Natália Blahová o menštruačnom vylúčení: Tečúca voda stále nie je samozrejmosť!

Hostkou relácie Ženy so šarmom bola najnovšie Natália Blahová z organizácie InTYMYta, ktorá otvorene prehovorila nielen o menštruačnom vylúčení, ale aj o tom, ako sme na tom v "menštruačných" otázkach na Slovensku oproti iným európskym krajinám.

Celý rozhovor vo video podobe nájdete na webe www.sarm.sk, prípadne ďalší zaujímavý obsah nájdete na Facebooku, Instagrame, či TikToku Šarmu.

Transcript

SPEAKER_01 0:06

Menštruvacia. Téma, ktorá je stále pre mnoho ľudí tabu na Slovensku, a práve preto si myslím, že by sa o niečo najviac malo rozprávať. Dnes pozvanie prijala natalia bláhová z organizácie intimita koordinátorka projektu 2 menštrucia. Je to tabu téma. A keď sa snažíme, aj keď máme už 21. storočí, stále sa na to pozerame cez prosty aj teda ženy a teda aj muži. Povez prečo, čím to je?

SPEAKER_00 0:39

To je veľmi široká odpoveď, ktorú môžem podať ohľadom tabu, môžu za to kultúrne normy. Môžu za to spoločnosť, ktorá možno preferuje viacej názor muža, vo veľa kultúrách aj v našej slovenské ideá, že menštruacia niečo špinavé, niečo treba skrývať. My pracujeme v intimite na tom, aby sme sa nehambili, aby sme menštruciu považovali za prírodzenú súčasť života a zdravia. A dúfam, že postupne sa to dostane do ďalších generácií. Ja vidím posun. Takže myslím si, že je to faj, ale áno, je to veľká tabu a vidíme, že to tabu stále prichádza aj u mladších detí, napríklad keď vidia niečo na internete.

SPEAKER_01 1:21

Áno, internet je dobrý sluch, ale zlý pán, ako sa hovorí. Takže naozaj tie reklamy už nie sú lepšie ako za mojich čias, boli reklamy na vložky s modrou tekutinou, ale ako postupeme ďalej. Ale keď sa pozrieme na tie čísla stále na Slovensku. Ako by som to povedala, sú veľmi vysoké percenty napríklad aj žien, ktoré sami napriek tomu, že začali s menštruáciou, nemali ani dostatočné informácie o nej. Je to tak.

SPEAKER_00 1:50

Áno, proste tak, v poslednom výskume, ktorý je prvý výskum na slovenskom menšturačnom vylučení a môžem vysvetliť neskôr, prečo definujem menšturačné vylučenie, sme zistili, že 40% respondentiek nemalo dostatok informácií pred prvou manštruáciou, čo je veľmi podstatné, pretože to znamená, že nevedeli, čo sa deje s ich telom, nevedeli, čo majú robiť, nevedeli, aké potreby majú používať. My vidíme, že tá stigma je odstraňovaná aj tým, že dostatočne v čas dieťa vie, čo sa bude jať s jeho telom. A keď tá menštrucia príde, tak je to prežívanie úplne iné, keď už tie informácie má. Dostatočná informovanosť, čo si potom predstaviť? To je tiež široké. Závisí to od toho, odkiaľ tie informácie prichádzajú, je dôležité, aby to dieťa malo nejaký zdroj informácií. Vo veľa prípadoch je to práve rodič, ale môže to byť aj škola. Snažíme sa, aby to nebol internet. Žiaľ veľa kredite na internet, respondentky uviedli aj internet. Dostatok informácií môže znamenať to, že viem, čo sa die s môjim telom a nemusí to byť úplne detailne biologicky pochopiť, ale vedieť, že je tam nejaký menštručný cyklus, je tam nejaká menštruacia, že ten cyklus má rôzne fázy, nie je to len do krvácanie a tá menštruacia, ale zároveň z toho informácie, aké potreby sú na trhu, aký mám prístup, ktoré mi vlastne vyhovujú. A zistiť to, že potrebujem tampon, potrebujem vložku, stačím mi intimka, sú mi pohodlnejšie menšturačné novavičky. Zároveň vedieť, že sú tam zmeny nálad, čo je veľká vec pre dieťa malé, keď začne sa niečať s jeho telom, čo nevie pomenovať, nejaká agresivita. Predsa my si to robíme s rádu, že je to pubertá, ale tam vo veľa sú hormonálne zmeny, nad ktorými to dieťa nemá kontrolu. Takže zistiť, že ok, tak v takejto fáze ciklu sa môžíť takto a takto, môž byť smutná. V inej fáze cyklu možno som viacej energická. My to vidíme, častokrát učiteľia učili rozprávajú práve o dieťach v škole, ako sa to mení, či je to telocvik, či je to matematika, že tam aj tá pozornosť detí sa veľmi mení. Je dôžé, aby sme z toho uvedomili a opäť neboli ticho. A netvali sa, že sa to nedie. Podľa mňa, alebo aspoň, ja som to tak prežívala. Bola to veľká vec, keď sa to udialo. Bola to obrovská v mojom živote. Takže chceme, aby to dieťa malo dostatočne veľa informácií, aby mohlo sa cítiť pohodlne v tom, čo sa cíti, v tom, čo sa deje a zároveň, aby mohlo aj pomenovať, aký nejaký problém. Čo sa týka bolesti, aby vedelo nejakým spôsobom uchopiť, že OK, tak viem, že to bude možno trošku bolieť, ale boli to teraz príliš, krvácám príliš, krvácám príliš dlho. A tak to potrebujem, aby dieťa vedelo. A nech akoľvek ľudia hovoria, že by deti nemali mať ešte tieto informácie a že je to skoro, a že to prináša. Častokr sa tvrdí, že to nejakým spôsobom podporuje sexuálny život detí. Vôbec to nie je pravda. My keď vieme, že to 8 ročné dieťa začne menštruvať. Nikto doma to nepovie. Ani nie je možno preto, že by nechceli, ale možno to veľa krát mám nenapadne povedať 8 ročnej si povie, že tak ja som mala svoju maštruáciu v 14, tak ešte. Ešte mám čas, ešte vôbec netreba. A vlastne potom príde a to dieťa veľa krát si môže myslie, že umiera, že čo sa tu tam deje, prečo mám v mnohavách krv, prečo je zle. A chceme sa vyvrvať tejto situácii. Vidíme, že to má obrovský vplyv na budúcnosť toho človeka, keď informácie má a keď prežije tú maštruáciu dôstojne, bezpečne a pokojne.

SPEAKER_01 5:12

To sa tak pekne povedala, ale si tam aj presne naznačila ďalšiu moju otázku, že bavíme sa často presne aj o deťoch, že ten vek tých 14 rokov, ktorý si možno pamätame s minulosti už je dávno posunutý nižšie.

