Silná káva
Silná káva je nová diskusná relácia týždenníka Život, ktorá vám pravidelne prináša nefiltrované príbehy úspešných ľudí, šampiónov a osobností, ktoré museli prekonať samé seba. Žiadne reči okolo, len čistá, silná káva plná motivácie, inšpirácie a reality.
Silná káva
Marek Bartl: Z ulice na vrchol MMA? Dráma, bolesť, rodina!
Use Left/Right to seek, Home/End to jump to start or end. Hold shift to jump forward or backward.
Marek Bartl, prezývaný "Eagle", otvára dvere do svojho neuveriteľného životného príbehu. Od ťažkého detstva a bojov s depresiami, cez prekonanie choroby, ktorá mu bránila v pohybe, až po status matadora MMA scény. Zistite, akú daň si vyžiadala jeho kariéra od rodiny a aké sú skutočné obete profesionálneho športovca. Inšpiratívny pohľad na silu vôle a neúnavnú cestu za snami napriek všetkým prekážkam.
Silná káva. Nefilrované príbehy o ceste kchu.
SPEAKER_03Ahote všetci, dneska si privitame hoša, ktorí nie je len s námi so svojimi výkonmi v NME, ale samozrejme aj svojim vlasovým diznom. Víjte u nás v podcaste silná káva barlá. Ahoj. Čau čak. Vitame som strašný rád, že si našiel čas.
SPEAKER_02A ja som uprím rád, lebo však ja som rád takéto podcasty, kde velo, že možno byť, že zočiv oči, lebo je to veľa sredovnejšia a celkovo, akože aj pre ľudí si to zaujímavéšie, ja keď to počúvajú iba, a není tam taký ten kontakt. Vieš, že keby to bol napríklad aj cez počítač, keby bol nejaký stream alebo niečo, o ničom. A takto, že real, tak to je zabavne.
SPEAKER_04To nie príbe také strojené potom.
SPEAKER_02No je to, že sú tam tie emoti aj všetko, lebo však je niečo srana, tak je to proste stroná, alebo keď niečo vážne, tak je to vážne, ale a toto je veľa viac také, že to vťahne do človek a podobne.
SPEAKER_03Určite, počujem. Mám na teba niekoľko otázov. Chcem sať spýtať, vlastne ľudia, aby si sa možno predstavili aj ty, leš, možno niektorí ľudia budú vedieť, ksi, možno niektorí nie, aby si nejako zkrate niečo o sobie povedal a potom, ako si sa dostal vlastne k tomu živobiti.
SPEAKER_02OK, takže volám sa Marek Barkov, pôvodne pochádzam z Červa, čo je vlastne v Čechách na Morave. Ke som sa narodil a vyrástal som tam na nejakých 22-3 rokov, potom som sa odstihoval tú na Slovensku, a tu už som vlastne posledných 10 rokov, takže suma sumarum by malo byť 33 rok, dopočítam. A ešte k môjmu ako keby život, ne živoby, ale povolaniu, že to nazvať. No akože povolaniu, môžeme to takovedať. ⁇ Meslo. Dáme tomu šport proste. Tak som sa dostal vlastne tak, že vo všeobnosti ja som obyčajné decko z rozvedenej rodiny, kde nebol nikto ani významný, ani úspešný, ani bohatý, ani špeciálne. Čo moka mala vlastne 3 roboty. Sodom som sa nýkal poradne a vyrástal som viac na ulici a tá ulica má aj takým nejakým spôsobom formovala. Zblížel som k takým ľuďom, akože to tak poviem. Vyzývavejší potetovaným gangstrom, neviem, že prostie takí t ľudia, čo vyční nejakým spôsobom zdravu, tak v tom som sa tak zížil. A potom samozrejme však privedlo moc aj do problémov. Boli bar také bitky, boli barze šefty. Po tom, keď mi bolo nejak 14-15 rokov na základné škole sme sa dohodli s pártu chalanov, že vlastne poďme vyskúšať trénk boxu, lebo celý živo som športoval od maličko od 5 rokov, bol fotbalista, háddzanu som hral na rodu, skúšal som skojard, basketb, nevím čo všetko možné. Ježi všetci asi staršie ročníky, teraz mladí asi nevedia o čem hovoríme. Ale vo všeobecnosti to bolo také, že všetky tie športy, čo som robili kolektívne, tak jsem z tom neviděl a dva strašně odrazovalo to správně. Napríklad, keď hrál za fotbalový zápas, prehrál se a pak jsme došli do šatny a teraz trenéra neviem, že prehrali jsme nebo neviem čo a teraz chytal zle a ten neběhal a ten čau. A každý házal to víno a toho druhého. A už tenkrát prostáčilo, ale furt som taký, že dobre, prehrali jsme, ale čo by som mohl já urobit lepšie, v čem by som se mohl zlepšit. A tak jsem přistupoval, že ne k životu takému, ale k tomu sportu, že ať už to bylo teda fotbal, basket alebo hoci, tak chcel jsem byť najlepší v tom. A furt som sa ja viděl, že nikdy nebudem pracovat rukami, nechcem robiť normálnu robotu tak všetci ostatní, ale chcel by som byť prostě športovec a chcel by som byť uznávaný nějakým spôsobom niečo dosáhnut, aby být známy. Samozrejme, ani vesně nenapadlo, že raz budem v pozícii som teraz, čo možno pre niekoľho to není nějak super alebo špeciálne, ale pre mňa z tých pomerov, z ktorých pochádzam, tak je to jako niečo málo ani se mi nesnivalo, že razm bude naozaj živý šport a budem quasi jeden z najznámejších československých zápasníkov, a už teraz možno povedať, že matadorom tejto scény, le som 19 rokov na scene a málo kto z tých chalanov, čo sme začínali, tak u toho stále je, alebo naozaj. Není to len ten šport o tom, že či chceš nebo nechce, že sú tam zranenia, sú tam životné problémy, sú tam robota a tak ďalej, je tam proste naozaj strašne veľa toho. A napríklad ja stále hovorím, keď sa s někým bavím, ktece začal bojovať športy, alebo že o tej generácii, ako keby čo nastupuje teraz, či už nejaká treť, od toho, čo ja som začal, že ti chalani už nikdy nebudú takí tvrdiaci, jak sme boli my, jakože jasné, že čest výjimkám, ale my sme ten šport začali robiť vyložený zvláštne k tomu bytiu, že sme prostě boli uličníci, bavilo nás prostě, že rozdávať, ale ako samozrejme dostávať. Ale v podstatý ten kontakt takví a boli sme k tomu nějakým spôsobom stavené a robili sme to vyložené len pretože, že sme to mali radi a ne, že sme to potom chceli praktikovať niekde na úlizi to vôbec. Jne, že to k tomu patrilo, keď sme boli mloši, tak každý si chce trošku vybehjať sa prostě mali sme to radi. A keď sme někam išli na turnaj alebo na zápas alebo niečo, tak to nebylo, že s kým idem, čo idem, či za to sú peniaze to se ani nesnívalo. Tenkrát si musel platit za to, aby si vôbec mohlo štartovat. A prostě trér prišiel v piatok, že zayra sa odíší niekam na turné a tože jasné. A nepýkal si sa veš, prostě sišel. Takže sme to robili vyložený z tej pasie k tomu. A teraz talani mladý veš vyrástajú v tom, že nejý konor, nějaký John Jones, nejakola, vek, a tak. A vidia ako keby už to finále, to pozladko čo je na konci, ale nikto nevedí to, že čo si talani reálne všetci vydreli. A to je jasné, presne, jak hovoríš peniaze, že to je super. Jázdí na drahých autách, bývá v dome, má levý, má neviem čo, zlato a všetko. Ale to, že vlastne začal z nulý a vybudoval si to postupne, tak každý. Ja neviem, keď to tak poviem podnikateľ, čo nejú firmu maličku rozbiehala a je z toho teraz brutálny biznis a každý hovoril, že za ten bezos zarábába kolko, a ten neviem, kdo Steve Jobs už ne sice, ale chápeš. Asi sú to úspěšní ľudia, že miliardé a neví, a prečo někomu nedu niečo, tak veš, lebo oni si to vydrželi dostali nič do popolu. Takže to je quasi to isté.
SPEAKER_03Vieš to je presne ono. A naozaj ten podkaz je o tom, aby ľudia ako ty, ktorí vlastne ani nesní, ale vlastne dá sa povedať v podstate, že žiješ si svoj sen na tej scéně strašne dlho, a mohol si v tých 14 ísť úplně nov cestou. A možno teraz by si možno seděl, možno niečo, možno čokoľvek, že by to mohlo ísť úplne špatným smerom, ale vlastne si fakt jeden z najlepších zápasníkov MMM, alebo teda určite vokagonie. A zobrz si, že môže takto tiež motivovať ľudí, ktorí sú možno nejako pomyslom rozství.
