Sandra "dejepisinak" Sviteková: V podprsenke predáte pozornosť lacnejšie

Influencerka Sandra Sviteková, ktorá svojím obsahom "doučuje" státisíce ľudí z histórie, sa otvorene porozprávala v relácii Ženy so šarmom s Dominikou Svetlíkovou o tom, aké to bolo ísť s kožou na trh, ako vníma jej mama urážlivé komentáre pod príspevkami, o tom, čo jej zmenilo život aj o tom, ako sa jej darí v práci aj v súkromí.

Celý rozhovor vo video podobe nájdete na webe www.sarm.sk, prípadne ďalší zaujímavý obsah nájdete na Facebooku, Instagrame, či TikToku Šarmu.

Transcript

SPEAKER_03 0:05

Často hovoríme, že aby sa historia neopakovala a potrebujeme ju dobre poznať. A mne sa veľmi páči profil Sryekovej, ktorá nielen mladý ľuďom pripomína tú históri a vyberá možno aj zaujímavé veci, ale aj také, na ktorej sme nemali zabúdať. A som veľmi rada, že priala pozvanie ku nám dožien so Šarmom a vítam ťa u nás.

SPEAKER_01 0:28

Áno, ajďujem krásne za pozovanie, som moz rada, že tu môž byť.

SPEAKER_03 0:32

Ja som tiež veľmi rada. Dokonca poviem takú zákolisú informáciu, že mám kolegu, ktorý tiež robí podcasty a relácie a hovorím, že teraz ako som sišľ, by si sa všimol a hovorím, že ako si sa knezdostala, lebo že ja sa k neužnažím dostať dlhšie, ale nedarí sa mi to. Da hovorím, že bola som na správnej tlačovke správny čas.

SPEAKER_01 0:52

Áno, stretli sme sa na tlačovke a si ma vlastne hneď tak vymákla. Pri odchode, takže ja sa musím priznať, že mne keď ľudia píšu e-maily, tak to je také, že niekedy odpoviem hneď, a niekedy odpoviem tak, že nikdy.

SPEAKER_03 1:10

Takže možno kolekam bude v tej druhej skupine. Je to veľmi možné, že v tej druhej skupine. Ja mám tiež rada takýto osobný kontakt, ale ty vlastne prostredníctvom tých sociálnych sietí prinášaš informácie ľuďom. Práve opačné, že nie je tam ten osobný kontakt, že kedy si možno chcela byť učiteľka, som také sa niečo dočítala.

SPEAKER_01 1:32

Ja som aj vyštudované.

SPEAKER_03 1:33

Áno, je vyštudovaná. Takže ty tam vôbec nemáš ten osobný kontakt. A ako si si zvykala na to iné, možno to educatívne.

SPEAKER_01 1:42

Ona je to vlastne taká virtuálna škola, to čo mám. Bez tabule, bez hlaví, bez kriedy, ale za to sú tam ako tudenti. A zvyknuci na to pre mňa bol zočiat náročné kvôli tomu, že som jedna bola z takéhoto technického rámca. Núca učiť sa čo najrychlejšie povedať ten obsah kvôli nejakej tej postprodukcii čiže čo najmenej breptov, aby som s tým potom mala aj menej práce, dávať si pozor možno aj na tú spisovnú slovenčinu, aby neboli nejakým spôsobom rozhodení moji diváci. A potom zároveň aj to, že nemám tú spätnú väzbu hneď live, ale mám ju vlastne v tých komentároch, čiže nerozprudím až tak tú diskusiu, ako sa to dá na bežnej hodine a potom z toho nezikne niečo pohodnejšie, niečo by možno malo ešte nejakú tú väčšiu hodnotu pre tých divákov. A zároveň, s čím som mal za začiatku určite problém, bolo aj to, že tá kritika, že nejak sa tak, že vystaviť ľuďom i z kožov na trh.

SPEAKER_03 3:00

Tieda má maximálne 30 ľudí, ktorí môžu dať nejakú takú možno negatívnu spätnú väbu, ale ten internet není obecný.

SPEAKER_01 3:09

A síca ako že detka sú presne, že síce decka sú veľmi úprimné, ale zároveň je tam aj nejaká taká hierarchia, hej, že nedovolia si k tomu učiteľovi možno, alebo učiteľ je tak ako bežný človek, ktorý je schovaný za nejakým anonymným profilom na YouTube. A toto bolo pre mňa také zaujímavé, že čo všetko sú ľudia schopní riešiť, čo všetko im prekáža. A ako vedia byť zároveň aj konštruktívny veľa krát, čo som si snažila zobrať naozaj z spätnej väzby, napríklad na moju výslovnosť, alebo keď som spravila aj nejakú faktickú chybu. Nebateľ sa jednoducho sa opraviť, priznať to, napraviť to a ísť ďalej. Ale potom boli áno, samozrejme, aj veci to, čo ja nezmením. Napríklad to, ako vyzerám, či som niekomu sympatická, nesem niekomu sympatická, či pôsobím bohorovňa alebo akoľvek čiže.

SPEAKER_03 4:10

Toto všetko sa tam riešilo jasné. A bola si nejým spôsobom možno niekde pripravená na to, pretože ako tie sociálne sieťia, ten internet funguje, alebo napriek tomu, že to na začiatku zaskočilo.

SPEAKER_01 4:27

Vedela som v tom čase, ako to funguje, ale áno, keď sa to dotkne človeka napriamo, tak je to preca len taký jedinečný zážitok. Ale myslím si, že väčší problém by som mala s tým, keby to bol niekto blízky. Nie ja. Že ja si ako keby že na seba nechám viac možno naložiť, že viac znesiem, ale keby niekto z mojich blízkých ľudí, ktorých veľmi ľudím, mal povedšť profil, tak tam by som. Tam by som s tým mala asi väčší problém.

SPEAKER_03 5:00

Čiže napríklad svojim blízkým zakazuješ komentárov sekciu, lebo zrejme aj oni trošku trábi.

SPEAKER_01 5:05

Zakazovať im to nemôžem ale stalo sa mi už aját s mamou, že keď videla niečo na Facebooku, tak začala mi to potom ešte doma dodatočne rozoberať so mnou, že čo si myslí a že ma vôbec nepoznajú. Ale tak potom zase aj poviem, že máme šaký pozriť aj tým až kopec krát proste pred súky na ľudí a povie, že to čo je, alebo tá ako vyzerá, a nezamysliš sa nad tým, že je to tiež niekoho dcera, alebo niekoho partnerka a jednoducho, že sa to nemôže, ale že taký sme proste a nemôžeme sa zapačiť každému, nemôžeme byť u každého obľúbený, to proste nejde. To by sme robili potom niečo asi zle.