SPEAKER_00 5:27

Áno, posúva sa to, sú na to rôzne vysvetlenia. Veľa tých vysvetlení sa týka kultúry. Naze ľudia alebo vedci sa na to a vedkňa sa na to pozerajú z rôznych smerov. Na Slovensku zatiaľ nevieme, prečo je to takto, ale vlastne v našom výskume sme zistili, priemerný vek menštrucie bolo 11,9 roka. S tým, že mali sme respondentky dospelé. Najstaršia respondentka mala 89 rokov, takže na reflektovala, ja som sa ich pýtala práve, aká bola vaša prvá menštruacia, kedy sa to udialo. Vidíme tam rozdiel, že keď odpovedali 25 roční, tak aj tá veková skupina bola iná. Dokonca vidíme aj geografické rozdiely. V niektorých regiónoch tá menštrucia bola skôr ako v iných. Čo zatiaľ ja nemám na to zapletený výskum, aby to mohlo toto presne zistiť. Ale áno, mali sme tam dosť často objavujúci sa vek 10 rokov, bol tam aj 9 rokov, aj najmenej bolo to bolo najmenej respondentov, na najnižší vek bol 8 rokov.

SPEAKER_01 6:25

A to sa naozaj bavíme o dieťači v treťom ročníku základnej školy.

SPEAKER_00 6:28

Presne tak. Presne tak. A vlastne dieťa, ktoré sa len teraz často naučila čítať a písať, aby sme si to trošku dali dokonali.

SPEAKER_01 6:35

Áno, aby sme sa dali do kontextu, ajže uči sa násovilku.

SPEAKER_00 6:38

Áno, presne. Je to zaujímavé. Ja som sa tomu venovala aj v rámci Holandska, kde som medzi Slovenskom a Holandskom. A v Handsku tiež sa celkom často objavuje tento nižší vek a prichádza to naozaj s tou najmladšou generáciou. Tie prvé, ktoré teraz menštruju, dajme tomu, že od tých 8 rokov do tých 15. Vidíme, že ten vek je nižší ako bol pri mojej generácii a zatiaľ nevieme, prečo to tak je. Ale fakt zostáva stále ten, že tie informácie by tie deti mali mať bez ohľu na to, aj keď to bude vek 6 rokov, 100 rokov alebo 200. Myslím si, že by sme sa mali naozaj všetci dohodnúť, že budeme tieto informácie podávať ďalej.

SPEAKER_01 7:16

Nebudeme si tajne podávať tieto informácie, ako sme si tajne podávali tam na pracovisku alebo v školách. Áno, aby to nikto náhodou nevidel. Prošku v rukávu. Pložku v rukave presne. Ďalšia vec, ktorú teda v rámci vaše organizácie riešite, je aj tá menštruačná vylúčenosť, ktorú si spomenula. Je to taký zlášť zaujímavý pojem pre mňa, pretože už to evokuje to, že tá osoba je vylučená z nejakej komunity, z nejakého diania keď menštruje. Chápem to asi správne.

SPEAKER_00 7:52

Áno, najväčší rozdiel je. Najčasteže sa definuje pojem menštruačná chudoba. A to je niečo, čo celkom operuje v kruhoch sociologických a antropologických a celkom je celkový taký globálny menštruačný, také hnutie. Movement, múňaj bum. A hovorí sa často o menštručnej chudobe. Postupne prechádzame všetci od toho slova, práve pretože chudoba samá o sebe stigmatizovaná. A nevždy nám to pomáhalo, že tam bola tá idea, keď sme presne rozprávali o tejto dostupnosti informácií o menštruácii, predtým že začne človek menštruovať. Tak človek si povedal, že to je niečo iné ako to, že niekto je v nejakej materiálnej núci. Práve preto my definujeme to vylučenie, pretože spoločenské alebo sociálne vylúčenie môže mať rôzne formy. To môže byť aj to, že zába menej, alebo mám nižší prístup k doprave verejnej a tým pádom je pre mňa ťažšie sa dostať do práce, že to je naozaj veľa faktorov. Tým potom to menštračné vylúčenie odkazuje aj na nejaké systémové bariéry. Takže nehovorím len o tom, že áno, potrebujem, aby tá osoba mala prístup k menštručným potrebám, presne takým, aké potrebuje aj vyhovujú tej osobe. Zároveň potrebám, ktoré sú finančne dostupné. Zároveň potrebám takým, ktoré im vydržia na celé trvanie menštrucie, lebo to je častý problém, že tých potrieb je menej, ako by tá osoba potrebovala, sú to tie informácie, ale je to aj prístup k zdravotnej starostlivosti. Ja sa vo veľkom zaoberám práve aj prístupom k infraštruktúre. Prístúpe k čistej tiečúcej vode, čo na Slovensku je veľký problém, pretože máme naozaj veľa ľudí, ktorí nemajú prístup k sprche, teplej vode, umývadlo, vece, splachovacie mu vece.

SPEAKER_01 9:34

Má z toho zimovri.

SPEAKER_00 9:35

Áno, je to a je to naozaj ako keby v tom globálnom kontexte alebo v evropskom kontexte časokrátne robíme advokáciu. Slovensko v tomto veľmi nepekne vystupuje. Čo sa týka prístupu k čistetečej vode som možno ešte zbúrala také mýty, taká tá idea, že napríklad, že o africké krajiny, že je to horšie, ne hovorím na veľa miestach, je to veľmi zlé. Ale veľa krát sa práve stretávam s nejakými reprezentantkami z menštruačných organizácií v Afrike a vyzerá, že ten prístup k vode je u nás naozaj veľmi obecné, že sú veľmi prekvapené, že v strede Európy máme takúto situáciu, ako máme. Čo týka mojich respondentiek v tomto výskume, veľa z nich práve používa vodu z potoka na umývanie. To znamená, že tá menštruacia, to prežívanie tie menštruacia je úplne iná ako pre mňa, že ja môžem byť doma a môž byť zle a možno by som mal nejakú núdzu, čo si týka prístupu k menštruačným potrebám, ale ja mám naozaj tú teplú vodu a mám tu zprchu. A keď hovoríme o mnoho početných rodinách, ktoré naozaj fungujú na tom princípe, že musia nosiť v kybloch vodu zohrievaciu a v tom sa umývať, tak tá menštruacia je obrovská prekážka aj časová. Tam ako keby to, čo oni musia ten čas vlastne použiť na to, aby prežili nejak zdraví tú menštruáciu, tak to je úplne nerovnateľné s tým, ako by som ju preživala ja. A myslím si, že toto je dôležot hovoriť, pretože to je systová bariéra a myslím, že sa možno zhodnúť, že každý z nás by mal mať prístup k hygienickým zariadeniam.

SPEAKER_01 11:07

A myslím si, že to základné právo, ktoré by sme mali mať. Spresne v tie vylučenosti. Ja som nedávno bola na tlačovej konferencii venovanej presne tejto téme a odzneli tam. Myslím, že priamo ty si to aj hovorila. O také skúsenosti aj učiteliek, kedy im naozaj niekoľko dievčat striedy veľkú časia v podstate chýba. Prá pretože tým, že nemajú te pomôcky, tak neprijdú, lechcú tam krvácať, alebo proste majú tie bolesti, áno, školské absencie sú jeden z hlavných, by som povrábil, čo pomenovám, ako aj menštruačný vylúčení.

