Epizóda #42- Patrí nedokonalé jedlo do koša? Ako neplytvať potravinami a využiť aj „škaredú“ zeleninu

Mierne pokrivená uhorka, zvlnená mrkva alebo jablko s drobnou estetickou nedokonalosťou. Naozaj takéto potraviny patria do koša? Čoraz viac sa hovorí o potravinovom odpade a o tom, koľko jedla vyhodíme napriek tomu, že je úplne vhodné na konzumáciu.

V obchodoch sme si zvykli na predstavu dokonalej zeleniny a ovocia – rovnakého tvaru, veľkosti a farby. Na čerstvé ovocie a zeleninu sa v EÚ skutočne vzťahujú obchodné normy týkajúce sa napríklad kvality, veľkosti či prezentácie. Neznamená to však, že každá krivá uhorka alebo zvlnená mrkva je automaticky nepredajná či nevhodná na konzumáciu.

Problém je širší. Naša predstava o tom, ako má potravina vyzerať, môže prispievať k plytvaniu. Európsky parlament medzi príčinami potravinového odpadu uvádza aj neochotu spotrebiteľov kupovať „škaredé“ ovocie a zeleninu.

A pritom chuť mrkvy nezávisí od toho, či je dokonale rovná. Paradajka nemusí mať ideálny tvar, aby z nej vznikla výborná omáčka, a z prezretého ovocia môže byť koláč, džem alebo smoothie.

Čo môžeme urobiť my?

Nemusíme zmeniť celý potravinový systém. Začať môžeme doma:

• kupovať aj esteticky nedokonalé ovocie a zeleninu, ak ich nájdeme v ponuke,
• plánovať nákupy podľa toho, čo skutočne spotrebujeme,
• správne skladovať potraviny, aby vydržali čo najdlhšie,
• zo zvyškov pripravovať nové jedlá,
• nevyhadzovať potraviny len preto, že už nevyzerajú dokonale,
• rozlišovať medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom „spotrebujte do“,
• a ak máme nadbytok potravín, premýšľať nad ich využitím skôr, než skončia v koši.

V EÚ pritom vzniká ročne viac ako 58 miliónov ton potravinového odpadu a viac ako polovica pochádza z domácností. Aj preto má zmysel začať práve tam, kde máme najväčší vplyv – vo vlastnej kuchyni.

Nedokonalá potravina nemusí znamenať nedokonalé jedlo.

Na www.recepis.sk nájdete množstvo inšpirácií, ako využiť potraviny a zvyšky v kuchyni tak, aby sa čo najmenej vyhadzovalo – od jednoduchých receptov až po nápady, ako zužitkovať suroviny, ktoré by inak možno skončili v koši.

Témy

potravinový odpad, plytvanie potravinami, neplytvať potravinami, škaredá zelenina, nedokonalé ovocie, ako využiť zvyšky jedla, recepty zo zvyškov, zero waste kuchyňa, potraviny do koša, nevyhadzovať jedlo

