, že nie. Takže je to také, že aj také očakávania máme v sebe, že čo z toho bude. Tak dúfam, že sa nám to podarí nejako. My by sme to rádi videli dokonca roka tohto Karla Kíla, ale uvidíme, že ako sa nám bude dariť vo všetkých tých stránkach, lebo nie je to len o nás. My sme už nahrali si tú svoju časť a teraz čakame, že aké budú reakcie na to od tých kolegov, že či sa budú chcieť do toho zapojiť. Dafam, že nejudeme držať práce. Ďakujem veľmi pekne.

SPEAKER_02 28:36

Ešte som začala spýtať na to, že ako vlastne práca a rodina a my matky to vnímame inak veľmi nerada generalizuje. Ale že ako to človek nie be z vášho pohľadu, že ako sa to dá spojiť, a ako hla mnie mentálne sprawozdania.

SPEAKER_01 28:53

Ja to tiež nemam inágrada a musím povedať, že presne, že mám pocit, že o tom to viaci ešte uvažuje my muž v našej rodine. Presne preto neda generalizuje. On ma častejšie upozorňuje na to, že sme veľa domu. A je to nie je to ľahké. Musíme sa aj učiť balancovať. A v zase to je to, prečo sme sa rozhodli, že tých concertov musíme z nich trošku ubrať. Lebo mám pocit, že decka naozaj potrebuje ten svoj priestor, že vlastne keď odchádzáme, tak idú k babke. Keď sme prečej cez víkend, tak vlastne druhá babka príde k nám na víkend, aby boli doma vo svojom aspoň. Ale nie je to prostě jednoduché hej to klobiť dohromady a ja vidím, že im prost to chýbáme. A vidím, že napríklad hlavne anička je taká, že keď potom príjdeme domů, že ona úplne tak, že chce byť s námi iba a nasaturovať si tú našu blízkosť vlastně. Takže je to ono je to tak, že podľa mňa sa možno ľuďom z práce, ktorí až tak nemajú radi napríklad možno tú svoju práci, tak si ľahko vraťa domů alebo ľahšie. Ale ja potrebujeme najstalán medzi tým, že vúlim rodinu a medzi tým, že lubím aj tu svoju prácu a že naozaj, že si užívam to ako keby to oboje. A v tom to balansovať je také, že je občas ťažké. A fakt ja som veľmi vťašna za to, že máme bábky, ktoré sú úplne skvelé a ochotné hlavně. Lebo viem, že to nie je samozrejmost vôbec, že naozaj, že celé dní sú s tými našimi deťmi niekedy. Takže hej, je to také, že ja mám pocu, že každý rok sa učíme na novo, v tom nejaku fungovať. A teraz sme sa rozprávili presne s Aníčku, že ani počúvaj, že nájdete si inú prácu. A užka víš, ale ja lubím tú svoju prácu, že vúžím teba a vúme tú svoju prácu a zase ja nechcem inú prácu, to jedna vec. Ja potrebujem, aby moje deti vedeli, že máme ráda svoju robot. A druhá vec je, ale že, že napríklad nie celé leto spolu, lebo my nie sme festivalová kapela. Že my naozaj my, že hráme prosto veľa krátky balády a také skôr melancholické skladby. Tak my sa prosto nehodíme na jarmoky a na také, čiže my naozaj leto máme takmer celé vyčlené pre rodinu. Veľa cestujeme a sme veľa spolu a to som sa snažila vysvetliť. Čo vidím, že mnohí ľudia majú fakt dva týždňe, napríklad do volenky v rámci leta, aby sme mali ešte nejakú dovolku počas roka. Tak maníčka, že by ste museli byť s babkami omnoho o mnoho viací, ani by ste neboli doma, lebo vlastne by sme neboli doma ani mymy, by sme prost ráno išli do práce, prišli by sme niekedy pod večer a tak by to jednoducho fungovalo. A tak možno byť napríklad celé letos spolu a možná ho precestovať, alebo možno byť doma. Ale vlastne to vnímanie času tých detí je úplne inak máme. Takže ja rozumiem a že ona si nevie predstaviť tie dva mesiace úplne, že ako dlho trvajú a kým spôsobom prebiehať celé. Niet je to ľahké.