SPEAKER_02Je to tak, ja som bol napríklad v takých Bedách, že v jednej väznici, to je jedno nemenovaný. A takisto som tam robil besedu, ako i predtých väznou, že snažil som sa nej spôsobom prejovať do duše, tak teraz možno tým ľuďom, ktorí to počúvajú, že je úplne jedno z takých pomerov si, lebo na ten svet sme sa všetci narodili rovnako. A to, že niekomu bolo dopraté alebo nebolo, tak to je sice pekné, ale tie možnosti máme všetci jasne, že keď si niekde fakt zosadý a vyrástáš mezi opicama, tak je to ťažké. Necem, aby to vyzně rasisticky vôbec, ale rozumieš mi, jak to myslí. Prosté ľudia, čo nemajú ani vzdělanie, ani nevedia poradně rozprávať písal, už si ani nebavne, ani nejaké základné návky alebo čo hygienické, alebo tieto věci. Ale prostě jasne, že ten člověk má predurčené na to byť neúspešný, ale nikdo nehorí, že nemůže z toho nějakým spôsobom vymanit a prostě dá sa to veše len je to o tom, či ten člověk se uspokojí a bude v pohodě s tým, že dobre, tak to jsem se narodil, tak to som vyrástal, tak to má vychovalí a já to budeme prosté presázať dali a budeme v tom pokračovať, alebo chceš niečo zlomit. A prostě ideš iným smerom. Samozřejmě, kámo. Ja keď som začal s bovými športami. A jedna bolo prostě, že X ľudí, ktorí hovorili dobré, ale že venuj si stále škole, le to je primárné, musíš byť vzdelaný, aby si bol úspešný v živote. Druhí ľudia boli, že dobré, vyber si iný šport, že vyber si normálny šport. Ahoj dokonal, čo je normálne. A presne toto. Te zaužívané veci tu v Českovensku, je fotbal, hokej, keď ono je tak ten, ale to už bolo preboháčov, lebo to je hokej.
SPEAKER_04Ale vešče, ak prepač paradoxne, tenis, podľa mňa, čo som popočúval, aj odsašia takto, je ešte drahší.
SPEAKER_02No tam jde o to, že tam musí splatiť si súkromé hodiny. To není hodný členstvo. Starnostky. Znášé dostane. Lebo to je presne, že ty ľudia vidia iba ten finálny, tú vec, ale dnes sa ty dostaneš do toho bodu, kde máš sponzorov, máš ľudí, čo ti plať campy, neviem, čo aké výjazdy niekam a trinky a súkromky to musíš mať svojho trenera, prostě o tom sa ani nebavne. A tak to už nikto nevidí. Vieš, že koľko peňazí v tom je, a to je. A podľa v každom, že profesionálnom v športe, či už je to fotbal, alebo fakt, že hoci čo, tak si myslím, že to je hlavně o financiách. To je to, čo som chcel povedať, že keď som mladý, že začínalo nás veľa a všetci sme to robili, robili s zvlášťou. A za tie roky sa to strašne rýchlo vystredalo, pak som povedal, že teda ženie, deti, roboty, neviem čo, ale najprimárnejšie, čo by som povedal, že v tom športe a neelen v mojom, ale vo všetky je, tak sú zranenia. Lebo to viete sami, však výdva, by sa s tým potýkalý ten, že prostě sú veci, čo pre bežného smrteľníka sú už konečné, že prostě dokonca života bude oberlá, neviem čo. Ale pre športov sa sú úplne bežná vec a vie sa s tým vysporiadá, dá sa nejým spôsobom rehabilitácií a dokopy a funguje ďalej. Ale sú prosté veci, s ktorými už sa nevyspeda. Vie, že fakt nejaké devastačné zranenia a boli ľudia, čo prosté ich to zlomilo, že a už psychicky alebo fyzicky, že prostě fakt už nevládali. A zase, čest výjimkam, napríklad taký peťan monster kniže, že čo má, neviem, čo má auto nahodu alebo čo, a má zošrobovanú nohu, takže on neví ani zohnú, ani má to vystretnúť noho a zápasy stále, ty kokos má podľa mého chvíľku 152 rokov. Vieš, a to je prostě úplná legenda pre mňa, to je, že je akože synonymus a testosteron, že to je chlap, čo je nezlomný. Vieš, a že jasne, že on je jeden, fakt, že z tisíc, keď tak poviem, ale dá sa, veš? Len vez, že ne každý je tak stávaný, že prostě fakt, že ide ceste všetky prekážky a neúspechy a prehry a neviem čo lebo každý z predstavne. Vak budem trávať do zápasu, vyhrám, ven slávný, bo je to super. Vieš, ale ako je do zápasu prehráš. Druhý krát, tretíkrát. Vuš tá psychika, ať už len tvoja je jedna vec. Teraz to okolie väširo, že každému vysvetlovať a neviem čo. Teraz si tu prezentuje, že pre to robí všetko, ale vlastne iba prehrávaš, a oni sú úplne rúze. A bohužel, že je doba taká, že všetko je veľa všade. A pokiaľ nejsi fakt niečo vynimočné, tak si iba tucovi, tak ďalších XY vedla teda. A ty pokiaľ nemáš už tú kariéru naštartovanú tými výhrami, už strašne ťažko se presadiť. A už dnes v dnešnej době už není ten priestor na to väže, že ja napríklad mám skóry 16.16. Oficiálne je iné, ale to není zapísané. To neoficiálne prepač, lebo bolo, ako som hovoril v tej dobe, keď som začínal, bolo strašne veľa zápasov, turnov, čo sa nikde nepísali. Neoficiálne to bolo a neviem čo, a na černo a neviem, a to jedno. Ale teda oficiálne mám 16.16 a každý povil, že to není, že skóre a to není neviem čo. Ale hovorím, že keď som začínal, tak bylo úplne jednoči vyhrávno na hráč, že som chcel byť a mal som to, že legálne sedem byť. A dva ja som nešpekuloval nad tým, či idem sťah sťažším, s ľahší, s lepším, s horším, že to bolo úplne, ja som prostě nachstel zápas. Lebo ja som to bral ako skúsenost. A ja som to stále doteraz mám nejakos 40 zápasov vo všetkých obojových športoch, čo extrémne veľké číslo, pretože viem, že normálni ľudia nevedia plus minus, ako sa to pohybuje. Ale takto, keď bežný profesionálný zápasník sa dopracuje, ja neviem, plus mínus, priemerne nejakým 50. zápasom. To nehovorím o je špecická vec, ale nejaké postujárské disciplíne tak ďalej, tak nejak 50 až 100 zápasov je také brutno. Jám 140 a to som ešte, že quasi v strede kariéry by som povedal, že ešte cítim, že pár rokov by som chcel potiahnuť. Takže dobí to finálne číslo, ale nikdy si na to som nezakladal, ani si to nejak špeciálne nerá tam, takže nechcem teraz klamať, ale dostali sme k tomu prečo, lebo vyboxovaný som vôbec znalý časová.
SPEAKER_03Ja som sa ťa pýtal, že absolutne. To bolo také, alebo slíš.
SPEAKER_02Ja stále nemusí to ináš brzdiť, lebo ja keď sa rozkrýtam, tak vývoj.
SPEAKER_03Je to super. Začal si ako 14 ročný, s tými kontaktnými športami, prepačujú a potom presne toto, že začal si, to by si mohla ešte povedať. A potom kedy prišel ten zlom, že kedy to MME, lebo vieš, že všetko to, čo hovoríš, je super. A víš, aj ty si hovorili aj o tých osadách a o tých ľuďach, ktorí tam sú a tiež, že sú výnimky, ale jak máš Adamacibolu, že proste kulturníka. Je to je to jedna z tisíc a určite.
SPEAKER_02Takisto vidíš na ňom, že jaký talent, jaká legenda, ale keby bol z normálnych pomerov, keď to tak poviem, tak by bol úplne inde. Za mňa si myslím. Ale jasné.
SPEAKER_03On je mal teraz, ja keď som mu sledoval niečo o ňom predtým dávnej, že on mal také to, že mali zniekne na kulturistiku a opil sa víš na železničnej stanici a nenastúpil a tak ďalej, že mal také zostupy a pády stále. A teraz mám pocit, že zase začal mrákať. Ale už je starý chlapko. Máš. Už bude tak.
SPEAKER_02Okol 60. Ale jsem zase viděl formulu, také tie domáce návyky. No jasné, že prostě, že taká, neže pohodl, lebo však jasné, že musí mať disciplínu, keď som vypracoval, tak si vypracoval, ale taký sklon k tomu, že ľahko spadneš na tie zlé úchodničky, vieš, že prostě. Tak hlavne keď je to šadě okolo teba, to si povedme rovno. O tom som hovoril. Presto jsem hovoril, že keď se fakt, že nenarodíš aspoň do nejakej úplne základne založenej rodiny, čo má nejým spôsobom, že mámeata chodí do roboty, ty budeš chodí do školy, víš, že prostě také základy, čo sú pre nás obyčajných ľudí, že úplne normálna vec, ale pre niekoho to je, že si to nevie predstavit. Tak to strašně ťažko si to prostě veš, že odnaučíš, že to tak poviem. Vieš, keď prostě nejsi obklopený aspoň trošku ľudmi, ktorí by z toho chceli vyťahnuť, veš? A hlavně víš, možno ťah chci vyťahnout hoci ako keď nechám tak. To je jasné.
SPEAKER_03Vieš, že aj to mohlo byť super, že vlastne keď si v těch začal s tým nějakým boxom si hovoril, tak to mohla byť jedna z tých vecí, která ti ukázalo šver. Vieš, že ten trénér tě vlastně formoval od toho nějakého.
SPEAKER_02A keď som začínal s tým bovimi športami, tak ja som po dvoch mesiacoch nás začalo 15 chlávov, že sme boli ze školy, skončil som u toho sám. Že prostě všetci.
SPEAKER_03Ví to nebavilo.