SPEAKER_03 5:46

Asi áno. Ale mne sa páči, ako si povedal, že aj tým niekedy niekoho komentuješ alebo proste máš na niekoho už vyhranený názor. Len rozdiel je v tom, že tva mamina si nekomentuje tým ľuďom tie prvky.

SPEAKER_01 5:59

Áno, mám v tomto šťastie, že moja mamina je jedna z tých, ktorí nie sú aktívni na Facebooku spôsobom, že by sami písali. On iba pozerá, ona je len ten tichý tichý pozorovateľ na spolu. Ale ona tiež ako si pozrie kadečo a veľa krát aj prepadne napríklad dezinformáciám. Takže to potom vysvetľovať je tiež zaujímavé, pretože s mojim ocinom sú tá generácia, že oni, keď vidia niečo v telke alebo na internete, tak to automaticky berú, že to je overené, že to má rovnakú faktografickú váhu a výpovednú hodnovernosť ako televízne noviny, napríklad v nejakom serióznom médiu v telke. A nevidia ako keby možno ešte ten rozdiel medzi tým, že niekto si môže dneska aj založiť vlastnú stránku, nemajú asi takúto nejakú digitálnu zručnosť alebo kritické myslenie rozvinuté. Ale to príde časom, keď sa to pomali trpizlivo vysvetľuje.

SPEAKER_03 7:00

A nechajú si poradiť?

SPEAKER_01 7:03

Nechajú si poradiť, ale sú samozrejme aj temy, kde do toho vstupuje už nejaká predpojatosť a majú skôr sklony veriť tomu druhému, ale to tiež na to treba trpezlivosť, že pomalinky vysvetlovať a hlavne nech sa to nejako nezvrtne do nejakých osobných súbojov v rámci rodiny, že ja sa vždy snažím tak skôr územniť alebo ako sa to povolá. Mediárov.

SPEAKER_03 7:31

Áno, áno. Tpezlivosť je podľa mňa presne v tom špecifickom odvetvi, ktorom sa ty na sociálnych sieťach venuješ dôležitá. Pretože často sa stáva, že tí komentári sa pású do úlohy minimálne 90 rohnakom a vysujú si tiež dejní po svojom a teda mám potrebu o tej svojej pravde hovoriť alebo teda písať. Takže trenuješ si to, že aby si im si nesrobia palca, aby si im teda niečo odpísala.

SPEAKER_01 8:06

Ono ako ja rada hovorím, že ak by sme zobrali človeka, ktorý povedme, že 20 rokov svojho života sa dopodrobná venuje napríklad Napoleónovi, tak určite bude podľa mňa vedieť, bude mať náčítané napozerané dokumenty a tak ďalej. Bude vedieť o tej téme podľa mňa určite viac ako ja. Pretože ja som, ako som spomínala učiteľka, ja mám magistra dvojkombináciu históriu s filozofiou a ja sa proste špecificky orientujem, teda špecificky, ja som skô na to všeobecné vzdelávanie, že vedieť vysvetliť z každej témy niečo mám síce ja z také svoje obľúbené, kde viem o trošku viac, ale že on je to v poriadku, keď príde niekto takto, že pozri ja mám toto, toto, a prišiel áno, niekedy cítiť, že príde si ten človek, akože pre svoje ego niečo dokázať a že spraví dobre, ale ja s tým nemám problém, že ja mu to uznám. Ale že by som nejak každému, to už som v takom štádiu, začiatku som na áno, odpisovala. Hlavne som sa snažila aj tak zdvorilostne, že naozaj každý komentár, že keď by niek napísal, že prvý, alebo prvá, že prvý komentár, tak som sa snažila hneď odpísať, že joť ďakujem alebo dá tam to srdčko. Dnes už som v takom štádiu, že to už kapacitne nestíham. Ale skôr, keď si nájdem čas na niečo odpísať, tak to sú naozaj buď veci, ktoré sa priamo nejako dotýkajú agresívnym spôsobom alebo možno násilným spôsobom nejakej menšiny alebo ľudí, ktorých proste, ktorých sa nemôžu nejako obrániť. Prípade je to nejako výrazne protimu hodnotovému presvedčeniu a rámcu. Alebo potom, keď príde naozaj k nejakému úplne zlej interpretáciu nejaké zlému vysvetleniu. A to je už úplne jedno, že v téme tej odbornej, alebo je to niečo, čo sa týka mňa, čisto, ako Sandry svíkovej depisu inak, tak to si to väčšinou vyberám.

SPEAKER_03 10:16

Mne sa páči, že. Páči sa mi, že máš 60 tisíc sledovateľov, pretože podľa mňa takéto profily, ako aj tvoj, by mali mať čo najväčší zásah. Mňa to niekedy potom tak mrzí, že od si pod realitý show má 200-300 tisíc sledovateľov a proste také to hodnoty ako keby ťažšie získavajú tu priazne tých ľudí, ako si vnímalý svoj progres.

SPEAKER_01 10:46

Ono je to možno akože aj tým zapričené, že. My takú kontroverziu nespôsobujem na tých sociálnych sieťach a nestrávame až tak pozornosť. Lebo ja tiež keď vím, že napríklad na tom instagramový profil je trošku viac taký, že aj osobný. Na ten juku dávam čisto iba vzdelávací obsah pre študentov učiteľov a pre všetky generácie, ktoré sa chcú dozvedieť niečo viac historie. Ale na instagram dávam niekedy aj zo súkromia a tiež vidím, že keď tam prídam niečo napríklad, že ako cvičím, povedme, že som v športov podprsenky, tak vidím, že tam tá interakcia je úplne iná trafika. Čiže ako sa to povie, že sú prosté veci, ktoré predávajú tú pozornosť lácnejšie a niektoré, ktoré sú možno hodnnejšie. Možno si s tým človek dá viac práce a nezaujmu len tak, hocého. A aká bola tá otázka, že ako som.

SPEAKER_03 11:48

Ako vnímaš tý svoj, že to bolo, že prišlo nejakému momentu, kedy to nejno rápíne narastla. Bo je to taká postupný náraz záujmu od teba?

