Epizoda #24- Večná téma: deti a sladkosti -ako nastaviť zdravé hranice

Sladkosti a deti – téma, ktorú rieši takmer každá rodina. Koľko sladkého je ešte v poriadku? Máme sladkosti úplne zakazovať alebo je lepšie naučiť deti s nimi žiť rozumne?

V tejto epizóde sa pozrieme na to, prečo deti sladké prirodzene milujú, akú úlohu zohráva cukor v detskom jedálničku a aké riziká prináša jeho nadmerná konzumácia. Dozviete sa tiež, prečo úplný zákaz sladkostí často nefunguje a môže viesť práve k opačnému efektu.

Porozprávame sa o tom, ako môžu rodičia nastaviť zdravé hranice, ako pristupovať k sladkostiam bez zbytočných konfliktov a ako deti postupne viesť k vyváženému vzťahu k jedlu. Pridám aj praktické tipy, ktoré vám pomôžu zvládnuť každodenné situácie – od sladkostí doma až po tie, ktoré deti dostávajú u starých rodičov, v škôlke či na oslavách.

Epizóda je pre všetkých rodičov, ktorí chcú svojim deťom dopriať radosť zo sladkého, ale zároveň podporiť zdravé stravovacie návyky.

Transcript

SPEAKER_00 0:25

Ahojte, vítajte na Mama kuchyňa miestom, kde sa varí pre deti, ale s deťmi. A dneska som si vybrala mimoriadne takú pútavú tému najmä pre detské publikum a tým sú sladkosti. Ak máte doma deti, tak to poznáte ohľom sladkosti, sú väčšie diskusie, koľko toho môžu ziesť, ktoré sladkosti, zdravšie, menej zdravšie, ako často, koľko z toho celkového cukrového tam požívania už zahrňujú aj iné pokrmy v tom bežnom dni a koľko t tomu dieťaťu vôbec dovoliť sladkosti. Samozrejme, keby to sa týkalo čisto detí, tak tie by sa vrhli na sladkosti a dokázali by sa s nimi prestravať celý deň. My rodičia sme preca nem trošku zodpovednejší a tak stanovíme rôzne pravidlá. Ale aj my častokrát, ako keby sme tak trošku pookriali a mnohokrát sa podarí, že tie deti naozaj toho jedia viac, ako by bolo pre ne dobré alebo sladkosti, o ktorej sme si voláky myslel, že toto by som mômu dieťať nikdy nedovolila. A tak sa chcem trošičku viac v tejto téme venovať. Ja začnem takou úplnou pragmatickou vecou, ktorú som pozorovala ja u mňa doma a tým bolo, že som prvý rok života mojich detí nedovolila nič sladkého jest, teda ani nič, nebol pridaný cukor. To znamená, že aj hotové kašičky som nikdy nekúpovala, pretože v nich súkrô sa žiabov nachádza, ale som sa snažila ich priviesť k takej tej plannej strave bez akýchkoľvek dovúcovateľ. A mám pocit, že táto pamäťová stopa mi dosť uľahčila neskôr práve to pre náúčanie alebo zaobchádzanie so sladkostiami, keď deti teda už mali sladkosti povolené. Pretože v podstate oni už aj vedeli, že tie veci dokážu chutiť aj bez toho, nejakú v tom mocku zostalo uschované z toho prvého roku života a myslím si, že to je taký ten začiatok, ktorý je veľmi dobrý a veľmi by som ho odporúčala každému. Dneska si pamiám, že prvá sladkosť, ktoré moje deti mohli ochutnať, bolo na ich prvé narodiny, kedy dostali takú viac menej zdravú, ale už prisladenú verziu koláčiku, narodinnového koláču a tým v podstate mohli prvýkrát ochutiť. Ale neskôr som takisto ešte bola veľmi moderátna tým, koľko sladkov vôbec malí do seba prijať. Problémy začali, najmä keď začali sociálne kontakty, tzn. kamaráti. Problémy začali, keď rodina si myslela, že trošku bude hýkať moje deti tým, že im bude ponúkať veľké množstva sladkostí keď sú nich na návšteve. Problémy potom začali najmä keď som ich zobrala do obchodu, ktorý je mimoriadne na to uspôsobený, aby lákali detko oko a najskôr, keď