SPEAKER_00 11:48

Pretože tam nie len to, že to dieťa nejde do tej školy, ono to má obrovský vplyv na budúcnosť, keď začne vynechávať. Keď si to zráme na nejaké percentá, že koľko môže vlastne vynechať a dajme tomu vynechá 2 dní každý mesiac, čo menštruuje, tak to je z toho roku školského celkom veľa času. A práve učitelia rozprávajú o tom, ako áno, mám prostě skupinku dievčat, ktoré boli vyborné v matematik a zrazu prestali chodiť, alebo som videl, že je im viac zle. A myslím si, že tam je opäť ako keby, keď sa dostaneme k tej otázkej tej chudoby a tých marginalizovaných komunít. Čo sa týka absencií, menštru kvôli menštruácii, to je častý úkaz aj na západnom Slovensku. To sa bežne diaalo mňa počíto. A má tiež presne povedať. Presne. My sme tiež nechodili do školy, pretože sme menštruvali, pretože nám bolo zle. A pretože sme možno nevedeli presne pomenovať, do akej miery to bolo zlé. Tež naše mami nevedeli, že ok, je to nejaké ochorenie spojené s menštruáciou, alebo je to bežné prežívanie, to len ženský údel a podobne. My sme tu školu stále vynechávali. A myslím si, že opäť sa môžeme zhodnúť, že chceme, aby tie deti mali čo najviac možností chodiť do tej školy, aby vlastne mali ten prístup k tým k tomu vzdelávaniu.

SPEAKER_01 13:00

Áno, alebo ďalšia, že to dieťa vynecha školu kvôli Mzestu a o dva týždňe na to ochorie a už tých absencií je veľa a už tej látky, ktorú musí dobrať, je zase viac a nabaluje sa to. Presne tak, presne tak.

SPEAKER_00 13:17

Takže ako keby menštručné vylúčenie môžeme poňovať ako keby takú komplexnú situáciu, kedy si každý z nás, ako jednotlivkyňa vie predstaviť, že čo je pre mňa ideálna situácia manštruvať. Čo všetko potrebujem, k čomu všetkému chcem mať prístup, aké možnosti chceme zostali otvorené. Takže už keď sa na to pozrieme, či to nielen z pohľad dieťaťa, ale mňa ako dospelej ženy. Chcem.

SPEAKER_01 13:41

Taký komfort, aký štandard chcemy.

SPEAKER_00 13:43

Vlastne tak, tak čo potrebujem. A zároveň každá z nás vie a samozrejme, každá máme možno aj iné prežívanie menštrucie. Pre niektoré je to väčšia prekažka, pre niektoré menšie. Pre mňa napríklad je to obrovsk prekažka. Pre mňa to znamená celý týždeň som vyradená z pracovného režimu fungujem úplne inak v porovnaní s tým, keď napríklad mám ovuláciu alebo aj v lutálnej fáze fungujem inak. A ja sa ako keby stále snažím si predstaviť, že čo je celý ten balíček toho môjho denne života, ako sa mení, keď mám tú menštruáciu v porovnaní s tým, keď ju nemám a čo potrebujem pri tej menštruácii. A vtedy myslím si, že je jednoduššie ľuďom ukázať, aby tak citliveli vlastne k tejto idei, že jedna vec je, že ja si to ako dospela, že dokážem zariadiť, ale je veľa dospelých na slovensku, ktoré nemajú tu možnosť už len to, že niej do práce, ako napríklad ja si môž dovolit nepracovať v ten deň. Sú ženy, ktoré nemôžu. A ešte keď si predstavíme, že sú vlastne mladé dievčatá a sú deti, ktoré vôbec nemajú kontrolu nad tým svojim svojim dňom, časom presne, že ako nemôžu úplne rozhodovať, alebo môžu, ale ono tam, ja si myslím, že je dôležité aj otvarať menšturácie, aby sme to brali, že toto je naozaj súčasť nášho života a toto je ako prežívanie. Nadlhé roky a polovica viac ako polovica populácie v nejakom spôsobene tú menštruáciu zažije. Ja si myslím, že tam máme rozne veľa argumentov, aby sme to brali, lebo veľa krát ľudia sa ma pýtajú, že a prečo manštrucia, je taká špecifické? Ja som taká, že možno to špecifické pre vás, keď ste môže a vlastne ako vyberiete to ako veľkú súčasť vášho života. A ty nemyslím vôbec romantizáciu menštrucia, ale čiže to len to, že naozaj, že môj menštračný cíklus ovplyvňuje celé moje byte. A to, ako tu dneska sedím a že mám túto energiu, ktorú mám dnes nebudem mať.

SPEAKER_01 15:36

Áno, chápem. Áno, chápeme. Ale čo som chcela povedať, že aby sme sa nerozprávali o tom, čo je tá vyľčenosť, tak napríklad aj vaša organizácia a tento projekt, čo robí preto, aby. Lebo vieme, že niektoré inštitúcie nič nerobia, áno. Otázka štátnej podpora, tak tomu sa tiež môžeme dostať. Ale čo teda vy robíte preto, aby tá vyľčenosť nebola natoľ markantná.

SPEAKER_00 16:04

My patrime pod organizáciu intimita, ktorá sa venuje vzťahovej v sexuálnej výchove a vzdelávanie obrovskas našej práce. Takže máme lektorstvo, ktoré vzdeláva žiakov, žiačky, učiteľov, učiteľky, ale rodičov máme aj workshop rodič a dieťa, ktoré práve o puberte. Takže ako keby také komplexné vzdelávanie spoločnosti pre rôzne potreby, rôzne vekové skupiny. To naše vzdelávanie je vekovo primerané, takže samozrejme 90-ročné deti dostanú iný workshop, ako dostanú tie 15 ročné. A začína to najmä sťahy, rešpektom. Vnímaní, potrieb jeden druhého chápania sa, že každý z nás trebí má iné a tak ďalej. To je veľmi podstatné.

SPEAKER_01 16:45

A to je veľmi dôležité. Presne tá empatia. A toho opačného pohlavia, nesmiať sa z toho, keď tomu dieča niečo stane, nejaká nehoda napríklad.