SPEAKER_02 31:58

A ešte by som sa tak k záberu vrátila určite toto si nemôžeme vychať, lebo to určite každého bude zaímať. A mne to tak prišlo, keď si bola ešte super star, tak ono vždycky to také to show, tak mi to prípadá, že všetci sú tam straší super kamaráti, že oni sú tam ako rodina a potom začne vyplávať, že hej, že ono tam bol aj stres a že nebolo to úplne ideálne, a že t ľudia sa v nejakom svojom váku snažili spolu fungovať. A že ako to tolo.

SPEAKER_01 32:26

By ma veľmi zaujímavalo. Ja si naozaj myslím, že nám bolo úplne spolu dobre všetkým. Určite nie sme všetci ľudia, keby sme na seba natráfili náhodne, tak nemyslím si, že by sme boli nejako najlepší kamoši. Ale v tom, ako sme fungovali spolu a v tom, ako sme mali veľmi dobrú produkciu, ktorá naozaj sa nás veľmi pekne starala. Tak ja mám pocit, že fakt sme spolu vychádzali výborně a že nám bylo pekne spolu, a že sme si to z zásadě užívali a zároveň. My jsme vždycky rali potom, keď někdo vypadalo. A vůbec boli, ale že to je naozaj to byl taký stres každý ten týždeň. A že vlastne on se ako keby presně vyplavil vždy po tom rozhodnutí, že to bola taká obraná reakcia nás všetky. A nemyslím si, že tam v tom bylo niečo predstieré, že naozaj si prostě myslím, že to bylo skoro také ty slzy. A potom někdy nám aj naozaj vypadlo někdo, nám bylo extrémně blízky, takže to bylo aj prirodzené. Ale já chcem povedat to, že si myslím, že aj na tom, ako sme sa vlastne stretovali, aj počas toho, keď někdo vypadal, že prostě hoci, keď prišel cez ten týždeň a boli sme tam spolu na tom hoteli ďalej, že to nevol, že sa ten člověk zraz odstrihol a nic jsme už o něm neveděli. Takže my jsme naozaj se snažili počas celý supersty a potom čas super tur, tak jsme udržovali, že si myslím, že veľmi také intenzívné kontakty. A potom prirodzení každý si našel svoj svet, v ktorom fungoval a v ktorom funguje aj dodnes, a ty svety se možná různe mení. A některé vzťahy pretrvali a některé prostě tiež tak prírodzeně, možno aj zanikli, alebo že si kivně, nebo. Ale myslím si, že naozaj, že tam to nebylo hráné v té době. My si myslím, že ani jsme nevedeli to hradiť, le my jsme byli první. My jsme úplně prvé. My jsme také telce, že my jsme fakt nevedeli, že čo sa bude díť teraz, o čo ide. My jsme taký vlastný prvotný pokus, ktorý za mňa dopadl velmi dobře. Myslím si, že aj za ty media, že to bolo niečo, čo aj media sa hrozně tešili, že môžu nasitovať ten trh tým informáciám o nás. Ale fakt si myslím, že to bolo veľmi fajn naozaj, akože v tom smysle, ako nám tam bolo, to, čo nám to prinieslo, ako nás to potom neskôr označilo a vlastne ty očakávania ľudí a medí a neviem, koho každého, to je už druhá vec. Ale vlastne ten pokusný priestor, ktorý bol pre nás vytvorený na tie tri mesiace, ktoré sme vlastne spolu strávili, mne prišlo v rámci tých vzťahov ako že taký veľmi prirodzený. Já aspoň jsem to tak vnímala. A je možné, že niektorí ľudia to vnímali jinak ako z té partie. Ale já si myslím, že prírodeně jsme tak jako inklinovali k sebe, že vytvorili také skupiny, že kto k tokomu s kým si viac rozumie. Ani napríklad Mata Štlerová se už poznala zo samým. Já jsem se poznala s Peťou Humanskou, my jsme tiež spolu chodil na scouting zrovna toho mesta, my jsme se poznali roky. A já jsem si velmi sadla s Zdenkou v té době. Myslím si, že úplně to jak v triede. Takže jsem mal podporu my to taká špeciálna.

SPEAKER_02 35:59

A zostane si s nějakým to teraz nějaký, takže dobrý kamulší.