SPEAKER_01 12:00

No, ja si dovolím povedať, že ten taký najväčší predelovací bod bol niekedy okolo koniec roku 2019 a rok 2020, kedy vlastne začala pandémia. A tam bolo ako viacero takých tých momentov, ktoré mi pomohli. Jednak si spomínam, že SajFarm zavolal do level lama si s ním zahrať na PlayStation Kráše. A to bolo to bol vlastne taký ten bod, že mi priniesol dosť veľa sledovateľov a zároveň aj ako keby na tej komerčnej báze spolupráci to dosť veľa prinieslo. A potom som sa dostala viac medzi študentov, medzi rodičov a medzi učiteľov, keď bolo distančné vzdelávanie. Tam som videla naozaj ten najväčší posun, že neviem, či to bolo tým, že naozaj bolo potrebné náchlo niečo vymyslieť, že ten presun na ten Zoom alebo cestí, ako proste deti stali doma zavreté aj s rodičmi a zároveň sa museli vzdelávať, že tak či zo začiatku ako pomohli tie videá, že sú niekde, že niekde na tom internete voľne visí nejakelávací obsah, s ktorým sa dá povedme pracovať, či už takže si to človek len pustí a nasáva. Direktívne iba tie informácie, alebo niektorí učitelia to normálne zadávali aj ako úlohy ako práca s videom. Čiže toto bolo také pre mňa asi som videla tam najväčší posun aj na počte odberateľov, aj na spätnej väzbe, a najmä na tom, že ako ma začali rozhodávať možno aj ľudia na ulici. Takže tam by som dala takýto historický vrazník. Predejepís inak a odstí to ide ako tak pomalinky. Mám aj také, že stagnujúce obdobia. Čo podľa mňa úplne prirodzé ako v každej oblasti života, či už v práci, alebo aj keď som tu spomenula to cvičenie, alebo aj možno nejaké vzťahy a zdravie, že jednoducho niekedy sme, niekedy to rýchlejšie sme na vrchole a je to taká sinusoída niekedy. Niekedy zastagnujeme a potom zase príjde nejaký rast alebo pád.

SPEAKER_03 14:22

Áno, áno. Ty si momentálne spokojná s tým, v ktorej sinusóde sa nachádzaš?

SPEAKER_01 14:28

V ktorej oblasti života záleží od toho záleží. Ja si to rozumieť, že pracovne. Pracovnie. Pracovne asi áno. A áno. Teraz som taká v sebe, že je to tak, ako to je v iných oblastiach a preto ani nemôžem viac na seba tlačiť na tej pracovnej rovine a môžem robiť to, čo momentálne vládam. Lebo viem, že naviac proste teraz ešte nemám.

SPEAKER_03 15:02

Takže súkromne je čo asi, kam sa posúť výcov.

SPEAKER_01 15:05

Sukromie presne, súkromie bolí pády. A som momentálne v takej v tej fáze, že by som povala, že aj to duševné zdravie, že sa dávam dokopy, že jednoducho už dúfam, že zadila som dvojé dna. A že dúfam, že už teraz som sa ako tak trošičku už odradila aj od toho 35. dna, že už ide tá sinusovi na hore, ale tak tiež predpokladam, že to bude takto hej. Tak je to stále asi vyžívate.

SPEAKER_03 15:36

Jasne. A vidí sa presne, to je to, že vôbec by to človek nepovedal, že áno. Že človek, keď ťa aj stretne, aj keď či ťa vidí na tých videách, my netušíme, čo všetko je za tým.

SPEAKER_01 15:49

Presne, je to tak. A to možno to rozoznávajú iba najbližší priatelia, že vedia, že niečo nie je v poriadku s človekom, ale podľa mňa každý, kto prekonáva nejaké ťažšie obdobie po duševnej stránke, má v sebe neustále taký ten vonkajší tlak na to, že tváriť sa navonok, že všetko je v pohode, lebo lebo ani my, ktorý prechádzame týmto obdobím, sa nechceme pri každej príležitosti proste rozplakať a každému veša na nos to, že čo námi, ako sa cítime. A veľmi rádi v týchto obdobiach aj vyťesnujeme a aj nejak unikáme sami od seba. Takže stretnúť sa sám so sebou pri každej možnej príležitosti. Nie je podľa mňa vždy vždy dobré a preto sa možno aj tak trošku ako že pretvorujem, že násadíme ten úsmel. Ale zase veľa krát je to aj také, že človek sa dokáže proste aj napriek tomu težiť, že. Áno, že nie všetko najhodno. Presne.

SPEAKER_03 16:54

Ale je to tak proste, ako keď človek má tieto zlé chvíle neznamená, že nemôže sa aj dobre zabaviť niekde.

SPEAKER_01 17:03

Presne, presne.

SPEAKER_03 17:05

No a čo sa týka vlastne toho obsahu, mesa páči, že sa venuješ rôznym oblastiam a ideš koľkokrát aj tak, že niečo rezonuje, tak spravíš na to video. ktorá časť toho, si sa spomenula, že máš svoje také obľúbené veci. Je také, že sú veci, ktoré najrodšie by si ja nerobila, alebo že vase toto mám významne rada, že keď idem toto riešiť.

SPEAKER_01 17:32

Čo by som najšejšte nerobila, čokoľvek z svetovou vojnou. Ja mám tiež rada tú tému, ale tam je už rôznych možných zdrojov, či už dokumentov, iných kanálov, každý to žiada, každý je tým úplne cyklicky posadnutý tou témo. Ja viem, že čokoľvek z témi druhá svetová vojna vyťahne, bude to mať súper na prezete. To normálne, že vedať ruku dohn. Ale neviem, prečo to tak je. Pretože podľa mňa ako celkovo to 20. storočie je podstatné. A možno je to tak celým 20. storočí. Nevyskúšal som ešte, že čokoľvek je 20. storočia vyťahnuť, ale mám pocit, že tie národné dejiny bývajú niekedy také, že buď nič. alebo že extrém, že napríklad že slovenský štát. Ale proste neviem, napríklad. Dnežná revolucia mi nepríde taká, že by ľudí extra bavila. Že to je skôr tak, že vedia sa tam rozcítiť, keď je to podané takým takým spôsobom, že to viac trafia, je to srddečko, že to ide cesté emocie. Ale je to taká noža, ako pre nich možno nudá téma, že nie je tam žiadna drámička, žiadna telenovela až taká. A tým, že to bola ako nežná revolúcia, tak je to také, že žiadna krv, ak neratame 17. v Prahe ako zládných študentov, nie je to taká štandardná revolúcia, keď poznáme zdejní. Takže a čo je moja obľúbená téma, čo sú moje oblúbené témi? Ja veľmi rada robím čokoľvek, čo sa v súčasnosti stane. A nejak poukázať korenie toho do minulosti, že aby naozaj ľudia lepšie pochopili, ako sme aj identite toho národu alebo krajiny, alebo celkovo ten proces, ten ja, ktorý sa odohráva teraz, a či už je to nejaký konflikt, alebo ja neviem, keď sa napríklad aj záseká tá dopravná loď v súvedskom prielive, že prečo prečo zrazu ako všetko to tak ochromilo a prečo zrazu boli niektoré veci dráh, že vysvedli za tým tú históriu aj geografiu, veľa krát sa mi napríklad aj stane, že idem na to tak interdisciplinárne, že jedno s druhým súvisí. Teraz napríklad, keď sú vyššie ceny zapalivá, tak tiež som tak rozmýšľala nad tým, že idem sa zviezť na tej téme, že lebo keď bol arabsko-izraelský konflikt, áno, tak ono teraz bola už takáto kríza a bola dokonca taká kríza, že aj Američania, ako že nemali čo tankovať, ale napríklad, že Holandania, že mali prázdne dielnice a ľudia chodili normálne cez Vikend s deťmi hráť na dielnice, že bola v 20. storočí už takáto jedna ropná kríza.