SPEAKER_00 16:54

Pesne tak, presne tak. A vlastne väčšina workshopov my máme spoločne chlapci a dievčat. A tam vidíme, že vzniká. Samozrejme, deti sú deti a vždy tu be odstychav, ale tam vzniká situácia, kedy dokážu si naozaj povedať, že ok, tak to sa de svojim telom. My potrebu, aby aj tých chlapci vedeli, čo sa deje. K tomu sa môžeme dostať. Myslím si, že je to dosť vidieť aj dospel populácie mužov, že vlastných netuši ani, ako funguje menštrucia. Odkiaľ maštrál tekutina ide. Kam sa závádza tampón? Kam sa zavádza tampon. A ja som videla také otázky, že sa ptali mužov, že či sa dá cíkať mať tampon s tamponom. A väčšina odpovedala, že nie. Áno, že základné, základné informácie. Ale aby som sa vrátila napä k tomu, čo robíme, tak okrem toho vzdelávania my sme sa začali venovať priame materiálnej pomoci. Začalo to úplne jednoducho tým, že sme spravili finančnú zbierku a donesli sme manštračné potreby do rôznych organizácií, ktoré podporujú ľudí v rôznych typoch núdze. Keďže sme začínali úplne na začiatku pandémie, tak my sme sa práve venovali brať celským organizáciám, ktoré podporujú ľudí v bezdomovectve. A postupne sme sa nejako prepracovali ku školám a komunitým centrám. Od roku 223 máme design menštračnej skrinky. To je taký zásobník na menštračné potreby. Nadizajnovali to naše kamarádky z kolektivu Spolka. Je veľká, červená plechová, každý ju vidí. Tieto skrinky inštalujeme po celom Slovensku. Momentálne máme 75 lokalít, ktoré skrinky majú, ako som povedal, z toho školy komunita centra alebo organizácie. Menštračné skrinky sú veľkou súčasťou našej práce. Zároveň vieme, že tá dostupnosť tých menštračných potrieb nie je to, čo plne rieši menštračné výlučenie. Takže venujeme sa aj výskumu a venujeme sa aj advokáci. Tam sa ako keby dostávame v tej téme v tej štátnej nejakej podpory. Nemyslíme si, že by toto malo stáť na ramenách nesskového sektoru. Súhlasím viacerých však. Ale že vlastne už aj ako keby tým, že dokážeme vyrobiť túto prácu, odstraňujeme tú ťahu už len priamo od učiteľov učiteliek, pretože my sme vedeli, že na veľa školách a stále sa to deje, veľa pani učitek si kupuje tie vložky, aby ich mali v kinete, aby mohli tým dievčatám alebo tým dieťom tie vložky ponúkať. Takže ako keby my sa snažíme tam prinieť, že ok, môže byť to systematické, môže tu byť nejaký systém, ktorý vám prinesie to zásobníky. Najdeme partnerov, ktorí budú tie misturačné potreby dodávať do toho. A postupne tak odstraľujeme tie kroky a ja dúfam, že sa jedného dňa dostaneme k tomu, aby to bolo komplexnejšie. Zároveň musím vyzdvihnúť bankobystrický samosprávny kraj, ktorý ako prvý už to budú tri roky toto leto zaviedol voľne dostupné manšturačné potreby najprv na školách a potom vo verejných budovách a knižniciach. Čiže sú takým prototypom toho, že sa to dá. Absúne sa to dá. Kľ si môžu ľudia pozrieť ich tlačové správy. Finančná záťaž tohto projektu je veľmi nízka. Odznejšie ako to, čo štát zárába na DPH zložiek, ktoré si vykupujeme už keď sme pritom.

SPEAKER_01 20:06

To je dobrá poznámka.

SPEAKER_00 20:07

Presne tak. A vlastne k bankobystickému kraju sa minulý rok pridal aj tanavský kraj, ktorý tiež to má teraz na školách. Takže máme dva kraj na Slovensku, čo je úžasný úspech. Ja som na to veľmi píšná. A to napríklad nie je niečo, čo išlo cez našu advokáciu. To bolo niečo, že vlastne sa o tom rozprávalo a sa to pochopilo, ako my môžeme robiť. Jednoduché a spravili to. A veľa krát ľudia to argumentujú, že áno nebude fungovať, to nebude fungovať, ale ten bankoby si tá presne sa. Bánkobistický kraj je úžasným príkladom toho, že to funguje. Ale čo sa týka našich mašťovačných skriniek, my z t75 lokalit, my vieme, že ten prvý kvartál si vždycká komunita, či je to škola, či je to komunitné centrum, musí zvyknúť na to, že tam tie potreby sú. Deti vždy budú tie vložky potrebovať nálapiť na okno a na auto.

SPEAKER_01 20:56

Vždy bude nejaké ento takto zneodnateľné.

SPEAKER_00 20:58

Vždyck áno. Ale vždycky to ustalilo. Ke rozprávame o našej práci sa nedostame k toho, aby sme povali ľuďom, že naozaj, naša spätná väba je dobrá. My nemáme problém. A sú lokality, ktoré potrebuj tých potrieb viacej, lebo samozrejme, rozdiel, keď škola má 800 žiakov a keď má 60, máme aj také školy. A tam sa snažíme čo najviac distribuovať tie potreby a dostať tam čo najviac potrieb. Niektorí si to dokážu robiť sami, čo je tiež krásné. Ale funguje to. Deti si zvykli a vyzerá tým, že tá skrinka je taká viditeľná a tak naozaj, že okamžite je tam, tak ako keby aj chlapci si totato zvyklí, všetci to tak berú, že je to súčasť. Takisto ako máme dispenzor na midlo alebo jasne. Na utierky, tak je tam aj tá menčováčná skrinka. A to je niečo, čo sme ako nečakali. My sme si mysleli, že budeme robiť len materiálnu nejakú distribúciu, že keď budeme mať vložky od nejako partnera, že tak ich posunieme ďalej. A toto stále robíme, ale že tie skrinky sa stali aj takým symbolom. Destigmatizácie, normalizácia menštruácie a stalo sa to objektom, ktorí ľudia chcú, že on je fakt pekná. A o to nám aj išlo, aby sme dali pocit tej normálnosti toho, že ok, toto tu je, a že vlastne to pekný objekt, že nemusí to byť niekované v rohu, ale že je to tu proste na takíčkách priumývadle.

SPEAKER_01 22:22

A mne sa najviac páči to, že vlastne tieto skrinky, jednak si ľudia môžu prenajať, jednak si ich vedia aj sami poskladať. Tak poved sa niečo o tom, že keď niekto nás počúva, to by možno vo svojom okolí takéto niečo chcel zabezpečiť, takže sa to dá.