sa dostanete ku kase, kde je ešte obrovský arzená sladkosti v ponúke, tak je ťažko niekedy povedať nie. Nehoviac o tom, že samozrejme tie deti, najskôr, keď sa dostanú do školy a teda majú so sebou nejakú desiatu, preca len porovnávajú, čo majú tých kamoší a čo majú možno oni. A tak je niekedy aj zaťažko celkovo principiálne tie sladkosti odoprietým deťom, pretože môže sa stať, že práve vďaka tomu sa z nich stanú takí outsidery a to tiež není zmyslom toho. Lenže nie je sladkosť ako sladkosť a v konečnom dôsledku presne ako aj u dospelých, je to skôr o tej miere a o tom, koľko toho do seba môžu, teda počas toho dňa, skonzumovať z toho sladkého. To úplne plné pravidlo, ktoré som prevzala ešte od mojej mamy bolo, že sa nikdy nesmali u nás sladkej veci hiesť, keď už sa blížil hlavný chod, to znamená, že už takú hodinu povedme pred obedom či večerou sú u nás sladkosti celkovo zakázané a to je jedno akého charakteru dokonca aj sladený jogurt nedávam, pretože už aj to, trošku ako keby krátkodobo zasitilo to dieťa, potom nie napríklad ten hlavný pokrm, lenže tento pocit zásítenia ako pri všetkých sladkostiach veľmi krátkodoby a už po pár minútach má potom naozaj hľad a ten v podstate už prepasov, pretože to spoločné stolovanie máme už povedme za sebou. Takisto bolo u nás pravidlo a na tom si veľmi trvam, že sa ráno žiadne sladkosti teda nedia u nás aj cez víkend alebo čokoľvek sa proste nemyslíme, že má začať ráno tým, že sa nadsvím nejakou dobrou sladkosťou. To sú také základné pravidlá, ktoré u nás pas platia. Za to naopak, keď ideme na výlety, tak väčšinou máme so sebou nejaký snak a u mňa je skôr zaužívané, že po obede, takom vydatnom obede, najmä keď je to počas víkendu, si doprím všetci niečo sladkého, avšak niekupované, ale skôr sa snažím ja niečo upiecť, pretože pri tých pečených produktoch, čo ja používam, si viem presne ustriehnúť, čo presne do toho cesta dám aké potraviny. Ja veľmi dám na kvalitu potravinov, čiže je to cukor, múkavka. Snažím sa všetko kúpovať v tej najvyššej možnej kvalite, ktorá je mi dostupná. A tak viem, že to, čo jeme, je v podstate nie až také neprspešné, naopak, že je to zdravá sladosť. Problém však začal, keď moje deti chodili do školy, pretože navšťastie u nás v škôlke bol zákaz sladkosti a tým potom to nebolo treba vôbec riešiť, nebola tá žiadna diskusia, za to v škole to bolo povolené. A potom som zistovala veci, ako napríklad, že môj sen si pravidelne vymienal nejakú zo svojich ovocí alebo zelený na sladkosť niekoho z kamarátov. A potom to samozrejme aj eskalovalo, lebo tie deti jedli to, čo mali, alebo to, čo im rojčia nabalili, alebo úplne niečo iného. A samozrejme, ja som tiež na to prišla, najmä, keď sa náhodou omylom zatul nejaký obal z čokolátky alebo niečo do desiatovej dozy mô, ktorý tam rozhodne nemal čo hľadať. Myslela, som o to nezabalila, tak som vedela, že sa zase obslúžili niekde inde. A to bolo práve takým zlovom faktorom pre mňa, pretože som si uvedomila, že nie len tým, že by to mohlo ich od toho skupiny nejak oddeľovať, ale že celkovo vyhnúť sa sladkostiam asi nedá. Za to začala som kupovať také maličké sladkosti, snažím sa veľmi páť na to čovni, nie je to baršov, snažím sa skôr stiahnuť tmavé čokoládie, ktorá má menej cukru, ako napríklad v mliečnej. Takže ešte takáto zdravšia volba. Samozrejme, sú to drobnosti, ktoré dostanú do svojej desiatovej dozy. Lenže a tam začal kameň v podstate