SPEAKER_03 20:40

Áno zazrela presne jedno také video, kde myslím, že to je brit, ktorý tiež takto má taký vtipný prístup k tomu a hovorí, že áno teraz vám vysvetlím, aby ste neboli hlupučky, tak to tak spiešne povie. Prečo a toto sa deje a presne tam hovoril, že toto už sa teraz stalo. A niekto z toho nepoučil. Takže podľa mňa to by tiež mohlo vyletieť.

SPEAKER_01 21:06

Áno, áno. A inak takéto temy tiež ako že väčšinou vyletujú. Akorát, že nepri každej sa cítim dostatočne, že by sa mala k tej téme načítané, že by som k tomu vedela prezentovať. Napríklad teraz ako je konflikt medziánom a Amerikou, tak tam som taká, že je možné, že keď si za to zasadniem, že tak by som spravila nejaké video, ale myslím si, že už vedy keď je najväčší dopyt, tak to sú nejaké väčšin, keď se niečo stane, že prvý týždeň, že udi to zaujímavé, že to je klikateľné. A potom keď človek prepasuje už tak to okno okno, tak už sa tak nepozerá. A potom niekedy si napríklad myslí, že ešte môžem dolovať z tej témi, že ešte jedno video aj druhé a potom už to druhé ukaže, že dobre, že už dosť už táčilo. Už dajú spätnú väčšinu. Už áno.

SPEAKER_03 21:57

A tu musí byť aj dobrý stratek prostě aj. Ešte sa aj trafiť možno, že čo z tej danej témi vyberieš pre tých ľudí.

SPEAKER_01 22:08

Áno človek musí byť aj taký, že schopný si to rýchlo všetko naštudovať a vyprodukovať. To je takí ako novinári podľa mňa majú veľa krát, že keď idú niekam live pokrývať nejakú tému, tak je to dosť aj o improvizácii. Takže tu je to tiež také. Ja mám jednoduché to, že keď sa čokoľvek stane, tak ja môžem izhneť po tej prvej história tej krajiny alebo história toho konfliktu. Ale áno, ale potom bývajú aj temy napríklad pri Grónsku, kde som počas histórii Grónska došla na ďalšie odbočky. ktoré boli tiež podľa mňa zaujímavé, o ktorých som ani dokonca netušila. A dala som to ako taký bonusový obsah. Čiže aj také to zostane.

SPEAKER_03 23:02

Teraz by úplne uvedelá myšlienka, ale ten som presne už viem. Chcela som sa spýtať, že si hovorila, že niekedy si musíš viac načítať, ako možno v priemere sa pripravuješ na jednu takúto reláciu. Závisí to od toho, že či je ti tá téma blízka, alebo od čo toho možné aj závisí.

SPEAKER_01 23:20

Závisí to určite. Tá heuristika, ten zber tých prameňov, závisí od toho, že k čomu, koľko čoho nájdeme, naakoľko sú to relevantné. Povedal by som, že naľko majú veľkú váhu, tie zdroje, že keď je to nejaký proste miný článček niekde na nejakej pofidarnej stránke, tak to viem hneď, že dobre, to je proste nejaký hoxik, alebo nejaký mýtus príbeh legenda. Ale keď ako nájdem zdroje, poveda by som, že s väčšou hodnovernou váhou, či už sú to napríklad aj štúdie, monografie a podobne, tak do toho viem, že sa môžem proste pustiť aj s čistým svedomým, že bude to viac pokryté aj v tých zahraničných zdrojoch. Málo keď čerpám zo slovenských zdrojov, to naozaj iba keď ide na nejak naše téme národné dejiny. Väčšinou teda využívam pri písaní scenárov angličtinu alebo niekedy aj nemčinu. A ešte keď som niekedy v tom procese toho písania, trvá mi to väčšinou tak asi 10 dní. 10 dní, týždňa až dva, ale keď som niekedy v tom procese, tak sa mi stane, že buď tá téma nejako postupne vypršia, že si poviem, že už je ok, že tak všetci už sa k tomu vyjadrali, že nemusím, akože ešte aj ja, to sa mi veľa krát stalo, že som nakon zabalila takto videá. Alebo sa mi stalo dokonca aj také, že to ako keby neviedlo tým smerom, akým som pôvodne ako že chcela. Prestala som v tom vidieť nejakú tú pridanú hodnú pridanú hodnotu, hej, nejakú tú využiteľnosť. Ale najviačnejšie je pre mňa to, že ja môžem vlastne stále spracovať ten vzdelávací obsah, ten to kurikulum, ktoré je v školách. Mám výhodu, že tým, že som vyštudovala a učiteľov, tak viem presne, podľa výsledov, že čo sa učí, alebo respektíve aké sú tie okruhy, aké je ten výkonnostný štandard. Takže tam sa proste v tých témach veľkých dá prakticky odspať do čokoľvek.

SPEAKER_03 25:34

Napadli dve ďalšie otázky. A tu prvú dám iba takú rýchlu, že chodíš ešte do knižnic?

SPEAKER_01 25:40

Do knižnic chodievam do univerzitnej. Ale musím sa priznať, že takže 2-3 krát do roka. Ale mám normálne preukaz a chodí vám.

SPEAKER_03 25:51

Čiže tie zdroje sú väčšinu už online. A druhá taká možno väčšia téma si hovorila, že tie vzdelávacie podklady, povezme to tak, čo pripravuješ. Ideš podľa osnovňakých alebo teda poznáš tie osnovy. Zmenila by si ich? Ja si myslím, že v niečoom je to také, že to už sa všetko udalo, ale aj tam sa možno dá vybrať niečo iné.