SPEAKER_00 22:41

Áno, dá sa to. My sme. To, že sme vymysleli tú skrinku, zároveň sme chceli umožniť prístup aj tej skinke, keďže my umožňuje stále prístup k medšlovačným potrebám, tak tam prišla, že tá skrinka nemôže byť niečo exkluzívne. Skrenka sa dá cez nás adoptovať. Funkuje to cez Áno. My to máme adopcia. Voláme tá adopcia, pretože vlastne vždycky sa zapojí niekto iný do toho, niekedy je to škola samá, ale niekedy je to firma, ktorá sa rozhodne, že OK, že my chceme priniesť 15 skiniek do tohto regiónu. Máme taký formulárny na našom instráme, máme tam máme tam linky a cez ten formulár sa vlastne dá ako keby vyplniť pre nás záujem o skrinku. A my potom pridávame tú lokalitu na list. V tom záujem nám povedia, kde sa nachádzajú, koľko majú žiakov žiačiek užívateľstva. Dajme tomu toho komunitého centra alebo organizácie. Aké majú potreby, či majú prístup k dajme tomu písaniu projektov, že by si tú skriku vedeli napísať na projekt, alebo či potrebujú čakať kým sa obejý partner. No a vlastne podľa toho my potom si vieme to naj, že či dostavajú skinku okamžite, le vedia napísať na to projekt, alebo my hľadáme toho partnera. No a vlastne druhá možnosť, ktorú vymysleli práve kolektiv Spolka, bolo, že keď sme urobili ten design, že vlastne ten design by mal byť open source, že ten design by mal byť dostupný pre všetkých a že vedia veľa zručných ľudí, ktorí si to vedia sklepať dohromady, takže máme aj samovyrobené skrinky. My to veľmi samovyrobené. A to znamená, že ste si vyplňte formulár, dostanete odo mňa manuál v PDF, ktorý vám presne vysvetli, čo aké dosky. My podporíme veľmi to, aby ľudia používali už nejaké materiály, ktoré im ležia na okolo. Prvé skrinky u nás vznikli z reklamného dondu a z nejaké dreiesky, že naozaj to bol odpadový materiál. A vlastne všetko im povieme, čo a ako, aké nálepky tam dať, tie nálepky môžu od nás získať alebo si môžu sami vytlačiť. Poradíme im, že kde je najlepšia by tá skrinka vysela. A vlastne potom sa nám ozvú s tým, že tú skrinku majú. V tomto vode myslím si, že máme 9 alebo 10 samovy robených skriniek a celkom pekný príklad bol. Minulý rok v Bardejove sa stredná odborná škola, ktorá má rôzne ako keby triedy a majú majstra, ktorý robí zo stolármi sa rozhodli, že pár skriniek urobia. Takže oni urobili skrinku pre svoju školu a potom urobili dve kusy ešte pre školu v Malcove, čo je vlastne blízko blízko Bardejove. Tak to sa o to podelili. A vlastne to tie skrinky robili študenti, mali to súčasť nejakého projektu vlastného. Zároveň ten pán majster mi potom hovoril, že no, že keď sa potom tých chci pýtali, že na čo to je, ja som mal, že šufliku som mal balíček vložiek, lebo som potreboval zistiť, že keď často vmestí ten baliček, le to som sabla povedať, že vlastne my máme jednotlivé samostatne balené vložky v tej skrinke alebo celý balíček, takže je to na ten štandárny balíček vložiek a tak už keď som ten balíček mal, tak sme sa o tom rozprávali. A to ani ja by som nevymyslela, že vlastne bude mať pana majsta, ktorý bude mať tento rozhovor s chlapcami. Trinky tam sú a vysia tam a sú na nepičné a prepičný a pěšné, vlastne všetci sú na to sú krásne. Ja sa veľmi teším. A mňa sa páči, že ten manuál tak žije svoj vlastným životom, každý si tam pridá niečo nové. A majster bol taký, že viete, čo tu by som toho robil inak. Je to úžasné.

SPEAKER_01 26:09

Takže to také pekné.

SPEAKER_00 26:11

Áno. My sme chceli, aby tam bola tá možnosť, pretože my vieme, že si na veľa miestach tie skrinky dokážu vyrobiť sami a snažíme sa aj podporovať, čo máme rôzne partnerstva, že možno, keď máte ľudí, ktorí by chceli aj dobrovoľne tieto skrinky vyrábať, tak nám dajte vedieť, že my dokážeme to absolútne použiť. Zároveň máme skrinky robené vo veľkový robe, normá je firma, ktorá robí spmi a to je tiež pre nás jednoduché, pretože vlastne my zadáme objednávku a máme dostatok skrinek potom na pol roka na rok. A dobrá vec ohľadom tej veľkej výroby je to, že my sme tú skrinku prispôsobili tak, aby mohla byť v exteriéry. To bolo celkom podstatná taká podmienka pre nás, aby mohla tá skrinka vysieť niekde na fasáli. Aby bola vodová, vetruvzdorná. Ja som v porovnaní s Amsterdam, kde vždy boli všetky potreby strašne navrhnuté. Musím povedať, že zatiaľ všetky naše exteriové skrinky tam tie maštorčné potreby sa tak rýchle minia, že podľa mňa nestihno ani navlhnúť. Stále to testujeme, ale chcela som, aby tá skrinka mohla byť aj len tak náhodovne na ulici. A je teraz o pár, ktoré sú exterior a vyzera, že fungujú a vidím, že sú používané.

SPEAKER_01 27:18

Už si to naznačila, že veľmi rýchlo sa tie prostriedky tam vnútri vníňajú, tak ako máte vyriešené alebo ako sa rieši to dopĺňanie.

SPEAKER_00 27:29

Ako som spomínala, ono to dosť závisí o tom, či tá lokalita má nejaké partnerstvo, či má možnosti kúpy potrieb. Ale v princípe dodávame tie potreby my. Keď my máme nejaké partnerstva alebo máme prosté projekt, kde sú tie potreby nakúpené a toto vlastne ide potom priamo ním. My to máme vypočítané tak, že my počítame taký štandardný balíček, nejakých tých 8 až 12 vložiek. A teraz máme dvojíčky, máme 20 kusov jednu baličku od jednej českej firmy. A vlastne máme to, že 150 týchto baličov na štvrť rok. Takto máme vypočítané. Ako som povedal, samozrejme závisí to, pretože keď škola má tých 800 alebo 60, tak sa to inak sa to míňa. Ale my komunikujeme s každou lokalitou na kvartálnej báze cez formulári, kde sa ich pýtame, ako sa im darí, čo sa zmenilo, či sú nové potreby nejakej tej komunity.

SPEAKER_01 28:22

Že nie je to iba o tom, že dáte im to tam a potom.

SPEAKER_00 28:26

My sme s ním v neustálom kontakte. Moja kolegyňa Michaela je koordinátorkačných skrienie. A tá je neustále na telefóne a na emailch a vlastne stále sa riešiť čo ako skrinka. Tuto sa záseklo niečo, tu funguje, tu nám došli potreby. Viete, čo tu máme dostatok potrieb. Tento štvrťok nepotrebujeme. Viete, čo niekto iný nám dal. Mali sme taký a taký projekt, takže sme v pohode nárok, ozveme som orok, že naozaj, že tam ako keby tá komunikácia s tými lokalitami stále prebieha. A čo je dôležité povedať, je, že vlastne každá skrinka, nie len to, že my ich tam dáme, ale každá skrinka má zodpovednú osobu. A tá zodpovedná osoba vo väčšine je tá osoba, ktorá vymyslela, že tá skrinka u nich bude. To znamená, že tu je tá osoba presne, ktorá ale aj prináša tú normalizáciu tej menštruácie v tom priestore, pretože ja nemôžem vedieť v každej lokalite, ako to funguje. Ale oni majú ten prehľad, čo sa deje, aké sú potreby. A niekedy sú to pani uratovačky, niekedy sú pani užťelky, máme pani riaditeľa. Náze sa to mení. Vždycky bola tam jedna tá osoba, u ktorej vidíme, že keď nás oni oslovili, už u nich prebehlo nejaké to uvedomenie potreby otvárania tejto témi a potom to funguje úplne že nádherné. Ja vždycky hovorím, že to je ako také prvé randamy, keď sa s nimi stretneme a sa začneme vymeniať tieto informácie. Častokrát je tá idea, že my chodíme po lokalitách a hovoríme ľuďom, ako to je. A to vôbec nie je pravda, pretože väčšina ľudí na Slovensku v neziskovom sektore, v školách, v komunitných centrách, vie, čo je mašť vylučenie. Možno to nepopisuje teoretickými rámcami ako ja, ale každý vie, aké to má prejavy. A to je potom tiež dôležité povedať. Toto nie je vymyslelý problém. Toto je reálna vec. Každý, kto pracuje s ľuďmi v núdzi, alebo s ľuďmi, ktorí len možno majú niekde niečo, nedostatok, či je to informácie ako deti, alebo tie potreby, vedia o tom. Takže sa snažím, ako keby aj vlastne v médiách hovoriť o tom, že to nie je, že my sme si vymysleli tu nejakú tému, že tá téma reálne existovala ešte kým som ja vôbec žila.