toho sváru. Tie sladkosti ja nekúpím každý deň, tiež mi predtým malím tie desiatové dozy, ale oni samozrejme sa nachádzajú u nás už v pajzy. Tam bol skôr problém, ako zabezpečiť, aby si tie deti nebrali tieto sladkosti kedykoľvek počas dňa. A musím povedať, že deti sú výnočne vynaliezavé asi do dám nikdy nezabudniem ako môj syn. Ja mám tie sladkosti na schval odložené na vyššom mieste, kde sa nie ľahko dostať, aby ste to nemohli dávkovať bezprostredne. To som napríklad pozorovala u jednej známe, ktorá mala v kuchyni v podstate spodnej šuplíť plné sladkosti a tie deti do toho išli permanentní a to je nič, čo si myslím, že už je taký psychologický efekt, keď to nie tak ľahko dostupné, tak je to možno aj niečo, že si to tak vedomo uvedomia, keď si berú odhad a nie len do seba ladu jednu sladko za druhu. Ale každopádne snažila som sa potom spraviť to nieatraktívne alebo to miesto nedostupné. A môj siete si spolu vyrobili doslova pyramídu z rôznych stolčekov a stoličiek, aby sa na to miesto dostali, pričom som ich samozrejme načapala. Donnes to zhrozene moje pamięta, keď som ich videla, že tam žonglovali na tej pyramíde, aby sa dostali k sladkosti. Takže skôr som za to, aby ste deti to proste ptali. Aby im povedali, keď si chcete zobrať, potom posudím teda, či je to v spravnom chase, či to naozaj v nejakom čase, keď máme izjezd a to sladkost i potom dovolím. Ako som však spomenula, za mňa osobne so najlepšie sladkosti tie, ktoré si vyrobíte doma, ktoré obsahujú napríklad na mesto cukru met alebo iné sladidlo, ktoré možno zdravšie verza joversi rup took inho. Najnovšie sa u nás veľmi úspechu stretli tičinkas, ktoré si vyrábam pravidelne z semiaček. Na to potrebujete 200 gramov sliečnicový semiaček okrem toho sezame. Ja dávam tak asi 3 poliekovice sesame. Trochu másla asi takých 30 gramov a nesme chýbať ani med. Toto všetko sa potom veľmi dobre premieša, aby ten med a maslo sa dostali skutočne na každý kusok toho semiačka. Na niesie sa už len na pleh, ktorí sme si dobre vyložili papieru v npečení, lebo samozrejme to tento maslo sa pustí neskôr a potom sa zatlačia tie semiačka tak na ten pleh, aby boli viac menej rovnomerne. Už len sa nechá preckrátko. Vďaka tomu sú tie semačka neskôr pekne predpražené, ale aj ten med sa roztopí spolu s máslom a urobí takú chrumkavú konzistenciu úplne skvelý snak, ktorý v podstate neobsahuje žiaden cukor, okrem teda medu, ako sladidlo. A potom sa už len tieto muslitičenky polámú na menšie kusy a moje deti si vynimočne radí na nich pochutia. To skvelé, že namiesto semia, čo môžete použiť aj orechy alebo čokoľvek iného čo je zdravé. Takisto celkom dobre sa u nás ujali také doma vyrobené muslitičinky. Klasicky základom je z osené vločky, ktoré potom zmiešame, že existujú muslitičenky a propo v pečnej aj nepečenej podobe, tie nepečené poznám skôr, keď sa do nich pridáva pretlačený banán a potom sa dá zmeskať dôžiť aj nejaký tuk, napríklad kokosový roztopený tuk, aby sa neskôr v chladničke stúhla ta zmes, aby to malo tú konzistenciu, ktorú vieme pokrájať a potom aj neskôr vyrobiť tie tyčinky. Alternatívne však existuje aj pečná verzia, do ktorej takisto ide tuk. Ale môžete pridať aj rôzne semiačka a uspomenutý med ako sladidlo a opäť trošku nechať spoluprážiť alebo teda lepšie povedanej ťať takých 20-25 minút, aby to len všetko stúhlo. Vždy veľmi dôležité pri týchto receptoch nechať dôkladne vychladnúť, leba už potom