SPEAKER_02No, nebavilo bolo. Vieš, že prostě to není príjemné ke zrazu v 15 rokov, čo si nikdy nedostal na hubu, tak zrazu dostane, že úder do papule. A zistíš, že to není iba o tom, že dáva nejak údery, že to aj musí dostávať a reálne to. Kámože, box je za mňa jeden z najťažších športov, lebo to je prostě súhra celého tela naozaj, že ťažko sa to vysvetlu, musel by to človek vyskúšať, ale není to. Vieš pre nás chlapov, my smešiť aci, vešky, ty proste to jak so zbraňami, a zo všetkým vešky príšeríš čo by som nevedel. A bolo, že proste dať úder je jedna vec, ale dať ho funkčne, to je to je strašný proces, ako keby nesie k tomu dopracuješ. A zozbraňami je to isté, vešprost, že som neviem střel, veš? Takže je to prostě také, že má to nejakost a trvá to. No a teda postal jsem v těch 14 hool sám a potom sa mi stala taká vec, že čerstvo po tom, čo som vlastne nastúpil na strednú školu, tak som začal mať proste extremne zravotné problémy, nikdo nevedel, čo som větamo a ja som zodina na deň prestal sa hýbat, mne zakrnili ruky, ja som nevedel chodit, ja som měl bolesti v clobo, ako nevedel, no nic som nevedel. Ja som bolia zombie, protože takto si tuhnutý posteli, by som ležel, šel som do kiba, mama mi to vyplachovala, umivala, my čo v posteli. Nikdo nevedel, čo som were. To začalo tým, že som išiel do školy a začali ma píchat petty, ako keby som tam mal klince, išel jsem do školy, išel som zo školy, šel som last, že ma bolet nohy. Swalovicu máme alebo neviem, že ja som cvičil každý deň a všetko. A tomo ešte to není až tak na rok. 15 rokov. Na druhý deň som sa zobudil a že úplne kolena, že som nevedel, že sa postaviť z postela a že čo sa ide. Na tretí deň som sa zobudil a už som sa nezobudil. Vieš už som bežel. A že ochranutý kokos.
SPEAKER_03Nevedel vôbec pomu?
SPEAKER_02No vedel som sa, že prevaliť chyba rukami, ale že vlastné, že prsty a keby som mal zrazené, veš. Teraz malé decko som kričal, plakal, mama, veš, že proste pribehla, že čo sa devi. Ne si oblecie, ponožky, že ja mám školy, že čo sa de, na pohotovosť, veš, tam odbery, či čo, neviem, čo vyšetrenia. Čakali sme výsledky negatívne všetko väš. Samozrejme, deň za ňom to bolo rovnaké niečo horšie, že proste bolo, že novno. A fur to pokračovalo, 2 mesiace vôci som chodil na vyšetrení, neviem či meningiti, boreliózy, debiliny, rakoviny, všetko možné, nebolkov. A ne hovorím, že to bolo doktormi, že boli proste nevzdelaní, alebo neviem čo. Ale potom, teraz, keď to teda predbehneme, že dame tomu po 10 rokoch som sa dočítal niekde, že to je vlastne bežná väčšina tá bežná vec, že stáva sa zretka, ale že dieťa, keď proste rýchlo vyrazte, že kloby to nestihajú, môže sa stať, že proste potom sa tam urobia fuky a ty króbi bolia a z toho sú to problémy. Že to proste ako keby telo nestíha, to bolo aj tvoj prípad. To pravdepodobne, z toho, čo som sa dočítala. Ale že to potom odoznělo? To je to najväčší gól na tom celom, že vlastne po dvoch mesiacoch mi doktor povedal, že si z núrobím srdu, že ani není, že prostě len simulujem, a že ma nechajú tak, že keď to samo prišlo, tak to samo odjde. Tak to dáva zmyslel. S rakovinou dělat. Potom som išiel druhé doktorovi, ten mi povedal, že on absolútne nevieč, čo som je, ale pravdepodobne skončil na vozičku dokonci života. A to nechce počítače. 15 rokov, začali si chodi na novú školu. Viná teda, že celého života pred sebou veža, teraz koľko chceš mať rodinu, čiže neviem, leba som bolíčka rodine založený, lebo tým, že som mu nemal kompletnú doma, tak som vždyckel mať tú svoju vlastnú. A teraz veš, že vozička bude a neviem, že iba, neviem, čo tak som mal samozrejme v hlavie iba, že zabijem sa, že čo budem robiť s životom. Jasne. V momente. Ja som sa zavral dosám do seba, veže a nevedia čo a samozrejme bolo pár ako keby, keď skúsil som to pár krát a bolo to tak, že chcel som skočiť po vlak. Chodil som 23 dní po sebe na vlakovú stanicu, pozeral som tie vlaky a hovoriem si kokosia kedy, či už teraz, alebo či pôjdem ďalej ať to není medzi ľuďmi a nevieš, v hlavu ti fakt bežia hrozné veci. A potom, že dneska. Bojím sa proste, že čo keď to fakt odíde väš a neviem čo, tak som si pajal kocos z tej stanice hlavnej, lebo to najhorš na tom bolo, že vždy ráno začalo, bolo to, že 2-3 hodiny, že úplne peklo a potom to postupne šlo odozrieva, že som sa tak, že rozhybal, ve, že už bolo to lepšie. No a išiel som odakovej stanice, som išiel bolo to po ceste mojej matke do roboty, on robil barvanku. Sal som si zaň, dál som si čapovanú kofolu a došlo tam chalanisko, ku ktorom som povedal, keď som mladý som zížel, lebo to bol taký starý vagoš v čovsky. A na stali do reči a oni hovorí, že čo ti neviem čo, že si urob 10 klikov. že neurobime, že ja sem razne sedím. On že ja si nepýtam, že postelani si nestani kurva do toho špinavého, zaprašaného zapúsaného koverca a rob tu 10 klikov. Tam to robil taky 10 minút alebo 15, kokos na fakt to trvalo strašne dlho. Urobil som ich. S plačom samozrejme, chlepal som sa nemčo, a on že vidí všetko je to je v hlavie. Tam začal, že každý boží deň cez bolest som klikoval, drepoval, samozrejme vlastnou váhu, nemal som činky a niečo. A on to prestavil takos. Samozrejme, tým som cvičal, tak sa to zlepšoval a venči to strečovalo to telo alebo neviem, zosilova. Ale som pri tom nebol, že nejaký laš, že som fakt, že do tej doby som cvičil celý život. A prostě naozaj sa začal spevňovať sa naujá, že z dňa na deň to bolo lepšie a po nějakom tome v mesiaci som nič nebol a už som bol zase spátky na box.
SPEAKER_03Type, že zobr si, že fakt z toho, keď niekto povedal, že robí si srdu, že nevieš, prečo, odkiaľ to prišlo a kedy to odjede. A mal asi takéto nejaké temné myšlienky a depresie, vlastne že s tým mladý chalán nikto ti nevie poradiť, nevieš, čo so sebou, že asi si z ani nebavil s kamošmi, že to by z chcel.
SPEAKER_02A ty že čo má píš? Neviem. Máte čeho po mý kolena.
SPEAKER_03Presne, ale zobrš si toto, že to jedno rozhodnutie, jak ti zmenilo celý život.
SPEAKER_02A keď som toho chala nepočkal ten den, tak pravdepodobne som to nebol teraz. Vieš, že to je ten najväčší, ako keby. Že někdy málo stáčky, alebo jaká tá malá vec, váš v barvase.
SPEAKER_03A že ti úplne možné tak zmeniť celý ten život, keď ti odborníci nevedeli pomocť.
SPEAKER_02To bolo pre mňa to najhoršie zo všetko. Veš, že prostě človek, čo veš samozrejme, normálny človek be doktora, že ako keby niečo špeciálne, niečo viac, lebo proste však keď ťa niečo bolí, ideš tam najměšné. Keď máš problém vyš na policiu, keď niečo hovorí, je zasičom. Máš tu institúciu, že to je akože ta. finálna to, čo ti pomůže v tom veš. A teraz, keď ti, že piati, doktorí povía, že neví ač je, kámo. Ale ty si denoden urevaný, tvoje matka urevá, alebo koko detko je zomerá nebo neví, čemu ješ, kámo to bolo, že úplné peklo, že o ti hovorím. A veš do toho som vlastně šelez na srdci od narodenia, že prostě furt muselo chodit na kontroli každý rok. Do toho moje dětko zomrelo na vysoký cholesterol, takže na cholesterol som musel chodit, a furť nejaké kontroly, fur debliny. Celé dětstvo sa z toho potýkali nejaké sračky. A najväčšia fopa bolo, že celý život mi doktorí hovorili, že nesmím športovat, le zomrem, le prostě ta šelez na srdci, že je to problém a tak ďalej. A ja som vždyck povedal, iba že keď mám zomre, tak zomrem na ihrisku. Keď som mal fotbal, keď potom basketbal, tak basketbal, keď som boxoval, tak vnu. Váš som prostě hovoril, že to máš. Ja som športov s telo majšou, že prostě ani si nerobí nebudem, ja nebudem teraz nejý tlstý gec, čo budeš radýba čipsi a sedie doma. Že bohužel, že mám šelez dobré, nemôžem sa hýbat, je mi to jedno. A tým, že som športoval, v 18 rokov mi časov hovoril, že luci ona zmizela. To je tým, že ste športoval, že super práca a ja na něho, že to si čo si mi a jedna si ma vyťahol z matky, lebo ma ťahali klešťama, na koľko som bol prostre veľký, zlomil mi obekú kosti. A ten istý človek, čo mi vlastne zachrábil život tenkrát, tak mi ho skoro dobal, lebo my vlastne radil, že nemám športovať a nakoniec, že vlastne to bolo super. A toto sú doktorí, proste, že ja stále hovorím, že není koho znevažovať na nič, ale že prostre fur sú to iba ľudia a netreba to brať všetko vážne veže, keď niekto povie, že alebo strašne na živote som mal aj zranenie a nelen, ale spousta ľudok mňa, čo bolo, že devastačné a normálny, obyčajný doktor ti povie vždycky, že proste rozhodnú sa so všetkým. Vežale, že je to iba človek, tiež sa učil z nejakých komunistických starých príročí, čo božel nemal potrebu sa naučať niečo ďalej a ide bolo to.