Transcript

Copy Transcript Copied

SPEAKER_00 0:25

Nedávno sa mi dostala do rok veľmi zaujímavá štúdia, ktorá bola vykonaná v Austrálii, kde sa analýzovalo, do akej miery ovplyvňuje nás ako kupcov alebo spotrebiteľov výzor ovocia. V tomto konkrétnom prípade sa jednalo o banány, ale celkovo to bola analýza toho, do akkej miery my, keď sme v obchode a rozhodujeme sa, či zobereme tú jednu alebo inú potravinu bude hrať rolu jeho vzhľad. Je to veľmi zaujímavé, pretože, ako sami viete, naša spoločnosť je extrémne orientovaná na všetko vizuálne. My sami sme od malička vychovávaní v tom, ako je dôležite dobre vyzerať, čo obliekame. Proste tá vizuálna stránka nášho bytia je niečo, čo všade vidíme, či už sú to reklamy, či sú to prostriedky na skrášľovanie, či sú to dneska už skôr medicínske zkroky, ktoré podnikajú ľudia každého veku, len preto, aby sa skrášlili. Proste ten náš životný štýl je vo veľkej mere vedený tou vizuálnou stránkou, ale doteraz som si tak nikdy naplno nevedomovala, do akej miery tá vizuálna stránka potravin ovplyvní naše rozhodovanie. Prečo? Prečo čo vidíme okolo seba, čo vidíme v reklamách, vidíme dokonale nejaké potraviny. Ak si vybavíte v hlava akúkoľvek reklamu, či už na potravinu alebo prípadne nejaké jedlo, tak všetky tieto produkty sú prezentované vždy svoje plné kráse a dokonalosti a tomu sa môžem pridať, ako viete, venujem sa aj food fotografií a samozrejme človek trávi veľký čas tým, že edituje tie fotky do svojej dokonalosti a takisto aj obraze, teda tej potraviny sa snažíme dosiahnuť istý nejaký stupeň akej si dokonalosti, aké si plnosti, niečo, čo v našem oku proste bude lahodiť a opäť nás tomu podnetí, aby sme sa k takéto produktu či už obrátili, keď neskôžeme ho chcieť kúpiť alebo celkov ho preferovali. Na toto sme celkom nastavili a to bolo to veľmi zaujímavé, prečo sa o tom chcem rozprávať. Preto čo znamená, keď budeme my ako spoločnosť voliť len tie dokonalé potraviny. Čo to bude v praxi znamená, keď si vyberiem len banán, ktorý vyzer dokonalo, má super farbu, nemá na sebe absolút nič nápaditého, keď každý z nás bude voliť len tú dokonalosť. Na druhej strane bude vznikať niečo iného a to sú masy potravy, ktoré dostanú sa do odpadu. Ak to čiste vlastníkom záhradky, tak to poznáte, niekedy tá mrkva nie len dokonalo rovná, niekedy je zatočená, takisto aj uhorkání vždy ma presne ten tvar, ako si ju nájdete v rehaľ v tých obchodoch. A tá obratená strana tejto mince je, čo sa stane s tými všetkými vecami, ktoré nesplňajú tie očakávania dokonalosti, ktoré už sú dneska dokonca aj dá normami proste taký tvar, alebo dĺžka, alebo veľkosť, alebo farebnosť zeleniny je už všetko zdokumentované, kedy ju teda ten supermarket vôbec môže na svojich rekaloch predstaviť a kedy nie. A toto všetko bolo súčasťou tohto výskumu, o ktorom som na začiatku začala rozprávať, kde v Austrálii ako hlavným producentom banánov sa začali zamýšľať nad tým, čo vedie ľudí k tomu, aby kupovali len tieto banány a či sú si vôbec vedomi toho, koľko obrovského množstva odpadov sa produkuje len tým, že my siahame vždy len k tej dokonalosti. Koľko aspektov rôznych má práve toto naše rozhodovanie, lebo to nie je len ten environmentálny problém, o ktorom sa práve rozprávame. Proste ten poľnospodár nevie ovplyvniť tvár či veľkosť, alebo farebnosť je potraviny, snaží sa samozrejme uzberať v tom čase, keď je najviac vyzretá tak ďalej, tak aby zase prežila tú dopravo a tak ďalej. Na druhej strane to má ale aj spoločenské aspekty, že my ako spoločnosť máme prirodzené očakávanie, že naše ovoci, zelenina tak ďalej budú vyzerá dokonalé. A samozrejme ten ekonomický