v podstate stvne tá konzistencia, potom už len pokrajať a môžete servira. To isté platí napríklad o krexikoch vyrobených z 8 ločiek, tie môžete teda buď použiť tak konzistenciu, ako ich kupujete, alebo zomlať skoro až na múku, takisto skvelý receptor je zdravý, do ktorého môžete pridať oriešky, sušené ovocie, čokoľvek. Takže tých alternatív na snak, ktorí si deti kedykoľvek so sebou môžu zobrať alebo chytiť do ruky, keď majú práve taký naozaj chutná sladkosť, tých je mnoho. Mnohé recepty nájdete aj na mojej stránke wwwc.sk. Ak hľadate takéto zdravé sneky, tak sa rozhodne inšpirujte. A nezabudnite, čo si deti vyrobia sami, ak vám budú môcť spomáhať pri príprave týchto sladkostí, o to väčší úspech to u nich bude mať a doslova sa nebudú vedieť dočkať, keď to tie rúry vyberiete a môžu sa pustiť do testovania alebo ochutnávania, to je aspoň moja skúsenosť, takže sú to všetko také jednoduché recepty, ktoré môžu deti spolu vyrábať. Ešte záverečný typ to sa celkom momentálne u nás veľmi ujalo, keď majú deti na sladke, že si vyrábajú milšejky, teda zmlieka, ovocia väčšinov, vždy banán v tom a potom či riedky mrazené, malý mrazé, čokoľvek, čo mám ja mám dosť veľký výber mrazeného ovocia, keďže máme záhradku a tam sa vlete všetko nespotrebuje, takže to, čo ostáva, potom zamrazujem a tie deti si z toho vyrábajú, mám taký maličký myšeker, ktorý už aj mali decko ovládať. Prostre to je veľmi nenoročný prístroj a vyrábajú si tie svoje nápoje, čo sa takisto samozrejme sladké, už len tým, že tam je banán, prípadne si do ňoho pridávajú javorový syrup, takže sladkosť nusí byť len. V pevnom stave môže to byť samozrejme aj nápoj, ktorý je potom sladký a zažení ten pocit sladkého. Už len na záver, taká myšlienka, my ako rodičia sme samozrejme vzory pre naše deti. Je jasné, že ak my budeme do seba stále spať nejaké sladkosti a to dieťa to bude pozorovať, takže asi ani ono nebude zaobchádzať striedmo so sladkosťami. To je preca logické. Tak keby ste fajčili a zároveň dieťať ju zakazovali byť fajčiarom pre každé dieťa je to nepochopiteľné, prečo ten niečo robí, čo nie v podstate to isté zakazuje, to nedáva zmysel. Takže je to aj o nás, ako my prístupujeme k sladkým veciam a celkovom cukru. A ako my sa k tomu postavíme v našom živote, lebo toto deti budú veľmi dobre odpozorovávať. A už len tými základnými pravidlami, ktoré podľa mňa sú nevyhnutné k fungovaniu rodiny, hlavne ak je viac detí v tejto rodini, ako som spomenula, napríklad nesladkosti pred obedom, je z ich ráno a tak ďalej. Toto sú základné pravidlá, ktoré tí dokážu akceovať, pretože sú vždy tie isté, ak sa ich pridržame a lajami, ako rodičia. Ak my budeme sa proste stravovať, ako chceme. A ešte tak provokatívne pred tými deťami detmi je sladkosť napríklad pred obedom, nemôžeme od nich očakávať, že sa budú oni pridržiavať týchto pravidl. Takže budeme aj my s dobrými vzormi, snažíme sa dopriať deťom to, čo je najdôležitejší, a to je zdravie. A keďže všetci dospely už vedia, že cukor nie práve priateľom zdravia, naopak, že pôsobí práve v nadmernej konzumácii len problémy v tom neskušnom živote, snažíme sa aj naše deti priviesť k životu, v ktorom budú s tým sladkým alebo cukrom vidieť zdravo a rozumne zaobchádzať. To neznamená, že si úplne na ňo zanevru, ale že budú ho zdávkovať správne, tak aby to nebolo zdravu neprospešné. Dúfam, že vás to inšpirovalo a ja sa na vás teším o väť najbližšej epizóde majte sa.