SPEAKER_03Tu by som si povedal, podľa mňa aj záleží, aký ty blakarato je. Ja ti poviem, že keď som mal roztrhnuté väzi v členku, teraz zase mám aj svál v členku roztrhnutý, no prostie, že milión takých drobných zranení, lebo neregenuješ a tak ďalej, to fakt. Každopádne, tiež mi povedal, že bude ťa, keď behaš, že hej, tak nebehaj. Vie, že tiež mal som 20, športoval som, že a zrazil, že nebehá je to čo je? A ne bajku, ani, že a to mám predstavi.
SPEAKER_02Právý opak, že napríklad, že bajky naj vás pomáha na rozpovenie ubertávanie a tak ďalej.
SPEAKER_03Vovier si, že napríklad môj švagor on chodil na športový gymel. A on robil šprint a mali tam, ja neviem, zakom šumali, že z kotiči. A on sa rozbehol a preletel to do skočiska a padol chrbticou na tú konštrukciu. A že zistili, že mal ottočený stavec a tam bol doktor, že fúš čo, a mal 15 vyrisovaných, že 2% tu proste mladý núčený chalán, že fúš čo, ty už si to športoval, že budeš rád, keď budeš chodiť a skončíš na vozíku, že skončil si. Tak on normál som zrušť svet. A nakoniec, a nakoniec to dopadlo tak, že ho zoberno, že ich športový lekár povedal, že áno, že je to hrozné, že proste dá sa s tým mal pracovať, že daj si pol roka pauzu a potom na tom začneme robiť. A začali, vieš pomalý, spevňovať tú chrticu a tak ďalej. A normálne, že teraz u nás stále poltočený stavec, ale úplne normálne.
SPEAKER_02Abože všetky ostatné svalí a všetko na okolo.
SPEAKER_04Presne tak. To tak je. Ale to je presne sa stalo to isté, že tiež futb, malé decko. A presne došla tá doba, kedy si futbali začali páťá na tých hľadách. Tak sa zaviedli povinné kontroly, kardiolog, všetko tak došiel si doktorky, detke tá povedala kardiologovy. Kardiologal šest, tak isto, koniec. Za žiadnych okolností, žiadny bež, žiadna námaha nič. No a tak veš, čo má spraví. A hlavne zdravotníci, že už videla všetko možné. No dobre ty si skončil, no ja hotovi, lebo však decko som bol z toho vonku.
SPEAKER_02Hlavne tenkrát tak bolo, vieš, že nebol na mobil, alebo necholie.
SPEAKER_04A proste na futba, že my sme tým žili chlání smebrali futbál, že tak nič. Takže ja hotovní. Ja pôjdem, pôjdem, pôjdem doma, revi plače. Tak druhý doktor ten povedal, že môže máme teda pravidelne kontroly, no ale mama povedala, že ne. Tak sme hľadali, že čo. A vlastne aspoň vaka tomu kardiologovi ja som sa dostal k bojovým športom zasa, lebo nebol, nemal som tenis drahé. Ja som tiež nebol z nejaké bohatej rodiny, čiže ten. Takže futbal už som mal zakazaný, to bolo hotovo. Takže čo, tak ja som si našel, že judo. Na to mama rovno zatrhla, lebo na robila X rokov judo zničené platníčky, všetko, že to neexuje. Tak ja si našiel karate a potom bol krátke kickbox a to bolo ako vlastne som skončil len kvôli robote.
SPEAKER_02Ale čiže lekár povedala, že si skončil kvôte, alebo že nemal si tu vidinu toho, lebo ja som fakt že. Hovorni že som celé detstvo, alebo to dospievania, alebo hoci čo v tých 14, dobre, 15, prišla tá choroba, po chorobie, ja jediné, čo som mal v have, že chcem byť naspäť a proste, že byť s tým športom. A všetci, že už sa nevrácá, že začni mať, neviem, čo dobú školu, ja som robil iná časom, vyučený umelecký Truhla Sbar, ja som robil sochy zdreva, šachy, neviem, čo možné. A všetci, že musíš robiť to, lebože manuálna práca najlepšie, že budeš prostě zarať peniaze. A jedna to roba iba súkromníci, ktorí si berú iba ľudí, čo sú od nich známi, takže nemá šancu se dostat a urobiť nejaké fabriky 24, 8 nebo 12 za pasom a iba preházovat klacky, tak to môže moc radši. Takže v životě já jsem vůbec prostě nikdy nesto smerom. A prostě hovorím, že chcel jsem jnes v tom boxe, chcel jsem být naspäť, ale mezi tou pauzou hovoril, že kokozu a keď už by jsem se vrátil, že chce mě to věc. A včero byl prostě, že jeden klub, že kB se čerov a hovoril ty kokos, že to je můj sen tam jít, ale z toho šlo strašný respekto. Každý poznal toho trenéra, Tomá Što Mega, každý viděl, že to je psychopat, že tam prostě týrá lidi, ale robí z nich šampiony. Bohužel tak to byl ten proces, že fakt to nebylo zadarmo. A tak jsem se nějak odhodl, že išel jsem tam, po měci jsem se dostal mezi háčkovou skupinu a už potom vlastně to išlo. Tam jsem mezi starými chlapný, veš, mu tam linčovali úplně.
SPEAKER_03U MME? To bylo že tyboxerský klub.
SPEAKER_02Ale já vďaka tomu, že jsem byl bitká, byl jsem divý, chcel jsem prostě všetko. Tak já jsem zápasil MMI. Ale já jsem takové skoro, jaký mám. Já jsem pravých 10 zápasov. Jsem ZMMI reálně, z toho komplexného sportu vidělý po postoj. Já na zemi veděl jednu dve věci, jednu dve pozici a tím to končilo. Já jsem byl v panike. Já jsem do těch zápasů chodil iba s tým, že začná to postoji, buď dokujem, ale úpadně na záma prehrám. Ale bylo mi to jedna veže, že to byl můj gen prostě buď ho sepálím, alebo nějak to dopadně víš. Takže to bylo také, že trénovali jsme postoj, postoj, postoj do toho občas nějakou techniku na zemi jsme ukázali, ale jak se k něj dopracovat, alebo niečo také, to neexistovalo. A potom vlastně, že prišlo ponuka do oktagum výzvy.
SPEAKER_03A to bylo v čem roku 2016.
SPEAKER_02No, a to bylo vlastně tuto Bratislové natáčanie. Ja my jsme nikdo nevěděl, o čo vidě, ale boli jsme prostě, že chalani mladí, že jsme robili bojové športy, nějak známí. A že teda pojďme, bude se točit nějaké televizor show, kde budeme žít na dome, péť Čechov, pěť Slováků, budeme znovu 4-4 nevím, tak jsme klám.
SPEAKER_03A to bylo vždy ještě taký, jak realití show stroj. To bylo.
SPEAKER_02A že spolu byli na to byly nějaké týmý proti Česko proti Slovensku. Já jsem samozřejmě za Česko tuto cháli na Slovensko. A bolo teda, že budeme žít jen mesiac dva na dome, budeme spolu nažívat, soť mezi sebou, popitom si stříhneme zápas vždycky někdo. Pupně to bude jako vypadávat tým pavukám, a ve finále, keď se bude uskutečno, že tenka nebytagon jak je teraz, ale bože, keď bude ve finále, že prvý oktagon, úplně prvý turnaj, tak tam vlastně bude v finále té výzvě plus ostatný zápas nějaké poskládané hoci. No a teda, že boli jsme tam, my jsme točili, všetci ty chalí s tím, že jasné, tak idíme něče urovi pro ten šport do budoucna pro Československu.
SPEAKER_03Zviděné by mě čár.