SPEAKER_01 26:23

Ono to tak môže sať, že vlastne my sa stále posúvame v čase a máme stále rovnako veľa času alebo rovnako veľkú časovú dotaciu na niečo, čo stále získava viac a viac náobeme. No podľa mňa je na tom učiteľovi, že aby rozhodol, koľko čo mu bude venovať. Či má nejaký zmysel zabíjať v úvodzovkách zabíjať 10 hodín dejepisu v práveku, alebo povedme da do tomu praveku nejak dve hodiny a zvyšok si nejako, že ušetrí a rozdelím vzhľadom na to, čo je podľa jeho názoru potrebné, alebo užitočnejšie pre tých študentov dnes. Oni sú podľa mňa dobre, že vytýčené tie témi a celkovo tie osnovy sú veľmi dobre napísané, ale to neznamená, že to je nejaký. Ako sa to povie proste, svete písmo, ktorého sa treba držať úplne striktne, lebo to proste nevidia podľa mňa. Ale zase na druhú stranu je fér povedať, že ja som neotúčila ani jeden rok, čiže ja nemôžem proste takto hovoriť z vrchu, že čo sa dá podľa mňa a čo sa nedá. Ale napríklad ja, keď by idem učiť, tak by som sa určite venovala viac tým 20. storočia. To ale však neznamená, že by som ako pravý starovek úplne, že skypla, preskočila. Abútne nie len povedme, že tiež sa pozrela. Musíme mať dneska podľa mňa už aj takúto schopnosť toho vedieť, čo najefektívnejšie zúžiť zo všeobecní. Vidím to aj na tých sociálnych sieťach. Úderne, rýchlo, prelajkov. Viem, že niektoré tie vedecké disciplíny a najmä tie spoločensko vedné disciplíny sú náročné v tom, lebo tamto zvádza k tomu, že všetko je dôležité spomenať.

SPEAKER_03 28:26

Áno.

SPEAKER_01 28:26

A nás, ja keď som vyšla z vysokej školy a išla som na prax, na 30 hodín praxe na školy, tak ja som všetko na tých 45 minút chcela spoménúť a potom som zistila, že ako z Jané ste nemani sa dostať do polky mojej prezentácie. A to je ten náraz s tou realitou, že vedieť aj toto vyselektovať, vedieť to zjednodušiť. A hneď nejak vycítiť, čo je ťažisková vec tej témi, alebo čo je naozaj, o čom to je tá hlavná myšlienka pre dnešného človeka, ako to má byť praktické doslova využiteľné.

SPEAKER_03 29:10

Čiže koľkov si pamäta psu.

SPEAKER_01 29:16

Inak najhorš, keď som mala štátnica. Som sa na to učila strašne dlho, a potom po dvoch týždňoch. hlavy to išlo všetko.

SPEAKER_03 29:27

Daže ani pisárka nevie roky.

SPEAKER_01 29:30

Ja som ja mám dobrú pamäť na roky, ale ja sa musím priznať, že ja som sa nikdy tie roky nevedela, pokiaľ to neboli nejaké jednoduché čísla, že 166, že to si človek zapomná alebo tisíc ja som sa vždy musela ako keby naučiť celý ten. príčiný priebeh a dôsledky vedieť si to tak nejako graficky zásadiť niekde na tej liní, na tej časovej priamke, uvedomiť si ešte, že aj čo sa dialo najlepšie, že v iných častiach sveta alebo v Európe. A potom som si tam vedela dať takýto špličku presne špendliček s tým rokom. Lepšie sa mi to takto památalo. Dávalo mi to väčši zmysel.

SPEAKER_03 30:14

Podľa mato je aj lepšie, lebo máš aj to pozadie za tým, že nemáš iba taký ten rok, taký, že vystrelený 1918 iba vystrelaný, že dosiaš pamäť.

SPEAKER_01 30:27

A keď aj keď netrafím presne, povedme, že ten rok, že mám tam nejakú takúto orientáciu okolo 1020 rokov hore dole, tak ale viem aspoň, že kde som, hej, že viem sa zorientovať v tom čase. Ale zase nebudem tvrdiť máma niektoré tak roky na Bifoné, že úplne, že 1, 56, že to máme plňa všetci. To ja stojí stojí mohila na ohle zláchila, hej, že to sme drilovali ešte teda moju generáciu to stihlo. Mám 34 rokov a mámobilku mám takto nabi. Že to sa mňa z rímuje. Áno, kapelický.

SPEAKER_03 31:05

Áno. Áno. Keď to povede. Učím sa so synom, ktorý je štvrť, tak tam tá násobilka opačné, toto číslo, tak myslím, že nie je to v takom poradi, ako to, že má na učení 40. Tak tiež si to musím otočiť. A tu radím ešte aj sinovi, že povede si to opačne, potom bezpoštu. Takže rozumie tomu. Ďalšia vec, ktorú som tu chcela riešiť s tebou, pretože sme žení so šarmom. Ja si myslím, že o tých ženských témach. Minulá som tu mala vyslovene ženskú tému, kde sme riešili menštu, ale teraz by som to skoro tak povnala, že ty ideš ako žena s vedomosťami z kožov na trh. Tak mňa to tak zaujímá, lebo ja si tak predstavujem, že ako keby sa musíš viac snažiť, ako keby už išiel z kožov na trh s tými tými vedomostami. Ale možno som aj mám predsudok, takže poví, že je to tak, cítiš to tak, alebo už to tak nie je a ja mám na čmýšľať.

SPEAKER_01 32:12

Ja možno poviem teraz taká, že prekvapivo. Môcit je prekvapivo opačný, že som to mala možno ľahšie kvôli téme, ktoreda sa venujem. Pretože históriu majú aj ženy, ale viac asi muži veľmi obľúbené. Čiže je to militá, vojenstvo a podobne. A tým, že som ako stalesnením toho opačného pohlavia, tak som mala pocit, že to bolo pre nich také, že prekvapivé, že už tu je niečo, že spoločný prienik, že my sme zvenušovi, vy ste, kedy ste hovorili, že z Markovi, ale že tu je žena, ktorá tiež má rada niečo ja hej, a ešte cviči, a ešte hráva aj hry a tak ďalej. Čiže tam som mala pocit, že ma to sprava, že skôr tak zblížovalo s tým mužským publikom a mám to aj tak, že na YouTube mám ove viac mužov ako žien. Na Instagrame, kde ukazuje aj z toho súkromného viac, mám zase viac žien. A neviem, že či to je možno aj tou platformou, že muži skôr sú na tom YouTube a sledujú skôr ten video obsah ako seriály a Netflix a podobne takéto strivovacie služby. A že na ten Instagram, že možno sú tam takí tichý pozorovatelia, alebo onda pridavú vôbec a nechodia tam vôbec, le však tam väčšinou Instagram vznikol ako taká tá estetická platforma, že náfky, na krásne videá a trendy. A keď samozrejme aj tam už sa dostáva dosť veľa vzdelávacieho obsahu. Ale skôr som mala teda pocit, že mne to pomohlo tým, že som žena. Ale samozrejme, že našli sa aj takí, ktorí, ktorí mi napísali, že je dievčatko čo si myslíš, koho si tu ideš presviečať. Ale to boli skôr také podľa mňa, že argumenty na vek. To musel byť človek, väčšinou to boli muži, ktorý išiel, jednoducho robil ten logický faul v tom, že váhu môjho argumentu išiel ponižovať iba na základe toho, že som mladší ročník a že som niečo nemohla zážiť. A to podľa mňa ako sa toho dopušťajú ľudia bez rozdielu na pohlavie. To je skôr taký ten agizmus. Agizmus môže byť aj voči starým ľuďom, ale aj voči mladí. No a niekedy som i áno, niekedy sa mi stalo. Niekedy aj v pozitívnom, niekedy aj v negatívnom. Niekedy keď videli, že trošku tesne, že tričko na výcepse napríklad, tak mi tam písali, že o teba by som nechcel dostať. Ale niečo takéto. Čiže je to také 50 na 50, ale nemyslím si, že som nejakým spôsobom musela viac mať než muži. Práve že možno tým, že som žena.