aspekt, pretože keď my budeme voliť len tie superpotraviny, tak veľká časť tých potravín automaticky sa dostane do koša, či chceme alebo nie, pretože tá príroda to proste vidí inak a nie každá potravina, ktorá sa vypestuje, splňa tie očakávania a normy, ktoré sme si v podstate my nikde v hlave už nastavili. Výskumníci sa snažili zistiť, ako keby pozadie tohto rozhodovania, čo vplýva na toho konzumenta, prečo sa rozhoduje pre to či ono. I keď ja to trošičku, tak musím uviezť do tej správnej meritka, pretože ak skutočne tento výskum sa orientoval len na výbere potravín spotrebiteľa, ktorý sú v obchode, on už aj tak nemá až taký veľký výber, pretože tie produkty, ktoré tam dostaneme prezentovať, sú už vyselektované. To nie, že on je napolí a tam vidí povedme cibulu, ktorá je menej krásna a cibulu, ktorá je viac krásna a zobere si tu jednu. Ak tu teda vyrábali len na základe tých pozorovaní na základe nejakých kupných aktivít v obchodoch, tak už aj to samé hovorí za seba. Ale zistili, že v tej prevažnej mierke za tým rozhodovaním je čísta praktické, nejaké uvažovanie, pretože niečo potrebujeme. Máme nejak potrebu, máme z toho užitok, kúpíme a hotovo. My neriešime v tom momente, keď stojíme v obchode, tie naozaj dôvody, etické, nejaké environmentálne a tak ďalej, ktoré môže naše rozhodnutie so sebou priniesť. Čo zistili ale, je, že je to veľa krát práve tá nevedomosť, ktorá k tomuto zlému rozhodovaniu vedie, pretože ten spotrebiteľ veľa krát ani len netuší, že v praxi jeho rozhodnutie má za následok, že vyberame si tú dokonalú potravinu tá nedokonala skonči v koši. A jednoducho povedaný. Okrem toho je tam ešte jeden aspekt, ktorý častokrát sa zavudá a to je aj trošku taká vec, ktorá už je naučená u nás, pretože naše prírodzené očakávanie je celkovou spoločnosti, ale ohľadom týchto rozhodovaní v rámci nakupovania, že len to, čo je dokonalé bude dobré. A v tom momente, keď to vizuálne nevyzerá tak dokonalo, tak máme vždy obavy, či tá kvalita možno bude horšia, alebo proste, že či môžeme nejakú jamať stratu pri mojej kúpe, a tak tendenčne automaticky siahan k tým lepším produktom, tým krajšie vyzerajúcim. Toto všetko samozrejme reflektuje aj našu dnešnú spoločnosť, ktorá žije ako keby v luxus a prepíchu v porovnaní s generáciím pred nami. Nemusíte byť banánový plantáž niekde v Austrálii, ale starči, keď si spomeníte na svoje vlastné detstvo a možno na prázdniny u vašej babky, alebo ste možno niekde boli uznámi na dedine a mali ste možnosť trošku tak spolu podieľať sa alebo prežiť, aké to je, vyrábať si vlastné potraviny, koľko veľa tam je pri tých potravinách aj takých, ktoré nie sú dokonalé, ktoré možno aj napodl nejaký parazit, ktoré sa proste musia vylučiť, ktoré nesplňajú tie dnešné predstavy o tom, ako vyzerazala nejakých regaloch niekde v supermarkete, tak sami viete, že voľakedy tá tendencia bola proste nevyhadzovať. Tie potraviny sa vždy nejako podarilo zachrániť. Buď sa konzervovali, alebo sa nejako inak spracovávali, keď si spomeníte na takú kuchyňu alebo ešte lepšie povedať, nejakú špajzu vašej babky či starej mamy, tak väčšinou tá bola preplnená zavaranovými pohármi, ktoré bolo všetko možné od vymyslu sveta, čo v tej záhrade rálo, proste ďalej spracované. A tým sa zamedzilo, že sa niečo vyhadzovalo u nás pivnici u mojej staré mami sa opäť skladovali potraviny, ktoré sa takto dokázali niekedy aj rok, v podstate preskladovať napríklad zemiaky alebo jablka až pokiaľ prišla tá najbližšia sezóna. Post všetko to, čo sa tam spracovávalo, sa snažilo čo najlepšie s tým hospodáriť, nevyhadzovať. A v najhoršom, keď už aj niečo sa začalo možno kaziť, aspoň to ponúknúť