SPEAKER_02Já si dovolím povět, že vďaka nám, že jsme tam boli, ty 80 chalánul, tak jedna na Československu tak známe, jak je. A dva prostě no, je to tak, jak to je, že chalání jsou známí, je to populárné oktonu se darí. nám povětšinu fajterů se darí, že prostě dostalo to váhu. Tenkrát 10-15 rokov, keď jsme pověstně máme zápasní, takže to člověk se bije někde v garáži veš, že prostě nikom. A ten tam nikdo neveděl, a dva úplně zapotkaná, že ty si nejaký. Že to je, vešná bitka, veš prostě a ťažko se to vysvetlov nějakému smrtelníkovi. Takže ukázalo to v bežnej populaci, že aj my, vlastně, že tyši, čo sa bijeme iba do hlavy, že jsme vlastně normální ľudia, že jsme sredovní, vzdělaný, že prostě normálny názory máme, že dá se s námi asi naživat. A to bylo to keby, že ne zmenilo život. Žil jsem tu nějaký mesiac pol na Slovensku. Záčilo se tuali, že jsme vlastně boli, ten slovenský tým, ale sali jsme si úplně. No a potom vlastně se stalo to, že jsem vlastně išel do finále. V finále malo být v decembri. A mezi tým se vrátili všetci domů, kde skončilo natáčanie, to bylo v lete a čakalo se 3 mesiace do toho decembra. A já v těch troch mesiacoch už jsem mal domluvený polka dopredu zápas v jednotke, v tajskom boxe už neviem. No a v tom zápase mi chá nízko preko polo asi v 10.00 zápasu. Ale že úplná, že mi vyselo noha na koži. A tenkrát som išiel na operáci hned na druhý den ráno o sedmi, lebo však to byl môj známý ten doktor. A my sme sa dohodli tak, že operuje to všetko na nás, čo bolo nereálne, lebo ty neviešovať krýžný väzben väže a to dole. Keď máš prostě, že rehabilitácia tak to má úplne rozdielný proces. Jedno se môže krčiť, druhé se nesmie vystírať a. No a my sme sa dohodli tak, že oni to zloší všetko naraz, aby ta noha bola v celku, ale že určite sa to odtrhne, ale len aby som bol možný ísť do toho finále.
SPEAKER_03Takže ale super zase natrafili si konečne na nejakého lekara, ktorý.
SPEAKER_02To jasne, to on bol. Hradek Holípka, to je vlastne v Čechách jeden z najznamejších ortopedov, by som povedal, športových. On strašne veľa hokejových týmov a takto, že profesionálnych športovcov v rôznych odvetvich, on zachránil kariéru to v tom, že kokos by mal mať minimálne svoju hviezdu slávy, tu náobnej, ale nikto nepoznal Slovensku, takže ne.
SPEAKER_03Ale si je tiež presne úplně jiný člověk, ktorý rozumel tomu tým našim snom plánom všechny.
SPEAKER_04Ale rozuměl, ale mal chtič a že chcel vám naozaj pomoct.
SPEAKER_03A se s tým rátalo, že dobré, akci to zase něčem.
SPEAKER_02Úplně se to pak to zaperujem, ale už bude po tom finále víš. Len bylo najhorší potom mezi tím, já jsem se odstěhoval jsem na Slovensku a prostě jsem mal po té operácii dva měsíce jsem se nesměl postavit. Já jsem dva měsíce ležel v posteli, lebo ta noha potroval žel úplný kůj. A mezi tymi dvě měsíci, doma zavretý stromy psami, tvoje frajka a siha, kde chce. A ty rozmýšel o tom, že čo bude ďalej. Číš knížky aš čo, a teraz se bude smerovat na caré aleš, že chceš tom pokračovat, ale teraz je čo, tak už asi nebude. Postárské discipliny robi, lebo to už je rizikový, tak pojďme na MME. Ale že tu MM není na taký úrovni, že budeme som muset niekam odcovať. Vieš? A teraz práha, že prážák moc nejde. To je taký moj osobný, ako nejaký konflikt voči ním, ale hovorím, že ne všetci, ale mne sa prosté nepáčiť tá mentalita tam, že to jedno. Ty koľko na tom Slovensku. Mi bolo docela dobré, že išiel by som, že tam. Ako si do inej krajiny, ja neviem čo a veľa, že takých halúzy, tak mi to šortovalo hlavou, ale najväčší ten faktor toho, prečo som to zmenil, bolo, že za tie dva mesiace kamovno, ľudia z môjho okolia, ľudia, s ktorým sme trávili každý boži deň, bolo ich pláne 15, tak zrazu sa mi ozvali dvaja, z tých všetkých, že nikto mi nenapísal, nezavolal, ja sa mám, či niečo nepotrebujem, či neviem čo, že proste nikto nebol. A dva chalania, že jasne to boli najbližšie, že stále. A tí chalani, čo som ich poznal, kokos, že mesiac, tu zatáčania, my každý božý deň písali, vešť, či to bolpukač, či to bol Ferofodor, či to bolo ilia, že prostě zrazu píšu, furť, že toho hodí a že keď v pôde, že hoci, keď doje, že radia tu uvidíme. A to z videl, že to není na silu alebo niečo, ale proste reálne sa o teda zaujímavý, že sadol si.
SPEAKER_03Čiže majú radí ako človeka.
SPEAKER_02Slovensko. A zami som sa zhodal rozhodol. Zohnal som si to nějaký podnajom, tenkrát sme tu bývali, že piati na jednom byte z centru mesta a ja som si iba domovil do kamoša, venil, že veš ma hodí na Slovensku. On by jasne, že kedy? Ja jsem kámo zobral verle a zbal som si, že tri tašky oblečenia, nechal som auto, byt, nábytok, všetko, čo som mal, som nechal na bývalý frajke a išiel som. Zal som dota s kamošom, išli sme sem, nevedel som kde som, vyhodil ma nejakého domu, tam vyšla čáčka s tým z domu, že to sme my, že bude na sami. A koko stromi taškami som sa nastahoval s 50 ruma v kapse a teraz je čo, že nový život, vešne píšem Iliovu, že už som tu. On by dobrá, čo, že? A ja začne. Na čo má robiť, ve začne, že tam moje cesta alebo životný, taký nový príbeh. Vieš, tak som došel do žumu a teraz všetci tých pozerali, že čo tam robím. Čaute, tak už tu bývám. A on všetci, že? Vieš, a potom mesiacoch sme sa bavili s chalmi, ani všetci, že sme si mysleli, že ty si došlo na kamže, že tenová alebo niečo ve, že ani v duchobých nenapadlo, nikoho že som se reálne nasť. Hodiny na hodinu. Ja som taký človek, tak je impulzívne docela, ale ja prostě robím tak, jak cítim, že ja nikdy v živote sa nevrácám k tomu, čo bolo, ale prostím sa pozrať ako koby dopredu. A viem, že každé rozhodnutie v životě čo robím dobre. To je úplně jedno, že to má v ten daný moment nejak zlý vplyv na mňa alebo že niečo sa doje, bohužel, ale viem, že do budúcna má to pouči, že už to robím inak. Takže je to v konečnom slovku dobre. Takže prostko, čo robíme dobré a verím tomu svu presvedčeni. A proste išiel som sem s tým, že hovorím dobre. Ide na to Slovensko, že keď to bude moc zle, že proste nebo miari, nejakým spôsobom nezapadne, alebo že chlání má nepríjne alebo hoci čo, tak pôjdem proste ďalej. Do Anglicka, do Taj, čo prostě niekam. Určite sa nevrátim na to miesto, kde už som bol, že nešiel by som na späť do Čech, ale že pôjdem ďalej do sveta, že však som sám, nemám deti, nemám ženu, je mi to jedno, že proste. A tak sa to rozbehlo, že som tu 10 rokov, mám dve deti, že všetko ty kokos chlá veže.
SPEAKER_03No a povied mi ešte, že kedy sa to zlomilo, lebo vie, že dostali sme sa v tom príbehu, že si bol zranený pred tým veľkým zápasom, noha v tomto GPS, že čo to bolo presne barné všetko. No a došil si 7 peněz a si nemal nejaký extra, že musel si sa asi nejako.
SPEAKER_02Začiatku to bolo také, že Tomáš Dák mi pomohl tým, že on robil tenka biletára, tu vratislav, a už začal byť, že už začal byť úspešný veľmi v tom zápaseniu, a už nechcel robiť tu biletárčinu, prostě vedel, že treba obetovať tomu trošku viac, tak mi pustil svůj flek, ako keby že mohol som robiť za něho niektoré dni, nejaké smeny, to mi zarobilo nějaký peniaz. Potom i dohodil nějakého klienta, ten dohodil nejakého klienta, vešče napríklad ani nemáčko. Roblox to súkromky, ako keby, by nič som nevedel. Já jsem vedel, že do roboty normálně nechcem mís, že někam zapázal nebo, alebo taxika robí. Takže prostě chceme teda v svojom oboji niečo. Tak dal jsem, že dal jsem trénink ilíový, mu se páčilo, tak odporúčil ma ďalej, urobil mi reklamu veže, tak to chalání, tak jsme spolu trénovali. Ale za začátku té prvé mesiace to bolo také, že nemal jsem těch klientov veľa známý, že aká okto výzva, ve, že to nikdo nepozeral ještě podobně. A tak jsem to decko trénoval, toho chalána z Jimu trénoval, veže a to boli také, že to ani neboli peniaze. Ale prostě dalo se s tým, že aspoň som sa užijal tě prvé mesiace. A potom to tak rozbehlo ty kokos, že som robe mal, že od 7 do 7, že som mal hodinú pauzu na obet a možno sa nastavil.
SPEAKER_03Tože toľko súkromný toho ľudí.
SPEAKER_02Lo prostě mám taký, doteraz špecificky veľmi štil trénovania, taký veľmi svojský, čo ne každému sedne, ležuje extrémne prísný, ale že. Ja si urobím s každým, že dobry vzťahalo. Prostě rád, keď s nekým trávím čas, či už na tréninku oci, kde, tak jsem úplne otvorený, prostě som taký, jaký som, ale že chcem, aby mi bylo komfortně aj s tým človekom, ale že to není, keď se budem pretvarovať, alebo že keď to bude úplně vrát, jak robotu, že dobré, zobaczy. Prostě že je to taky uvolněný zájba, že to zábášní. Ale poprom a že dost vulgární veš, lebo však já mám nervy, keď má někdo nepočúval, alebo keď si robišce, takže nejmnoči si bábalo chalá, já ti vynátu. A prostě zrazu se to koko, že tak rozkriklo, nebo lůmst to tak zapáčilo, že jsem se neváděla zastavil. Skončilo to tým za 3 měsíce já jsem si zarobil to peněz, že jsem si veděl pokupovat věci nebo to měl jsem o chudobné Děcko, tak samozřejmě zrazu můžeš tak šilovky, čo to panky, to iní úplně smysle. A mohl jsem, ale jsem zjistil, že to ide na okokor moje zdravé alebo že mi začalo z toho hrábat. Já jsem mal také, že od pondělka do pátka jsem išlel takto, že fulku 7 do 7.