SPEAKER_03 35:24

Tak si bola vzalá na milosť.

SPEAKER_01 35:28

Myslím, že to bolo také, že viac ich to možno upúta. Že bolo šokantnejšie pre nich. A pre toho možno. Tak, možno aj tým hlásom je to neviem. Neviem, čo všetko môže na človek popisať.

SPEAKER_03 35:43

To je taký komplexný balíček. Považuje sa za extroverta.

SPEAKER_01 35:52

Považujem sa za človeka, ktorý takto. Nazadiť extro masku a dať výkon. Podákonná žiadosť a že by som nejak hlboko vo vnútri bol extrovert, to asi nie. Teraz som mala v piatok národeniny. Všetko najakérohle. Boli sme s partnerom v reštaurácii a prekvapil má tým spôsobom, v ktorom som vždy tužila vnútorné. Takže my zniesliva vlastně v takom poháriku a bola tam zapichnutá taká prstavka, ale tak, že to bolo, že je taký voniv. A bola to, neviem, či môžeme povia, bola to Antika toskána reštaurácia. A boli tam také príthy, a ja vlastne keď už to otvorila tá kuchyňa, tak ja už som videla, že už ide ako ja som m ten de nenárodný. A keď som to videla, tak je úplne, že na jednu stranu som bola šťastná. To nesplň som mi splnil sen, ale na druhou stranke začali všetci tlieskať. Takže úplne, že ja sa hábím, že som stredol od pozornosti. Som si zatvorila tva, zakrila tvára. Takže v tom to vidím, že ja nie som asi taký ten extravert, že niekde trpím vo vnútri, ale tá moja práca asi to, že som chodila na tú práx, že som zvyknutá aj mať workshopy, vystupovať pred mnohými ľuďmi. Viem urobiť také prepnúť. Teraz je to nejaký výkon. Viem, že tú tému mám rada, viem, že sa v nej cítim dobre, chcem v ľuďoch presne, chcem byť užitočná, tak teraz daj presne. A to má sme s tým športom. Áno, áno, áno. Viem prepríklad pri tom športe je to tiež tak, že áno, viem, že budem trpieť, ale viem zároveň, že aj vypnem hlavu a že potom za to bude aj nejaká odmena, čiže sa vyplaví ten dopamín, alebo aj to, že sa budem cítiť proste lepšie a to, že sa budem cítiť lepšie a via sa sama se budem páčiť sa potom odrazí aj na seba vedom, aj na tom, aký som človek voči ostatným a tak ďalej. Takže.

SPEAKER_03 38:09

Si už sme teda naznačili, že sa venuješ športu, môžeme povedať aj konkrétneš, čo presne aj na Instagram si túto svoju cestu ako keby ukázala aj ostatným, že aj tie začiatky, ja si pamätam, keď si začínala, že si o tom hovorila, že prečo to, toto, toto. A teda už nejaký kus cestuje za sebou.

SPEAKER_01 38:31

Teraz nedávno to bolo 5 rokov, čo sa venujem crosfitu. Akože pre mňa je to pre mňa tento šport, ale hlavne tá komunita. Lebo bolo to pre mňa vždy viac o tých ľuďoch a ocvičení v skupine ako len o nejakom bezduchom dýchaní či niek a pumpovačkách. Pre mňa vyľžili cestu proste k tomu, že som si dokázala pohyb vsadiť do každodenného života ako niečo, bez čo si už neviem predstaviť proste bytie. Lebo ja som celý svoj život nerobila nič. Ja som maximálne mala telesnú v škole, aj to som si väčšina vybavovala už v takomto čase ospravedlníky oslobodenie, že už začali také tie fázy, že behame 12 minút, keď tak to ja hneď užvitnú to vole, mama. Prosím ťa, môžeme ísť z galerogy. Takže proste toto som mala vlastne taký odpor k tomu od začiatku ja som nevidela zmysel ako na školy podľa toho, čo nás známkovali a vždy ma na telesnej bavil iba ten kolektívny rozmer tej telesnej. Keď sme mali vybianu, to som zbožňovala, keď sme mali volejbal alebo basketbal. Dokonca aj futbal by som si proste zakopala s chámy, keby sme mali ako spojené, čo sme nemali, lebo my sme boli väčšinou malej telocvišní, kde sme robili gymnastiku a všetky zostavy a čo ja viem čo.

SPEAKER_03 40:03

Vracujú si mi spomienky.

SPEAKER_01 40:06

Ale nevidela som možno v tom období nejakú takúto merateľnosť toho posunu, že by testoval ten školský telocvik. Tu vidím jasne na tom prosvite. že keď som začala, kde som bola pred 5 rokmi, že som nedal napríklad robiť ani jeden zhyb na hrazde, nevedel som spridať ani jeden klik klasický. A teraz, že a kde som dnes? A čo robím dnes? A že wow, a človek si robí ten deník a píše si to, a potom si hovorí, že super. Hej presne, že je to také poznavce a čo je na tom ešte lepšie, je to, že kamčade to inde otvorí tie dvere alebo brány. Že pre mňa by napríklad turistika, keby nebolo tohto, zostala úplne zatvorená, pretože ja som sa vždy bala výšok. Vždy som bola taká kviterská mentalita, že keď začalo byť už niečo príjemné, tak rýchlo stopnúť, odchádzam. keď som začala trpiť, tak už som bola nahnevaná, čo nehorím, že sa nestane niekedy aj teraz, ale vtedy to bolo častejšie. Takže mňa vlastne ten šport, ten crosfit vytrenoval aj po takej tej mentálnej stránke na nejakú takúto odolnosť, konzistentnosť a vytrvalosť. Ale zároveň samozrejme aj fyzicky a týmom otvorila aj dvere do ďalších iných oblastí. A tá turistika je niečo, do čo som sa fakt zamilovala. A to je pre mňa také, že už len kvôli tejto jedinej veci by som tu proste spravila kedykoľvek znovu celý ten proces. A keď samozrejme je to len taká perlička. A ostatné veci sú tam veľmi podstatné. A tie vzťahy, priateľia, komunita. To, že človek s niekým zdiela to utrpenie, to vie byť tak, ako by som to bolla zelovací moment pre ľudí. Ale to taký asi aj v iných aspektoch života. Asi aj v nejakých a neviem možno, že aj protestoch spoločenských alebo čo. Keď je tá spoločnosť ako jedno teleso, alebo keď nejaká komunita si blíšia, tak to všetko ide ľahšie.