SPEAKER_01 30:30

To, že sa o niečo nehovorí neznamená, že tá téma tu nie je a nebola a ešte dlho asi aj bude. Takže ďalšia vec, ktorú si presne povedala, je, že teraz sme hovorí také pozitívne príklady, ale ja by som chcela trošku apilovať na tých ľudí, lebo stále sa stále presne toto, ako si povedal, že vymysleli si nejakú tému a robíte teraz problém s niečo, čo vlastne nie je problém, tak si to pomenujme, že takíto ľudia tu sú a že v podstate škodia celému tomu, čo sa snažíte.

SPEAKER_00 31:01

Áno a tam sa vracime naspäť k tomu, prečo hovoríme to manštračné výlúčenie. Preto v reále aj keby sme nadami tomu mitve nikdy neboli v nejakej materiálovej núdzi. Možno sme boli v situácii, kedy sme sa cítili zahambené. Kedy sme sa necítili dostatočne pohodlne a bezpečne rozprávať menštruci, alebo sa stala situácia presne, že sme náhodou dostali, že tie vložky možno sme doma mali, ale sme boli niekde a teraz sme to dostali a teraz by sme sa hambili jedna o druhej si to naväcku vypitať.

SPEAKER_01 31:35

Ja se sa to stalo na festival, že som zháňala pre kamošku a bol to problém.

SPEAKER_00 31:39

Áno, áno, bol to problém vlastne tak, áno, áno. Na festivaloch veľmi by sme mali pár rokov dosadu na festivale menčeračné skrinky. Myslím si, že potom si vlastne vymysleli vlastné. Toto je tiež úplný základ. Ten festival viem, že je veľký problém. Takže tam vlastne nastava situácia, kedy ak niekde predávajú tie vložky sa vie z európskeho hľadiska, že festivály si dávajú extra šášu. Tak ako my máme vysokohorsú prírášku, tak aj festivalová príráška na niektoré. Neč čo by sa mohlo brať ako luxus a pri tom to nie je presne. Ale tu chcem vlastne povedať, že ako keby to tým, že ja stále takto mačtorné vyľúčenie definujem tak široko. Ja chcem, aby si ľudia uvedomili, že veľa z nás tom vyľúčen nejakým spôsobom bol a v nejakej forme je. U mňa to môže byť už len to, že podľa všetkého mám endometriózu a snažím sa 13 rokov dostať diagnózu od doktorov. A to je tiež ja nemám prístup k tomu, aby niekto veril moje bolesti. A napriek tomu, že nie som v menštračnom vyľúčení v tej forme, že by som nemala prístup k menštračným potrebám alebo k higienickým zariadeniam. Chcem, aby sme vedeli, že ak som hovoril o tom, že čo je tá ideálna situácia, v momente ako tam niečo chýba a nejakým negatívnym spôsobom to ovplyvňuje naše prežívanie, aj náš pracovný alebo aj spoločenský život, tak je to menštračné vylúčenie a treba to pomenovať a treba hľadať cesty ako to vlastne zmierniť.

SPEAKER_01 33:05

Presne, že treba hľadať cesty, ako to zmierniť, že toto je veľká časť toho, ale že ako si to už aj spomenula, že rozprávať sa, že vy vediete tie rôzne workshopy, ale nedostanete sa ku každému. Tak možno keby ste povedal, že tak začneme doma. Nojme sa aj v mladšom veku.

SPEAKER_00 33:32

Áno, určite. Ono je taká ideálna. Ideálna situácia je, že nejaké percentu informácií, ktoré dostane dieťa doma, lebo sú témy, o ktorých sa doma určá rozprávať, ale sú témi, o ktorých by sa malo dozvedieť aj v škole. A teda najmenej ideálna situácia je, že to dieťa nedostane informáciu ani tam, ani tam. A to je problém. Tým pádom, áno, my potrebujeme tých rodičov, ale potrebujeme vlastne, aby ono v tých školských osnovách tá menštrucia je. Mali sme kurikulárnu reformu, ktorá sa venuje vzťahuje sexuálnej výchové uvidíme, že sa budú naplňat tieto štandardy. Ono to veľa veci prichystaných, len sa reálne nedejú. A to sa týka tých rozhovorov doma, áno, ja si myslím, že to je taká zodpovednosť toho rodiča prinášať témi, ktoré možno im sú nekomfortné. Zároveň vidím veľký posun generačný, a či sú moje respondentky, alebo či sú to práve osoby okolo mňa, okolo mojej maminy, okolo mojej babky, je tam generačný posun. Vidím, že generácia aj moje maminy, čo sú 50 plus, ak sa s nimi o tej menšurácii neroprávalo, tak oni vlastne na základe negatívnej skúsenosti toho, že nemali dostatok informácií si povedal, že ja budem so svojimi detmi o tom to hovoriť. Veľka krát vlastne komunikáme s mamičkami, ktoré majú chlapcov a tiež sú také, že ok, že ja tam tie vložky mám, proste rozprávame sa tom. Deti sa pýtaj, deti sú zvedavé, deti chcú vedieť, čo to je. Ne sa stala taká zaujímavá situácia. Ja teda nie som lektorka vzťahuje sexuálnej vovy, takže ja nechodím robiť workshopy, ale keď som ištelovala skinku, tak som mala skupinu detí, ktoré boli len také, že ukaštené, ako to funguje, že my chceme vidieť, jak sa to otvárá, ak sa vyberá tá vložka. A tam som videla veľký rozdiel, som mala skupinku tých najmenších, takých 8-9 a potom som mala tam už také 15 ročník, ktoré krúčami a už veľa z nich bolo také, že čo nám to hovorí, že mi už dávno to vieme. Ale tie malé deti ako hltali, keď som vyukazovala, ako sa lepí vložka na nohavičky a že z toho nejaké kridilka, a to som úplne videla, že ich hlava bola, že som taká bola z toho potom šťastná, že dobre, že vlastne ja som nečakala, že sobie s malým detimi rozprávať. A my sme sa vlastne neropreli veľmi do detailov, oni chceli aj vedieť, ako vyzerá skrinka. Na skrike sú informačné nálepky a tam je nakreslené, ako sa tá vložka lepí, ako sa tie kríľka lepia, lebo to veľa detí tie. Hlavne tie, ktoré vlastne nemajú žiadne informácie, dostavú tú vložku do ruky a sú také, že čo mám s tým robiť. Myslím si, že treba chytiť aj tu. To, že deti zaujímajú veci a že majú otázky, ja si myslím, že to je krásne.

SPEAKER_01 36:10

A ste pozitívum vlastne aj v tom téma.