SPEAKER_01 36:03

Já si myslím, že najviac asi som stala v kontakte s Zozonkou si občas niečo napíšeme, komentujeme niečo na Instagram a podobne. Zoom sme sa stretli minulý rok, úplne náhodne, my sme hráli na jednej akcii a on prespala v tom, že som hoteli a také pekné raňaky sme si spolu dali a úplne to bolo super. A bolo to absolútne neplánované náhodne sme sa stretli pri tých raňekách a fakt to bolo veľmi pekné. Takže takéto. Myslím si, že mnohých ľudí som fakt nevidela už dlho, ale beťa prírodzenia, lebo tu sa poznáme už roky, tak máte zosam. Takže to je také prírodzenie, že keď sa stretneme aj doma, my sa poznáme aj rodičia sa poznajú. Hej áno. Hej, špeciálna trada.

SPEAKER_02 37:02

Posledná otázka v spojitosti s touto super skúsenosť v živote. Keby vaša céra sa niekdy uvažovala, že by sa vrátilo z super stará podobne. Čo by ste odpovedali, jaký má reakcia jak by nás analky do toho. S tým nadhľadom čo má je pochách.

SPEAKER_01 37:26

No já si hlavne neviem, ako to prebieha úplne teraz. Myslím si, že to nie je už také. Jednak si myslím, že není taký obrovský tlak na tých ľudí, ako na nás. Myslím si, že ty media sú trošku inak už dneska nastavené aj v rámci toho, že toho komentovania vzhľadu povedme. Ale aj tak by som veľmi zvažovala, že podľa toho, koľko by mala rokov, hej, lebo môžem povedať mami, ja sa to už nepotrebujem pýtať, že ide tam ako dospelý človek. A keď mala 16 rokov napríklad, tak neviem, či by som ju asi by som ju od toho odhovárala, v tom smysle, že podľa mije veľmi fajne, keď už tam ide človek, ktorý je trošku pripravený na to, čo sa deje a napríklad má predstavu o tom, čo mu sa chce venovať. Keď ma človek 16 rokov, a fakt má napríklad, alebo sú také osobnosti, že sú veľmi vyprofilovaní tí ľudia už takto skoro. A zároveň napríklad vedia, ako hudbu by chceli tvoriť, alebo už tam idú stream, že majú vytvorenú nejakú vlastnú hudbu. A keď napríjajú to, tak už idu sne, že to je album, ktorý já som si už pripravila doma a chcemy to vydať. A my sme fakt boli také. Ja musela som vydať album do dvoch mesiacov o tom, čo skončila superstar, a ja som nebala. Ja som netvorila do vtedy hudbu, hey. Čiže vlastne pre mňa to zrozumie, že idem vidíme album, ale čo vlastne. Čiže myslím si, že uvažujú aj túťažiaci inak iným spôsobom, hej? To je veľmi fajn, že asi do tej show odnos pripravenejší. A to by som, ak by som mala súhlasiť s takým nečím, tak by som chcela vidieť, že je pripravená na to. A že aj ona má tu silu, napríklad to zvládnu. Lebo fakt to s niekým môže brutálnym spôsobom zakývať a nie je úplne pozitívnym smerom. Srašně záleží na tom veku podľa mňa. Nemám vůbec jednoznačný odpoved na toto.

SPEAKER_02 39:32

Už si bližíme k záveru, tak jsme vám ještě chceli dať naše redakcie tento darček. Áno. Je to taká drobnost. It's an drobnost.

SPEAKER_01 39:45

Je to my tablet. Tak právě teda vám všetky báječný život, ale teda aby sme nemali pocit, že báčný život je len taký, ktorý je vyňunkaný, lebo ja si osobne myslím, že k báčnemu životu prosto patrí všetko. Akože celá škala, aj emócií, aj tie, aj tie výstupy. A že to je absolútne prirodzené a že takto nejako to má byť. A nie je poľne úplne v poriadku, hovoriť ľuďom, že musia byť iba šťastní a ukazovať im iba tú šťastnú tvar, ktorými, ja neviem, oni sa potom na tých sociálnych sieťach vlastne porovnávajú rôzne. Ja si myslím, že báčný život môže mať každý úplne u seba doma, vo všetkých tých maličkostiach a drobnostiach. Lebo ja si tu fakt uvedomujem, že som staršia, že je to o tom.

SPEAKER_02 40:46

Prešne taký bášný život preme vám. Ďakujem veľmi krási za navštiv.

SPEAKER_01 40:50

Ďakujem krásne a do videní.