SPEAKER_03 42:20

Dostala si aj možno taký feedback. Ja som tu mal prease takú otázku, že si spomeneš na nejaký taký pamätný feedback, taký, že si niekomu zmenila postojot. Nie len čo sa týka depisu, ale možno takto všeobecne možno aj na ten šport.

SPEAKER_01 42:36

Mám veľmi često jednu takúto spätnú väzbu, bolo ich samozrejme viac, ale toto mám tak zapametané, bolo to v novembri 2025. Začala som sa totiž to venovať aj takému inému športu, volá Hyrox, a to je vlastne prijate niečo medzi crosfitom a spartanom. Je to stále ako keby ten istý okruh a človek sa to snaží dať za čo najlepší čas. No a môže sa to ísť aj v týme, ako dva, alebo to môže ísť človek sám. Môže si tam dať ťažšie váhy alebo aj ľahšie váhy. Čiže si môže to tak naškalovať, ako je on momentálne na tom fyzicky, aby to dal zoba dobý pocit. A robili sme takúto simuláciu tu v Bratislave v jednom gimme. Bola som tam vtedy a prišla za mnou jedna divčina sprešová na tú akciu aj s kamarádkou. A ukázala mi, že vlastne v roku 2020, keď ja som začínala s krosvitom a začala som to prvýkrát ukazovať tak na svojich sociálnych sieťach, že čo mu sa venujem a čo robím. Mala vtedy, fúha, neviem, okolo nejakých 120 kg, jednoducho mala nádvahu a že ovtedy schudla neviem, či teraz 70 alebo 60 kg, ale jednoducho áno, bola aj na operácii s kožov. Oobratie hej tej návyšej koži. A čo mňa akože na tomto celom rozmerá, je len to, že akože v úvodzovkách neskromne, bola som ten možno, že prvotný hýbateľ alebo impuls, ale čo mňa sa, čo mňa najviac dotklov, bolo to, že ona nenže spravila tú zmenu vo svojom živote a že žije kvalitnejší život, ale posiela to ďalej, že ona začala proste trénovať dievčatá, ktoré boli na tom tak ako ona, a že nie ste tu proste pochoň. A toto je pre mňa také, že to sa nedá vyjadriť jednoducho. To je silné, to. Preto aj vždy, keď mi niekto za začiatku napísal, že toto už není depis, že toto sem nepatrí, tak ja si tak poviem, že áno, ale je to proste moja súčasť a to, že je dejepis inak za to veľa vďáčím aj teraz momentálne tomu športu napríklad. Keby som nemala ten šport, tak nemám nejaký venil, nemám nejaký únik od toho mentálne a možno to vzdám. A podľa mňa to proste patrí jedno k druhému. že človek nie je nejak izolované, že samostatné nejaké ostrovy. V oblasti života sú poprepájané, súvisia spolu jedná s druhým si je veľmi dobré pomôcť. A mne to proste stojí, za to ako tak trajá ľudia sa na paprčia, že dobre, dávaš sa to, že dýhaš činky, ale jeden si takto zmení život. A ešte pomáže ďalším. A to podľa mňa jako, že za to stojí.

SPEAKER_03 45:48

To je úplně také, že pošli to ďalej, taký ten systém toho príbez. No, veľmi pekné. A okrem toho, že teda máš 5. výroč cvičenia, tak maš ochvíľu, som zistila, že umele inteligencii, že má desiaté výročie fungovania depisu inak. A to už teda sú pekné okrúhlen. My seal teraz 10 rokov a riadne sme to slavili aj z takovou to fontanku, ako si spomínala, tak to výročiu.

SPEAKER_01 46:16

Ešte ešte vôbec to nemám, ešte vôbec nemám premyselne. Ale tak teraz už keď sme sa nad tým začali zaoberať, by som mala nad tým premýšľať. Bude to v auguste. Možno by som sprať nejakú verejnu verejnu diskusiu. To by bolo super.

SPEAKER_03 46:31

A vem si predstaviť aj, že Sandra spraví 10 rokov, dieby sa inak o tom vrá. Ale to by nebol taký ego trip, už. Mohol by si niekoľko. Možno by si mohol niekto iný o tom hovoriť, možno. Keby si mal niekoľko tak, keby sa ti hodil do toho konceptu. Ale to si viem predstavný, pretože už za 10 rokov sa nejaká dejina udiala. Áno, takže je to také vymedzenie nejakého obdobia. Áno, skúsim, skúsim premýšť. Ale keď si začínala pred tými 10 rokmi, videla si sa takto ďaleko?

SPEAKER_01 47:10

Abúne. To bol čistý vábán. Ja som to mala aj po pri práci, čiže ja som vlastne prvé 4 roky kanálu normálne robila každý deň. Vo voľnom čase som iba si vytvorila. Takže ja som, áno, mala som niekde na pozadí, tak prijanie toho, že keď som sledovala, keď som chodila do práce vlákom, tak som sledovala Sajfu. Sajf vtedy začínala vlogovať, ale aj takých iných našich slovenských youtuberov, áno, vlastne tak hlavé, že joj, čo by som dala za to, keby mám tisíc udverateľov, alebo kedy, že mám keby oslov, že 100 tisíc, čo by som urobila, mala ten YouTube botán a neviem, že tak som si to predstavovala. Ale skôr ak vo mne v tom čase bola nejaká tá možno, že závisť, tak bola po mňa orientovaná takým tým veľmi pozitívnym a dobrým smerom. Že ako že vydrž a budeš ma také, keď vydrží, keď budeš robiť proste niečo navýššie dlhodobo, skôr či najskôr tam prídeš a uvidíš, že nechcem to nazvať, že osud, ale že uvidíš, že si to proste niekto všimne a sa ti to vráti nejak. nejaké forma. Takže.

SPEAKER_03 48:21

Keby sme chceli byť moderný, tak povejme, že si toho pekne manifestovala.

SPEAKER_00 48:26

Áno.

SPEAKER_03 48:27

Ale ja si hlavne myslím, že manifestácia nestačí, pretože je za tým kus tvrdej roboty. A presne to, že áno, že ty jedna vecie si niečo vysnívať, ale povez ma aj to be, že ono to samo nepríde.