SPEAKER_00 36:12

Áno. Pretože tá zvedavosť dokáže podľa mňa veľa vecí. Presne normálni dokáže veľa vecí ako keby byť také, že ok, dostal som odpoveď, budem z toho odpovede pracovať. A vlastne je zodpovednosť nás ako dospelých ľudí deťom dávať tieto informácie. Dávať im poriadne informácie, riadne, ako pravdivé informácie, nevymyšľať si, aby potom znova sme museli mať tú konverziu o dva roky alebo niekoľko rokov, keď bude problém.

SPEAKER_01 36:38

Aby ten problém nevznikol, že taká prevencia. Rozprávacia je prevencia. Áno, určite. Ešte si spomenula vlastne tie nálepky na skrinkách a ja som si to poznačila, že vlastne to sa tak hrdíte, že tiež máte neviem, koľko, deviať jazykov. V deviatich jazykoch tam máte tie inštrukcie. Áno. A vieš v ktorých?

SPEAKER_00 36:56

Áno, je to slovenčina, kodifikovaná romčina, tu vysvetlím, prečo máme kodifikovanú romčinu máčinu, Ukrajčinu, angličtinu, vietnčinu, arabštinu, nemčinu a ruštinu. Máme teraz. A to často vzniklo z potrie daných lokalit. My máme lokality, kde sa hovorí len romsk a maďarsky Máme lokality, kde sa hovorí ukrajinsky, že naozaj veľa okranských detí na školách. V Bratislave aj tá vietnčina je veľmi podstatná. Vietnamci sú národnostná menšina, takže nebudeme to ignorovať. Čo sa týka tej romštiny, tak máme kodifikovanú. To nám pripravila škola v Košica, ktorá aj vyučuje v kodifikovanej romčine. Ja som sa snažila pokryť preklady aj Ju Slovenska a potom šarish a to okolie. Žiaľ tie preklady romskovi boli od obce k obci iné. Takže ako keby sa snažíme ešte komplexne nejako poriešiť. Ale chceli sme mi priniať aj ten romský jazyk, aby bolo jasné, že naozaj máme tu pol miliónna ľudí, ktorí hovoria romsky nejakým dialektom, ale hovoria. A ja celkom pre mňa tá práca s marina zovskou komunitou je veľmi podstatná, čo sa týka tejto témy. A ten jazyk je nádherný. Že to je niečo, v čom ja musím povedať, že to je úplne mo srdcovka pomimo toho celého menštruačného, že vlastne ten jazyk sa mení aj to, ako sa pomenová tá menštruacia. Je napriek tomu, že my sa snažíme stále ako keby učiť ľudí alebo hovoriť ľuďom, že pomenovávame to správne, volejme to menštruacia, ja vidím, že v tých prízvuk sa krásne veci vytvárajú, že ako sa to mení, že ako vlastne nazývajú tú menštruu, ako to má slova. Je podľa mňa úplne úplne nádherné s tým pracovať. Takže tie jazyky máme a vlastne tie nálepky pomenovávajú, hovoria o projekte, ale aj vlastne ukazujú, ako použiť skrinku a použiť tú menštručnú vložku. A je tam taká informácia, že zobac si koľko potrebuješ, že je to tu pre všetkých. Ak máš možnosť doplniť, tak to doplň tú skrinku ty sám a tak ďalej. že ako keby také trošku, že ahoj tu som a na to slúžím.

SPEAKER_01 39:01

A ste momentálne v takom štádiu, že teraz sme spokojní s tým, čo robíme, ale bo ste takí, že ešte by sa dalo viac a chceme ešte aj niečo iné.

SPEAKER_00 39:13

Já som myslím si, že to je možná úplne inú tému, ale taká nejak stabilizácia tej práce v tom nezisku. že ja by som tiež veľmi ocenila, keby sme mali stabilný rok a vieme presne, čo sa deje. Zároveň táto téma je taká nezastaľná, celkom to vybuchlo aj na Slovensku už, my už to robíme 6 rokov, že to nie je že nové. Ale pekná vecala minulý rok, je tá, že sme spolu s bankobistickým krájom a s jedným reťastom sme spolu založili iniciatívu za dôstovanú menštruáciu a tá iniciativa má advokačný charakter alebo plány sú také advokačné kroky. V tej iniciatí združujeme súkromný verejný a neziskový sektor. A presne toto je ako keby tá idea, že áno, my sme v dôstovná menštrucia v intimite vedeli robiť tie naše veci a pokračovať. My zároveň cíti, že ak som povedala, nemôžeme niesť celého systému na našich ramenách, pretože väčšina neziskoviek na Slovensku to tak drží, aj veľkých, aj malých. Ako keby skúsme zapojiť tie rôzne sektory, s tým, čo dokážu tie sektory priniesť, pretože my dokážeme priniesť odbornosť a nejakú skúsenosť, prácu s ľuďmi. Zároveň sú firmy, ktoré majú peniaze, sú firmy, ktoré majú možno aj nejaké rozhodujúce schopnosti. A potom máme inštitúcie. My tu naozaj tu máme ministerstvo. Má tu inštitúcie, ktoré reálne dokážu prinášať tú zmenu. A keď sa možno to zne veľmi najivný, ale keď sa všetci spojíme, ono sa to dá. Je to možné. Takže plán je taký, že áno, budeme robiť tieto advokačné kroky. Nechcem byť v tom len negatívna, ako často strah hovoríme, že nič sa tu nedá. Áno, máme tu nejaké bariéry. Zároveň prekvapivo v tej iniciatí sa stretlo celkom veľká kopa ľudí, ktorí vlastne a opäť tam sa dostane k tej zodpovednej osobe, alebo aj za tú firmu, alebo za tú štitúciu niekto to reprezentuje tú tému a ako keby nám možno to nadšenie nám pomáha sa posúvať ďalej. Takže som veľmi zvedáva, čo z tohto vznikne. Tento rok koordinujem iniciatívu. Budeme mať kampaň kudňu menšturačného zdravia 28. maja uvidíme, ako to pôjde. Takže aj vlastne na ta iniciáva je pekaná, že každý z nás sa venuje nejakej inej téme. Niektorí sa venujú viacej vzdelávaniu, školstvu, iní sa venujú zdraví. Potom tam máme rôzne náboženské organizácie, máme rôzne kultúrne centra. Ná naozaj, že tam je ako keby celkom variácia, čo sa týka toho záberu a potom ja to dokážeme tak celkom plošne. Plošne. Tak vočom. No a zároveň, my sa venujeme celkom vo veľkom európskej iniciatí, ktorá tiež združuje tieto mančitačné organizácie v každej krajine. Tam tá európska advokácia je podstatná a myslím si, že prinesie viacej zmien, ako by som očakávala sama od seba na Slovensku na sleduch piatich rokoch mám celkom vysoké očakávanie od toho. Takže myslím si, že veľa dobreho príjde. Dnes to povedal, že z vrchu, ale že myslím si, že ako keby spoločne, keď pomenovávame to menštračné vylučenie, pretože aj v Európe sú rôzne krajiny s rôznymi potrebami. Na západe sa viac riešia, ako sme spomínala to Holandsko je Francúzsko, tam sa viacej riešia napríklad toxické látky v menštračných potrebách a to, že vlastne potrebujeme vedie, čo sa nachádza v tých potrebach. My zase tu to riešime skôr to. A my sme ich vôbec mali. Aby sme vôbec mali. A že vlastne aj taká téma, že teda keď vieme, že ľudia používajú potok ako hlavný zdroj vody, tak ja nebudem ponúkať menštračné kaličky a novavičky, ale že sme rádi, že máme tam proste tú vložku, ktorá sa dá odlepiť a je vlastne zdravotne najmenej závadná zo všetkých potrieb a vlastne vie sa vyhodíť a da sa nová. Takže toto sú ako keby rôzne témy, ale snažíme sa tak Európsky celkovato poňať, že aká je potreba v Európe čo sa týka menštračného vylučenia.