SPEAKER_03No počin a zápasil jsem mezi tím.
SPEAKER_02To bylo to, že já jsem čakal na to finál a já jsem mal to koleno, že extrémně zle na tom.
SPEAKER_03A co se to posunulo tedy?
SPEAKER_02No nět, nenastupil jsem. Lebo prostě mezi tím, keď jsem se pripravil, že to znova prásklo kolo. Lebo to nevydržalo. To bylo prostě.
SPEAKER_03Ale hovořilo, že buď to vydržel, nebo ne.
SPEAKER_02A nevydržalo, takže jsem nemohl nastúpiť. Potom jsem se jak dal doky, mal být druhý zápas, čím někdy február alebo marec. Zase se to odtrhlo a potom hovorím už dobré, že už stačí, že musí mít na operaciu veš. Tak jsem išel na jednu, urobil mi krýžák. Pak jsem se nějak tak dokopy, hoven, už netreba nič, že ideme zase mať. Tak jsem mal dva zápasy, potom zase to prášku. Tak jsem išel na naši operáciu a zase po strané vezi mennisku zase neviem. Tak se to strašne dlho znoťalo. Nakon z tej operácií mal asi 6-7, ale teraz vlastne som zaklapad, že som tá noha je 120%, že ako keby necítim, že absolútne žádný disbalán, ani že nejaký s mnohou a opak by som povedal, že ešte lepšie na tom, jak táva. Ale do toho finále mi to tak nedovolilo ísť. Ale samozrejme, bol som tam aj všetko. No ale nikto nečakal, že to tak vystelí. Prostě zrazu to bude úplne bom. Lebo keď to už dali dotelky, že prostě to aj ľudia vidia celú tú cestu a všetci čakali na to finále a nikto nevedel, že ja som zranený, ani že neviem, že to finále na koncast nediem to až nakon sa všetko odokopy.
SPEAKER_03Všechno bolo natočené.
SPEAKER_02Áno, jasné. To bolo sa v lete a posne 4 mesiace to išlo. Tak vlastne to bolo také, že koko si zrazu ľudia začali spoznávať, že ja už som vlastne v tom športe bol takos, 9 rokov, 10 a zrazu zrazu prišlo, že fotku, neviem čo, vypísúti ľudia, Xypsov a folloverov, a neviem, čo u na Facebooku, veš tenkrát, Instagram ešte nebol až taký rozbynutý. Vše kúka blázno, že to malo fakt úspěch. Prostě to, že jsme do toho išli, že ne pre seba to robí, bezviditelně, ale prešlo taky. No, že to má zmysl, že prostě my jsme jako prokopníci, to tak poviem. A no jsem se z toho excemě těšil, a potom veži, že už byla další výzva, další výzva, další a já jsem nechcem povedat, že je zloma nebo čo, ale já prostě viem, že ty chalani do těch dalších vízev a těvčata, čo boli, že tam išli už zveditelmi sami seba. A ty ještě nechci, lebo už veděli, jaký to má dostah. My jsme tam išli, že robí to pre šport. Oni tam išli, robi to pre seba. Ale proto například, že ty chalani z těch druhých, třetích víze, by jsem povedal, že ove ľahší to malí byť populárnější v nějakom tom směre, lebo viac už to sledovalo oveľa věc. Ale už náskočili to nějaké rozbehnuté vláká. A už prostě víš, už to ty svoji fanšoko malo, už iba pribúdali další, ale už to malo tu základní. Takže by jsme to museli vybudovat jako postupný a pricházelo to popry tomu. Oni už tam vletěli a zrazu iba, že to se to ani zase vlastně.
SPEAKER_03Ale média na kampaň všechno, tak veš nikdy si to nepamý.
SPEAKER_02Ale nezazlé vám nikomu nič. Len hovorím, že veš, že my jsme to fakt robili. No mali to jednoduše, to celá úplně. Že nezičně, ale tak to bolo jakože celé. Potom ostal som tu aj tak, že potom jsem sa operoval, dal jsem si dokopy a začal som pristupovať k sebe, ale k tomu športu oveľa viacej, ako že disciplinovaně, začal som choditi na dužicu, lebo to bol vlastne môj najväčší kamen úrazu, že tu zem som nemal žádnu. A začal to celý dávať zmysel. Dovolím si povedať, že teraz je to vlastne 19 rokov, čo venujem bojovým športom, ale možno posledných 7 rokov reálne robíme. Vieš, že to takovem. Lebo prostě do tej doby, vieš fakt ja som sa chcel iba byť. Neviděl som žiadnu vidinu toho, že chcel som byť s námi, ale ja som si myslel, že budem tu lokálne nejaký. Teraz prídem. Pejdem do Nemecka, veška tí ľudia sa tam idú afú. A ja som najoblúbenší československaj v Nemecku, preto ja mám posledných 8 zápasov, sedem tam, a ja si to extrémne užívám. Fakt tam príjdeš, máš tak výlet, veš do inej krajiny, iné mesto, iné miesto, všetko poznávaš, všetky mentalitá a ty ľudia tě žeru. Hovím tu som 19 rokov, každý má saláme, raz za týžden príj někdo má fotku a tam sa neviem, prej z po ulici, bez toho, aby ma zastavilo 10 ľudí, veš, že to je masakér. A najväčší fopa bolo teraz, keď jsme vlastně boli na dovolenky týžde dozadu a v Egypte má zastávali ľudia. Vieš prostě. Že to je si ty fajter, že môžeme sa vyfot. Vieš, že prostě to je super. Chápe, že už jako keby som sa dostal do toho bodu, že jsem tak známý, že má ľudia, ne, že po tom světě, ale že tuto plus minus, tá Európa a tookoliv, že prostě spouznajú. To je, že se mi nesnívalo.
SPEAKER_03Takže si mál 14 letovák na box, ale jsem měl več, kde by si mi povedal, že rastočne. Abo rozmýšel predtým, jako že čo zo život Kotičávo povodelů rob 10 klikov.
SPEAKER_04A hlavně minimálně je to nejý asi aj pocit toho takého zadozúčenia, že vie, že áno, robil som to pre niečo a málo to zmyslí áno. Áno, ale. Ale by si to odmakal.
SPEAKER_03Podľa mesto úplne človek inak váří. Chcem povedať, že sú ľudia, ktorí povedia, že ja som sa vypracoval, bla bla bla, ale mal som ťažký začiatok, lebo rodiča mi dali iba jedno izbák na palestát.
SPEAKER_02Ale chcem povedať, že ja som sa ve, že ono je to strašne ľahké prepadnúť takému tomu uspokojeniu, znadobudnúť nejakého toho pomyslného fejmu, alebo ja to tak poviem ve, že a ja som sa dostal do bodu, kedy som bol úplne uspokojený, že kokos jasné, teraz už som hviezda, teraz zarábam peniaze, teraz ma poznám, tak niečo veš a také, že tak povolíš, že už nemusíš. Potom príjde flatka, dostaneš strašne na peču. A uviem si, že klut, že ty si furte malý chlapec, čo iba, že mal veľké sny, a že ísť za tým stále, ve, že proste to, čo máš, že vôbec není to, čo jasné, že volé, keď si mňa to nesnívalo, ale teraz ja necítim, že by som bol naplnený, ja chcem proste, že tým, že mám hlavne rodinu a chcem proste pre nich čo najviac. Vie, že preto ja chcem zápasie ešte čo najlhšie bude môcť, lebo viem, že vďaka tomu jem doprať to najlepšie. Sebe samozrejme, takisto, ale že proste chcem, aby to šlapalo veš. Takže teraz, keď si poviem, že ja mám dva byty, mám dve auta, dve deti, všetko je super. Tak potom to tak bude vyzerat, veš, že môžem skončiť o rok možno, lebo budem iba prehrávať a všetko bezle.
SPEAKER_03Alebo skončíš naozaj zase so súkromkami, že by sa určite.
SPEAKER_02A to je to, že ja určite nechcem byť trénerom. Mohol by si teoreticky. Mohol by som, ale já strašne nechcem, lebo to není to robota, ktorú by som chcel robiť, čo mi naplňalo. Lebo já viem, že teraz robím trenera, lebo je to rota, ktorá mi dovolí, že absolútnu flexibilitu časovou. Hoci, kedy hoci, čo si vím vybavit, zaradit, zrušit, presunul, je to prostě úplně pánov svého času.
SPEAKER_03No nejsou to prostě 12.
SPEAKER_02Přesně tak. A možná si prostě robí, co chcem, a táto robota mi to dovoluje a je to robota, kterou viem nejlepší, nebo je to jediná vec na světě, kterou si dovolím pověřil, že reálně viem. Prostě byce. Robím to celý život, bohužel nikdy nevím. A takže tomu jsem u toho a teraz má to jako naplnil, nebo to splňáv všechny potřeby, co mám. Ale teď už skončím s zápasením, tak určitě nechce být tréner. Abo to těžo žera. Víš, prostě však víš, že práce s lidmi je nejhorší, co může být. A to, aby jsem někomu celý život něče vysvětloval, anebo stál pri něm a naprával a neví, že veší.