alebo dať ďalej nejakým zvieratám nadojeni a tak ďalej. Prostte tá spoločnosť našich starých mám vyrástala v nedostatku a preto mali to väčšine v hlave, že z potraviny sa nevyhadzujú a aj možno nedokonala potravina je úplne v poriadku, vykrujem z niečo, čo je nedokonalé a ide sa ďalej. Túto predstavu sa podarilo za posledných podľa mňa 50 a 70 rokov po vojne radikálne zmeniť v našom správaní. Naša predstava dneska o potravinách je už úplne niekde inde. A tie množstva vyhadzovaných potravín sú alarmujúce. Myslím si, že je veľmi dobré, keď sa o tom rozpráva. Toto zistenie bolo aj konečným takým verdiktom analýzy alebo výskumu o banánoch v Austrálii a ich vyhadzovaniu, že ten najúčinnejší prostredok, ako zamedzovať tomuto enormému vyhadzovaniu a prebytku, alebo, tak by som poveda, takému nezodpovednému správaniu sa k potravinám, je zvyšovať o tom povedomie. A existujú rôzne iniciatívy, ktoré sa presne o toto snažia. Ja napríklad poznám jednu zaujímú iniciatívu z Berlínu v Nemecku, kde sa vyrobili malé budky, do ktorých si ľudia mohli dať potraviny, ktoré boli ešte v dobrom stave, napríklad keď odchádzali na dovolenku a nechceli ich vyhodiť a tam ktoľvek iný zase môže do tej budky ísť a si to poznať podobne u nás skôr sa s knihami robia tieto budky, ale ten princíp je rovnaký a môže si zase niečo stať a vybrať. Tudky, boli teda chladené, to bolo ako keby chladníčka, takže tam sa nič nepokázilo. A videla som jedáž o tom, kde vo veľkej mere práve mladí ľudia si takto sa snažili zachrániť ako keby tie prebytky, ktoré u nich vznikali a zamedzi tak vyhadzovaniu. Je to len maličký príklad a určite to nebude fungovať všade. V tom veľkom meste to evidentne fungovalo, hlavne tam bolo veľa študákov, ktorí z toho profitovali. Ale tá iniciativa sama o sebe, bola podľa mňa veľmi prospešná, nie len v tom, že zachránili pár zelenina ovoci, ale pretože formovali už tie mladé generácie presne to povedomie, ktoré sa vytráca a totiž, že potraviny by sa nemalo vyhadzovať, pokiaľ to nie je nevyhnutné. A toto mi prišlo na to veľmi zaujímavé a veľmi vzácne. To inou formou je samozrejme možnosť alebo taká skôr mentálna orientácia na to, že keď ja ako kúpujúca sa chystám do obchodu. A som si vedoma toho, že možno všetko z toho, čo som tam nakúpila, nepotrebujem vedomo si pripravať tie plány na to, čo chcem variť, aby som nemala také prebytky, ktoré nedokážom vôbec potrebovať. A vždy, keď sa to stane, že my vystanú nejaké zvyšky v tej chladničke, tak dneska už sú tie možnosti nekonečné, pretože internet nám ponúka proste neobmedzené možnosti si vypatrať recepty na to, ako túto konkrétnu potravinu, ktorá buca už blíži jej dátum z potreby, alebo proste ju mám tam už dlhšie v chladničke a chcel by som sa aj zbaviť, aby som ju dokázala premiť nejaký chutný produkt a neníchala ju pokaziť. Ja sama mám na mojej stránke wwwCis.sk celú zbierku takýchto receptov, ktoré som vždy cieľne ako keby zbierala, vždy keď som videla nejaké chutné využitie, napríklad starého chlebu, alebo možno nejakého staro celkového pečiva, alebo už uvarené ryže, varených zemiakov a tak ďalej. Tie veci, ktoré sa bežne v tej domácnosti v nadbytku nastanú, tak som proste vždy si tieto recepty ukladala a neskôr som vy zverňovala aj na svoje stránke. Ale toto isté môžete robiť aj so zeleninou s ovocím ščingovek. A to tretou formou ako možno trošičku bojovať proti tomuto plytvaniu s potravinami a hlavne zahádzavaniu potravin je samozrejme viesť k tomu aj našu mladú generáciu. To môžete robiť rôznymi spôsobmi. Môžem povedať, ako to robím ja. Jednak tým, že máme maličké také polička na záhrade, kde deti od mála vždy