SPEAKER_01 48:41

Áno a ešte aj to, že nestačí presne tak, nestačí len nápad, a niekedy nestačí ani tá realizácia, alebo odvaha na tú realizáciu. Ale niekedy aj v tom procese, keď to človek realizuje, príde do slepých uličiek. Veď rôzny úspešní biznis mení koľkomálý iných povedom, ktoré skrachovali. O ktorých sa dneska nehovorilo, lebo preslavili sa tým jedným, ale ja mám tiež za sebú ten takýto projekt. Ja som predtým niečo začať robiť depisi inaký ja som mala generský kanál. A tam to skončilo na 1700 odberateľov, lebo som si uvedomila, že robila som to asi 4 roky. A uvedomila som si, že toto není môj, že toto není moje pôsobisko. To nie ide tak dobre, ako to išlo v tom čase už iným ľuďom. A že hej presne, až v tom tu sa ani nevidím, že povíme, keď mať 40 rokov. 40 Sandraky. A plus ešte aj s tým aj s tým môj povolaním, ktoré bolo vlastne učiteľstvo, čo som od začiatku vedela, že chcem byť učiteľka, že chcem vysvetľovať, tak ako prišlo mi to také absurdné, že dobre, že budem mať razú vlastnú triedu a teraz rodičia si ma nájdu niekde ako Sandrik Games a tam nadávam aj pohán, alebo mám nervy z toho, že ma zastrívo Wolfenštáne, že čo.

SPEAKER_03 50:05

Takže toto uvedomie si je podľa m tiež dôležité, že to môžeme dať ako také, že mám tento podkaz pombať jedno posolstvo aspoň. A keď ja tam vidím nejaké tieto myšlienky, ktoré si ľudia môžu zobrať, ale že keď niečo nevidie, tak si to priznať a skúsiť niečo iné.

SPEAKER_01 50:25

Presne tak.

SPEAKER_03 50:26

Neopúšťať sa.

SPEAKER_01 50:27

Presne, neopúšťať sa a ísť proste ďalej a nikdy nie neskô začať.

SPEAKER_03 50:34

To je dobrá myšlienka.

SPEAKER_01 50:35

To sa vzťahuje úplne, že na všetko.

SPEAKER_03 50:39

A tak ty si bola mladá, keď si začínala, nie? Však teraz môžba 34. Ja zo svojho pohľadu môžem povedať, že stále mladá baba.

SPEAKER_01 50:46

Ale cvičic som napríklad začala až 28. Takže tu niektorí ľudia už mali, že po kariéri možno nejakého vrcholného šport. A ja som. Ale zase ja z toho možno čerpám doseraz, že nemám tak vybuchané kloby ako.

SPEAKER_03 51:00

Ale to sa uvidí všetko ešte, čiže vivu dúfam doplňať. Áno, áno. Chápem, chápam. Áno, že ten vek. Nemám rada vetu, vekilne číslo, ale že naozaj, že môže byť štartovacím číslom aj v neskoršom období, že nemusíš mať 15, 18, aby si odčartovala kéru v niečo. A roba niečo tak zaľubovo, ale veľmi aktívne.

SPEAKER_01 51:27

Presne. Ako nejaké zázemie už človek potrebuje mať čomkoľvek. Že ja veľmi rozumiem tomu, že to možno zne tak idealisticky nadnesené, že dokážete, čokoľvek si zaumieníte a nikdy není neskrô začať. Ja viem, že tam idú do toho všedeaké faktory, či už od tých povedia nejakých ekonomických zdrojov, hej limitov, alebo povedme aj po dušebnej stránke, že človek má tiež obdobia, že kedy zvládne toho viac a kedy menej. No a všetko proste závisí na okolnostiach, ale hlavne podľa mňa je na to, že aby sme sa vedeli načúvať, že čo chceme od života, čo nás robi šťastný, a aký chceme byť vlastne aj ľudia, pre ostatných a pre seba.

SPEAKER_03 52:16

Mám tu ešte poslednú otázku, takú poznám, aby som tak rýchlo prebiehla očami svoje poznámky, že či sme poriešili to, čo som chcela, s te boliešiť, ale tak vždy by toho bolo viac mohli by sme ísť do konkrétnosti dejných, ale to som práve nechcela. Ale mám tu takú otázku, že keby si mala odkazať. Ja som napísala, že ženám, ale dajme to všeobecne ľuďom. Jedna vec, že čo ťa naučila historia o živote, že či máš niečo, či napadne, že odkazať.

SPEAKER_01 52:49

A si tak, že nikdy nehovorte tak nejaké veľko bože nikdy. A ja by som nikdy a mne by sa to určite nemohlo. A to si. Mať takú nejakú pokoru. K vlastnému zmýšľaniu, k vlastnému prežívanu aj?

SPEAKER_03 53:16

Áno. Lebo presne 5 rokov dozadu Sandra, alebo dajme tomu, že 6 rokov dozadu Sandra by si možno presne. Ja nikdy krosfiť nikdy v živote.

SPEAKER_00 53:27

Presne.

SPEAKER_01 53:28

Ako si sa tam inak vlastne dostal taká taká podázka. Ja som pred 6 rokmi bola nvedela, čo to rozflučuje. No a s tým vlastne súvisí to cez jednu priateľku a kamaráta, oni sa tomu venovali a ja som vlastne mu bola požiť počítačovú hru na PlayStation. A vlastne vtedy mi to tak, že medzi rečou spomenuli a mne to tak zostalo nejaké v tej hlavy klíčiť a potom, keď prišla v dobie, že som získala, že dobra. Idem urobiť veľkú zmenu v živote, idem sa venovať iba YouTube, že dám proste výpoveď v práci a skúsim, akože fakt is živaban. Tak som si tedy povedala, že aj na čase robiť niečo s tým bohavým chrbom a s tým, aby som videla konečne moje telo v tej najlepšej forme a urobila niečo pre seba. Takže takto som sa dostala k tomu.

SPEAKER_03 54:26

To je tiež taký pekný odkaz na záver dnešné relácie. Urobíte niečo pre seba. Aj keď možno si v tom danom momente to nevie predstaviť, že čo to všetko obnesie. Presne tak. Sandria, te veľmi pekne ďakujem za tvoje úprimné slova. A držím ti palce, aby ste to robili aj naďalej. Ja verím tomu, že raz si tvé videá nájdeme moje deti. ktoré sa budú učili na maturity alebo niečo podobné. A držím ti pálce aj v tom, aby si stále prekonala som seba naša nové dvere. Vždy naši nejaké nové dvere, ktoré ťaž zaujímav.

SPEAKER_01 55:06

Ďakujem krásne ďakujem veľmi pekne, že som tu dneska mohla byť a divákom prajem. Všetko o tom najlepšie do života.

SPEAKER_03 55:18

že ak si chcete preplatiť na šarm, pretože vás bavia témi, ktorým sa venujeme a neskôr tam bude aj rozhovor, alebo teda úryvok tohto rozhovoru so Srou. Tak s konkom dominika 30 na esku si vi ročne predplatné zákupy so slavou. Takže to môže byť váš osud a nové dvere.