SPEAKER_03To je podle mě, že vyhodíš v čase, že nechobíš čokoliv, akokoliv dlho sporčé výhorí, že musíš změnit nějakou tu činnost. Ač ještě podle mě to teda fajn, že aj si potrenuješ, nebo zase to, že si na nějakom vrchole svoje kariéry, plus minus, ješ ještě nějaké roky je jedna vec, ale že ještě stále popri tomusíš pracovat. To není iba o tom, že jeden základ v optagonie, vyhráš, prehraš, super peniaze a vyčku.
SPEAKER_02A v Česko Slovensku je vůbec někdo, kdo by nemusel robiť, že vôbec nič iné k tomu zápaseni. Vieš, prostě. Lebo ste ešte nechci nemôže mať zápas každý mesiac, veš to nemôže byť výplata, nejá dvoja alebo niečo, alebo a tedy na ľudia sa ti prebažia veľmi rýchlo, lebo však nechcete vidieť každý turnaj nad monom. No hlavne aj to zranenie, a je to príprava. Výprava zranenia, to všetko v tom patrí, veže a to, aj tie schudnuť a váhy a tak ďalej, že to má určité procesy, že to telo potrebuje odých, aj po té ťažké príprave, takže ja neviem, že keď je normálny, si myslím, že počet zápasov za rok je tak 4. Ja som napríklad zaposlený 13 mesiacov mal 7 a to bolo, že extrémne veľa. Ale ja mám rád, že to zápasový tempo, len potom si to vyžiadaj to, že fakt telo mi odjide.
SPEAKER_03No počujem, ale už rodina, lebo však to je. Ďaké.
SPEAKER_04A hlavne tá príprava počas tej prípravy, lebo dobré, ja som nezažil až také strašné tie prípravy. My sme nemuseli zazať takto a hlavne ja som bol chrdý od jak živá až doteraz. Ale že tie prípravy zase nejú aj pre teba ako zápasníka zase to není najjednoduššie.
SPEAKER_02Kto nevie, si poby, že všetko trénuje, tak i z aby som tak vysvetlže výchlosti, tak to je príprava je najhoršá na tom to, že mu sa nedalo bavi. Ty si v ako keby najdôležitejšej fázi, they mut on a vlastne príprava, keby ti trvala dva mesiace, hej, a ty začínáš tak dva mesiace, nastaviš si nejaký plán, pod to ideš, maš, všetko šlapé, všetko je super, máš nejakes. Postupne, keď sa skráčuje ten čas, tak ty ako keby keď ideš teda chudnúť, dajme tomu nejaký kvantaky, tak ty musíš uberát príjmu, ale ten vide musí byť rovnaký. A finishuje to tým, že ty máš minimálny príjem, maximálny výdej, lebo ty už potom je finále týždň, ty už idešek ty už neš na kvantitu, ty už nemáš dvohodinový tréní, nezmyselné techniky, alebo tam možno technicky robi, ty už máš nadobudnú nejaké know-how na ten zápas daný, čo ty potrebuš a ty už to iba brusíš. A ty už potrebuješ ibaš výbušnosť maximálnu energiu prostě do toho tréninku jako takého dát a či to má byť 30 minut, 45 minut, to jedno, ale že musí to byť úplná maximum a ty nevládzaj, veš? Samozrejme si športovec, takže to odrobíš na 100%, ale potom če to stojí presne tu energiu aj popri tomu, veš, že prídeš domov, tam dve deti na teda skoč se hráč, ty nevlázeš.
SPEAKER_03No však to, že si stále ibaš, bavíme sloto, že športovec, ale vlastne, že si aj teda manžel a otec deti, že tam iné, má spať.
SPEAKER_02Pre mňa kámo toto je. To musí byť psychický návaz ubyja ako keby v mojom, tak poviem, že zamestnaní, že ja som mal prostě, že strašné zledectvo a jedná moj otec s nami nebol, a dva matka mala 500 chlapov od alkoholiků, feťákov, debilou, čo má byli, biliu, to je jedno, prostě nechcem zacháť do detailov niekoho hraní. Long story short, prostě ja som nemal otca a nemal som nikdy mužský vzor ani také. A chcel som mať tu svoju vlastnú rodinu, chcel som mať to zázemie a podarilo sa mi to, chvála po tom bohu, mám dve zdravé, krásne deti, úžasnú ženu. A teraz, keď ja keď som mimo prípravy alebo teda off-season, keď to tak poviem, kámo všetko je super, všetci sa ubíme, všetko je perfektné. Ale príjdu také stavy, že prídeš domov, skoči dieťa, veš, ty na něho zaučíš, vybuchneš jak úplný manek, ale kvôli tomu, že stupnete na nohu. A to sú staví, že ty to nevieš ovplyvní. To nechce, že to nevéš vysvetlíť, ale to je keby si... Keď má svoje dni. Ale keď je už posledný mesiac, že citliví si na každú blbost, všetko ti váš ježíš, všetko ti vážámo, a nenávidíš ľudí. Vo všeobecnosti nenávidíš ľudí. Ty chceš byť iba sám so sebou zavret, ty výzbím, ale nebaví sa s nikým, ať ťa nikto po teveníš nechce. Ty chceš iba prežít do dalšího dňa, keď máš další debilné dva tréninky a zase to musíš odmakat, ale nechceš to robiť. Lebo prostě ty vieš, že potom tá rodina, čo ťa potrebuje, tak ťa nemá. Veš a teraz úť staví, že sa spať, večer, veš, okúpeš deti a teraz čurafi, že to je môj syn, Rafal. Žáko, že všetký môže dneska spínám, že že s maminkou. A že prečo všekým spostom, že lebo nave kričiš. Vieš, že proste, a keď ti to povieš 5 ročníky, čiže kasi ne, že nemáte rád, ale proste, že nechcete otráviť čas, lebo nejakým spôsobom sa ťa bojí, alebo je mu z tebo nekomfortne, wieš, že to nechceš takéto veci.
SPEAKER_03Aleci sú priprikné, oni to náš ja vie, že oni nezumajú tomu, oni vidia.
SPEAKER_02Ale proste boli tie staví, že dá, že do nejakých 4 rokov pre môjho sena nebo nikto in iba ja, že proste, že jasne mama bola mama, ale proste tato bol na zábavu, najašenie, na lásku, na všetko, pretože chodil za mnou, až už to bolo, že dobre alebo zle, chodil za mnou, nejakým spôsobom som bol jeho tým majakom najväčším. A teraz prichádza to, že jasne, že ono sa to mení, že postupne ten chlapec začal viac k tej maminy ako keby nejakým spôsobom, jak to povedal, že práhn po nej, alebo jak to povedal, no 5, ale aj viem, že to je určite aj tým, že proste ako som ja v tých prípravách, že už teraz veš oveľa viacej sa tuli s ňou, oveľa viacej príde a pri tuli sa první knih, ku nie, veš, alebo že to cítiš, že a teste nechceš tak postupne sa ako vzdaľuje v nejakých tých veciach a vieš, že to je určite nejakým spôsobom tvoja zásluha vaka tomu, že akce správaš. Vieš, malá je ešte malá tam ma 2 roky, ale aj tamto vidíš, že ona je úplne závislá na moje žene. A je to napríklad kvôli tomu, že v tej prípravi, čo už sú tie posledný mesiac napríklad, tak ja už s ňou trávím minimum času alebo za normálny okolnosti, ja robím do 12.00, príjdeme domov, som s malou, som s ňou do 5.00, ideme premalého do školky. S obý dvoma deťmi idem na krúžok malého a potom na ten krúžok príde žena, zobere si ich a ja idem ďalší tréní. A tak máme zabehnutý, že už 5 rokov, tak fungujeme prostě normálne. A teraz ale, že napríklad, keď som v tej dieťa a v tej najhoršej príprave, tak máme tak, že po 12.00 už nedem za malou, ale príjde chúva, zobere si malu a je zňona. A ja idem napríklad až pre toho malého, ktorého iba zavezám na krúžok a potom už. Takže z toho malím minimum času. Teraz tá malá je, že mam, mama všetko mama chce na ruky chce zamoný na mnou. Prostě to vidíš, že vďaka týmto chvíľám, čo prostě sa dejú, tak si tie deti ako keby tak strániš, alebo že nejakým spôsobom není sneha až taký vzťah, jak by si chcel mať, ale že proste vie, že robíš to všetko v najlepšej dobrej viere, to trpenie, to utrpenie aj už té prípravy alebo všetko, aby si bolo prostě čo najlepšie, aby si doprilím čo najviac. Takže já si berem na seba to, že viem, že môžem hoci kedy zomrieť už pri tom športe, ale ako keby aj pri tréningu hocičom, ale prostě to nebezpečenstvo, to riziko, čo sa mi môže stať, alebo to, že prosté nejak spôsob, tá rodina má, ne, že bo je nenávidie, ale že nebudem im až tak príjemné som ďalší čas, alebo tak tam povedá, že proste berem to na triko, lebo viem, že to robím pre ní v končnom dosledku. A aj keby som nedal, že sem mi malo niečo stát, tak budem zomerať, fakt, že s kluným štítom, že som to nerobil, že z nejakej sebeckosti alebo ja chcem byť teraz šampión, alebo niečo pre mňa, tá rodina stále na prvom meste. Jasne, že celý život to bol iba šport. Teraz keby som moc dohoci kedy opýta, tak prostě, že rodina je prvá. Potom sa môžeme bavi, ale ve, že pre nich by som zomeral. Veš a to je to, že aj keď to tak nevyzerá, že prostě fakt som zlí na nich, alebo že aj na ženu, že z ženou kámo sa ani nebavíme, nebo to my sa nerozpráváme fakt, že mesiac kusy koko zvešky má príčále.