videli, ako si pestujeme niektoré z potravin, hlavne ovocia zeleninu a týmom majú takú predstavu o tom, ako sa dostane tá zelenina do regálov, ktorá je realistická. Proste vidia, že zemia po vykopanie je napríklad ešte špínavý, že není taký krásne vyležtený, ako nájdeme v regaloch, že na druhej strane niektorá mrkva je aj šikmav alebo že niečo sa nepodarí. Niektoré roky sa proste i sa zelenina vôbec nepodarí, na druhej strane možno i na zelenina úplne úžasných množství sa podarí a tak ďalej. To sú všetko zážitky, ktoré približujú našej mládeží, ako naozaj funguje také spracovávanie potravín a ako sa tie potraviny neskôr dostanú do tých rekálov v obchode. Tou inou formou môže byť napríklad aj len taký nákup na trhu, niekde v tržnici, niekde deti reálne vidia aj potraviny, ktoré skutočne sú z niekoľko záhrady alebo z nejakého poľhospodárstva, ktoré nebudú až tak radikálne už okresané len na tie dokonalé, tak ako to musia robiť tie veľké, pretože u nich sú tie pravidla jasne dané. Ale taký farmár možno donesie aj zemia, ktorí není práve dokonali svojou farebnosť voči tvarov a tak majú viac možností tak zvyknúť aj okov, alebo vizuálne na to, že proste tie potraviny a zeleniny ovoci môžu mať rôzny tvar, môžu mať rôznu farebnosť a tak ďalej. Proste ich k tomu tak privádza takovou hrav cestovným spôsobom, aby nemali tú okresanú len predstavu o tom, ako tá zelenina má vyzerať, ktorú sa naučili v podstate len návami v nejakých klasických obchodoch, je len tá dokonalosť je prezentovaná. V neposlednom rade, hlavne u tých dieťoch ich naučiť, že keď im zostane nejaký zvyšok niečo, ako to ďalej spotrebovať, čo sem sa ešte dá urobiť. A práve tie to také zbytkové recepty sú veľa krát aj veľmi inšpiratívne, pretože práve cez nie sa dostaneme k tomu, že niekedy aj skutočne tak improvizujeme a vytvoríme mnohé recepty alebo jedlá, ktoré sú výmočne chutné, o ktorých sme ani netušili, že ich vieme urobiť. A tak trošku sa hrať s tým jedlom, dopriať mu šancu, ale hlavne vždy sa tak snažiť ako keby bojovať proti tomu, aby sa vyhadzovali potraviny, bojovať možno aj s tou predstavou dokonalost v rámci jedla. Myslím, že je to čiastočne aj naša úloha, taká výzva pre mami, ktoré vychovávajú tú novú generáciu ľudí, aby sme sa nedostali do toho štádia, kedy sa už všetko, čo bude nedokonalé, či už sú to ľudia alebo čokoľvek iného, ale aj v rámci potravín budú brať ako niečo podradné. A to je zmýšľanie, na ktorom by sme sa nemali spolu podieľať. Myslím si, že je to veľmi dôležité naučiť akce aj nedokonalosti, ktoré práve nás ľudí, ale aj to okolie nášho sveta robia niekedy tým špeciálnym, tým zvláštnym, tým nepredvídateľným a robia ho aj zaujímavým. A tomu už poviem len na záver jednu anekdotu, keď som spomenula, že fotím jedlo, tak naozaj sa tomu venujem už dlhšie roky a tým pom sa venujem nielen tvoreni fotiek, ale aj veľkrát sa zúčastňam na súťažiach a zaujímavosťou toho bolo, že na mojej prvé súťaži, na ktorej som sa zúčastnila s mojou fotkou, bol zobrazený pokazený banán, tak ktorý už skutočne nevyzeral dokonalo. A práve táto fotka sa umiestnila na prvých troch miestach a to je to zaujímavé, pretože to hovorím, že aj tie nedokonalosti môžu, keď ich správne prezentujeme, pôsobiť zaujímav a prekvapivo, práve táto fotka vyhrala pred tisíc inými fotkami, ktoré určite boli dokonalejšie a krajšie, napriek tomu, že zobrazovala niečo nedokonalé. A to je to, čo si myslím, že veľa krát zabúdame, nedokonalosti sú častokrát práve to jedinečnosťou, ktorá robí tie veci zaujímavými. Toto myšlienka sa s vami rozlúčím a veľmi sa poteším, keď si ma opäť naladíte. Najbližší týždeň. Majte sa pekne.