SPEAKER_01 43:12

Ja som si tu ešte označila jednu vec, možno teda odvecia, ale tak stále sa bavíme o tomistom. A mňa to sa mu tiež tak prekvapilo, pretože nemám v blízkom okolí niekoho, kobieto riešil. Ale presne, že dievčata a ženy s zdravotným znevýhodnením, tak tie majú ešte poviem to tak, že to je vylúčenie na NT. Že proste tam je to ešte znásobené tým, že keď je pripúdané k invalidnému vozíku, tak tie vložky preňúne ideálne riešenie. Ano.

SPEAKER_00 43:47

My celkom v našej práci sa venujeme intersekcionálnemu prístupu a ten práve sa zameriává a vysvetlím, ten sa zameriava na to, že tie formy vylučenia. alebo bariér môžu byť rôzne. A to môže byť presne zdravotné znevýhodnenie, to môže byť nejaká finančná, socioekonomická situácia, to môže byť rozdiel čo týka národnosti, etnicity. Ale vlastne vo veľa veciach je to aj rozdiel častýka rodu, keď už nám rozprávame o nejakých platovej rovnosti na Slovensku. Podobne, že tam ako keby v každej tej osobe vstupuje veľa faktorov, ktoré vlastne ukazujú celý ten obraz, kde sa tá osoba nachádza. Ako som na začiatku povedala, že ja možno som mávala vždycky prístup k medčným potrebám. Ale napríklad to zdravie je pre mňa veľmi ťažký krok, že nedokážem dostatočne sa dostať k tým výsledkom, ktorý som potrebovala, že budem chápaná, budem videná a bude môj zdravotný stav riešený. No a čo sa týka tohto zdravotného znevýhodnenia, ja som veľmi rada, že otvárame túto tému a ja som veľmi vďana trávskému kraju práve, pretože vlastne so spustením tej kampáne, že budú mať menštračné potreby na školách, oni tam prizvali aj školu, ktorá má aj deti so zdravotným znevýhodnením. A vtedy práve ten triťaca, ktorý som spomínala, poskytov menštračné novavičky. A tam ako keby sa mení opätný argument, že my vidíme, že tam presne tá vložka je komplikovanejšia. A vidíme, že tie menštračné novavičky vyhovujú viacej. A to je presne to, kde sa dosteme úplne na začiatok. Každý by mal mať prístup k takým potrebám, ktorí im najviac vyhovujú a mali vedieť, aké sa nachádzajú na trhu. Nemal by tam byť ako keby finančná záťaž, samozrejme, že vlastne budú si vedieť dovoliť buď tie alebo tie. Vieť, že tota môže veko meniť a vedieť, že vlastne netreba zostať pri tej jednej potrebe a že vlastne hľadať to, čo je to najpohodlnejšie. Podľa toho, ako my máme telesnú potrebu. A teda, keď je tam nejaké zdravotné znevýhodnenie, tak tá telesná potreba je jasne daná, že tak toto mi vyhovuje, toto mi nevyhovuje. Ale dosť podstatne je napríklad hovoriť o neurodivergentných dieťoch, dieťach s autizmom. Tamto prežívanie menštruácie opäť iné, ako je u dieťaťa, ktoré ten autizmus nemá. Všetkom treba horiť. Takže áno, ono to teraz bez dnešne strašne dramatický. Ale že ako keby to menštračné výročenie sa môže diať naozaj obrovskému množstvu ľudí.

SPEAKER_01 46:17

Áno. Takže netreba to vnímať iba tak, že sa týka, teraz to poviem tak veľmi zjednodušenie iba východu Slovenska istých lokalít, ale že naozaj to nepozná geografiu ani naozaj, že by som to povedala, finančnú vrstvu.

SPEAKER_00 46:34

Presne tak áno. Samozrejme, my vieme, že tá chudba na tom východe je naozaj silná. Ja zase musím povedať, že z našej praxe ráda to takto presne ako destigmatizujem, ale na východe opäť je ale z tá chudob vnímaná, že je to, že ľudia o tom vedia a rozprávajú sa o tom. A práve veľa krát, čo ja bojujem na západe, je to, že povedia, že my tu tento problém nemáme. Nemáme. Uno zatlkať zatlkať. Presne. A pri tom my vieme, že naozaj my máme menšračné skrinky aj v Bratislave, aj na školách a sú aj mestské časti v Bratislave, ktoré majú vyššiu mieru ľudí, ktorí sú dajme tomu na nejakom ohrození chudobov alebo nejakým materiálov nudzy. Máme skrinky v Nitre. Máme skrinky na Jhu Slovenska. Dovenskej stredy, včera som myšla v Šamoríne na škole. Že naozaj, a opä to nemusí len chudba, prostě ako že ten záujem tam je. A veľa krát, už keď sa rozpráva, daj tomu súčasť toho maštorného vylučenia aj tá stigma a ten život tej stikma tam nemôžeme byť definovať, že na východe sa stigma horšia. Tam neviem na základe, čoho by to niekto povedal. A rada sa s ním o to porozprávam, ale aj nevidím tam ten argument, že prečo by niekde to malo byť silnejšie. Prečo to je napríč celou, aj mimo Slovenska, to je napríč celou Európou. Takže hej, presne tak. Lebo tam je ide, že samozrejme tie skrinky máme na východe, ale je tam tá idea, že my len tu tam na východe, tam ďaleko sa to niekde nieje. Áno, ale nie ono je tu medzi nami.

SPEAKER_01 48:04

Je to všade. A čím viac o tom vieme hovieť, čím viac takých majstrov, ako bolďové, to bol taký veľmi pekný príklad. Tak sa bude aj našim deťom, a aj tej generácii po nich lepšie, nielen menštruovať ale ajť. Súhlasím, absolútne. Takto pozitívne by som to ukončila. Určite je ešte veľa tým, ktoré spolu môžeme rozobrať a možno si ta zase niekedy zavolám, potom zhodnotíme tú iniciatí, ako dopadla. Ďakujem ti veľmi pekne, že si prijala pozvanie a že si trošku zase otvorila obzory ľuďom aj o menšturačnej výlučenosti a všeobecne aj o menštruácii. Ďakujem veľmi pekne. A vám chcem ešte raz poďakuje, že ste nás sledovali alebo počúvali. A kto sa chce dozvedieť viac o ženských témach, napríklad aj o menštruácii, tak s mojím kódom dominika 30 máte na estanku predplatné ročné šármu so vzľavou. Tak sa dostanete aj k článkom, aj k zdravotných témach sa venujeme. Takže ďakujeme.