SPEAKER_03Takže napríklad tá odvrátená časť toho športu, že každý má vidí reflektory fotky blosti?
SPEAKER_02To je vlastne to, že možno to tak každý nemá, alebo ne každý možno chudní toko, alebo ne každý má rodinu, alebo neviem čo, ale že.
SPEAKER_03Sa tam stratávajú tie prisečníky určite. Učí má nejako možné určite.
SPEAKER_02Lebo to proste, ak ste ešte nechceš, že ja som sa stretol, že moral s manželkami, veľa fajterov, veľa známých fajterov a hovorili to isté. Vieš, ako keby že to mala proste rovnako, ale to je. Fakt, že to není že nic obetského. Prostro my to robíme fakt, že pre nich, že.
SPEAKER_04Je to vlastne počas svoje práce, nebo s tým máš spraven. Ono naposledy asi tak najvec, kedy o tom niekto hovoril, bol v podstate atila, keď sa pýtali na ten odvetný zápas ešte po prvom, keď mali tú trilógiu, tak on povedal, že momentálne jediný bod sú peniaze, lebo v športe si nepotoval dokázať už nič. A povedal, že presne celá tá príprava všetko ho tak oddali od rodiny, že naozaj to musí byť zaujímavá ponuka, ktorá by ho presvedčila dá tú rodinu.
SPEAKER_02Je to tak.
SPEAKER_03No tam veš, ale to je zase to tak, ako keby si tu stovky vypadávali zvačku, že vieš, ako peniaze, že ty vieš nejako zarobiť, ale ten čas už vrátiť proste, nevieš. Ale bo, že to je to, že. By som kôču strávil inak a teraz, keď si hovorím, že môžeme si to vyčítať, ale môže mieť niečo z toho poučiť.
SPEAKER_02Môžeš, ale na tu stranu, že tomu, vďaka tomu si dopral sebe rodině všetkým. Prostrože možno by si nemusel, nevím, na dva mesiace do Afganistanu, alebo neviem, kde si to bude. Nebo do Iráku. Vieš, že prostě, že jasne mohol by si s nimi, ale nezarobil by si ani polovinu toho, čo si zarobo vďaka tomu. Takže všetko je to, že na úkol niečo jasné, že prostě všetci by sme chceli mať mili návštev a sedeli iba na riti doma a chodiť na kavičky, ale kokos. Na to sme sa zle narodili. To však právě. Možno dobré, lebo naopak zase, že ne, jedba ja, ale určite. Víš, že poznám kopec ne, že úspešných, ale práve, že neúspešných ľudí, čo sa narodili do najlepších možných pomerov, čo mohli byť, či už firma hociaká, úspešná rodina, alebo otec podnikateľa, alebo neviem čo, alebo rodiča, právníci a barš čo a sú z nich proste vandraci z tých ľudí. Vieš, že proste lebo. A šťastní ľudia. Lebo nemali tu potrebu. Vieš, že niečo dosahnu, alebo byť nejak úspešný, lebo však tá to vybaví. Však toto dá.
SPEAKER_03Vieš čo ja v kľud by som povedal, že za mňa. Ja veš, keď niekto naozaj sa tvrd snaží a máka v tom svojom jam doprajem. Proste vie, že aj tebe jasne, makáš, bojuješ, prečo by si nemal? A necháš aj 100 tisíc mesačne. Vieš, že je mi to jedno, lebo ty si si to vytráľ, alebo kokoľvek robí tú prácu zaslúženie, tak nech si dopraje. Jediné, čo napríklad mňa mrzí sú, vieš práce, kedy naozaj, že obetuješ tomu čas a zdraví aj všetko. A vlastne nakoniec dojdeš do toho, že ideš do banky a povedia, že no viete čo, tak dáme, vám 140 tisíc a dvoj z bakých to je 190, vieš, teraz kde to máš nabrať, lebo nemáš to zázemé rodinné, víš, že to je taký strašný kvalný kruh, a víš, že nemůžeš z něho nič, lebo ty peniaze si neušetříš, nebo robiš prácu, která ťa vlastně neuží, ale robíš prácu například pro společnost, která na základě toho, že ty to robíš, nebo já nevím, moci, věře, mohl by si čokoliv jiné tomu roť, ale je to také potom také trošku nespravodliv, že to člověka mrzí, ale motivuce. No i to je naozaj tak, že musí s tom vědět, člověk by bojovat, nebo zase naukor nějakého toho času s tou rodinou urobit si druhou prácku. Ale tretou práce.
SPEAKER_02Já jsem zastanze toho věš napríklad, že strašně velekra se stretávám s ludmičov nemají děti a chce líbí, alebo nevím, časflu mi hovra, že áno, ale že až nevím, bude auto, až bude väši být. Až bude. To jsou taky začarovaný v ludnej krouž, že to v životě nikdy nebude, alebo keď bude auto může byť lepšie, keď bude být možné být väčší.
SPEAKER_04Aj tie peňase, že šetri, četriť hojeme, ale zase k čemu? K tomu, aby na 40 zrazilo auto a poviem si, že mal som vo vankuši.
SPEAKER_02Jedna strana vec je, že jasne, musíš mať nejaký základ, s ktorým veš, že dinovať aj keby sa hoci čo stalo, ale druhá strana veci, že presne toto, že ja som vyraz toho pomeral, že som nemal nič, nadobudoval som niečo. A strašne dlhú dobu trvalo, než som si to ukojil tie svoje nejaké potreby toho. No presne. No sa to som mohol. A to nebolo ako iba nakupovanie, ale proste, že fakt, že do reštaurácie na kávu, neviem, čiže také základné veci, ale pritom, keď sa ako keby, že bavíš v dnešnej dobe s ľuďmi, tak vôbec nejsú, že bežné veci. Vie, že proste ľudia, jeden nemajú na to čas, dofakrota, a dva, proste, že z tých výplat, čo tu sú na Slovensku, biedne ty kokos, čo nechápame, jak normálny človek vyžije, aby som sa zbláznil. Tože nikdy, tak proste, že to si nemôže dovoliť. Veža, že jasne, že šetriš celý rok na to, aby si išla na jeden týždeň na dovolenku, alebo že odkladáš si pol roka na to, aby si kúpil kokos, neviem.
SPEAKER_03Tenisky.
SPEAKER_02No, napríklad. Prostě mi to príjm. A pri tom to nie sú ľudia, čo sú fakt žaké, ako že robia nezmysel. Ale prosto normálnu robot, že prostě tak užitočnú a je všetko.
SPEAKER_03Napríklad tiež musím poprytom robiť kurzy a je to zapríklad.
SPEAKER_02Ja viem, že koľko vyzeráte kámo, a nej len vy, ale že je ozbrojené zložky hociak a všetko.
SPEAKER_04Ja toto presne vidím. To, jak hovorí, že žič život šetriť jedno zrovny, ja to vidím na mojej mame, že ja idem do obchodu. A ja si proste kúp, lebo ja som povedal, že keď si mám kúpiť jedlo, tak nechto aspoň kúpím si hovädzie meso a môj ježi, ale to je drahé. komunizmu, že áno, ale ja nerobím ten mesiac na to, aby som si kúpil výfonku. Tak dobré, tak rádši si kúpím. Fajčíme radši, možno nejako sa posnažím ušetriť na tých cigách alebo na tom tabaku, ale dám si to lepšie meso. A ja viem, že aj ona by si ho dala, že není to preto, že by nechcela, len je náučený z dob, kedy musí.
SPEAKER_02Sam tak, že jedlo kamo, je jediná vec, na ktorym není. Lebo proste ja viem, že pre mňa je to palivo, ktoré potrebujeme kvalitné, aby to tielo fungovalo. Ja minulujem deťom proste kupovať kvalitné jedlo, lebo proste viem, že im dáva na to najlepšie, čo sa dá vešť. Takže je to jedno, že to stojí, neviem koľko peňazí a viem, že aj keď napríklad, že nemám úplne možnosť kúpiť to najlepšie, tak aj tak to kúpím, lebo proste viem, že to je preňik.
SPEAKER_03Povez nám ešte niečo na záver, čo by si chcel ľuďom odkazať?
SPEAKER_02Kábo odkazať niečo, len proste. Vieš, že a si idú ne za svojimi samami, lebo to je strašne pomývé. Ve, že ty, keď si dáš niečo, že za tým ideš a potom to dosáhneš, tak zrazu príde také to uspokojenie a to, že dobra teraz môžeme, že teda si užíva života alebo čo. Podľa tak není proste, len nechajú sami seba. A idú si za tým svoje, lebo to je iba o tom celý život, napriek všetkým prekážkám a neprajnikom.
SPEAKER_03Ďakujem, že si prijavili pozvanie do podcastná káva. To bolek Bartu, ďakujem.
SPEAKER_01Silná káva. Nefilrované príbehy o ceste úspu.